Pablo Éfesope
1 Apolo oĩ aja Coríntope, Pablo ohasa yvyty pa'ũ rupi ha oguahẽ Éfesope. Upépe ojuhu heta Jesús reroviahápe. 2 Oporandu chupe kuéra:
—Oñeme'ẽ piko peẽme Espíritu Santo perovia ramo guare?
Ha'e kuéra he'i:
Norohendúiva oĩha aipo Espíritu Santo.
3 Pablo oporandu chupe kuéra:
—Mba'eichagua ñemongarai rupi piko peñemongarai ra'e?
Ha'e kuéra he'i:
—Juan ñemongarai rupi.
4 Pablo he'i chupe kuéra:
—Juan añete omongaraíva umi ojevývape Tupã gotyo, opáichavo he'íva chupe kuéra oguerovia haguã upe ou vaerãme ha'e rire, he'ise Jesúspe. 5 Ohendúvo kóva oñemongaraika hikuái Ñandejára Jesús rérape, 6 ha Pablo omoĩvo ipo hese kuéra, ou avei hi'ári kuéra Espíritu Santo, ha oñe'ẽ ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape ha ohenduka pe Ñandejára he'íva ha'e kuéra rupi. 7 Ha'e kuéra vaekue 12 kuimba'e rupi. 8 Mbohapy mése aja Pablo oho judío kuéra tupaópe ha upépe omyerakuã upe ñe'ẽ kyhyje'ỹre ha oñeha'ã ogueroviauka opavavépe Tupã remisãmbyhy rehegua. 9 Oĩ jepe oñembopy'a hatãva ha ndogueroviaséiva, oñe'ẽ vai uvei opavave renondépe upe Tape Pyahúre. Upérõ Pablo ojei chugui kuéra ha ogueraha umi Jesús reroviahápe, oporombo'ehápe aipo Tirano, Upépe oñemoñe'ẽ opa ára, 10 ha upéicha ojapo mokõi áño pukukue. Upéicha rupi, opa oikóva Asia rupi, Israelguáva ha Israelgua'ỹva, ohendu Ñandejára ñe'ẽ. 11 Ha Tupã ojapo hechapyrã tuicháva Pablo rupi. 12 Umi pañuélo ha ao ojáva hetére jepe ojeraraha hasývape, ha ko'ãva okuera imba'asýgui, ha umi mba'e pochy osẽ chugui kuéra. 13 Ha umi Israelguáva oikóva táva rokáre omosẽvo mba'e pochy kuéra, oiporuse upevarã Ñandejára Jesús réra. Aipórõ he'i umi mba'e pochýpe: “Jesús, Pablo omyerakuãva rérape, ha'e peẽme pesẽ haguã!”
14 Péicha ojapo jepi umi 7 pa'i ruvicha Israelguáva, Esceva hérava, ra'y. 15 Peteĩ jey katu upe mba'e pochy he'i chupe kuéra: “Aikuaa Jesús ha mávapa Pablo, ha peẽ piko máva?”
16 Upérõ pe kuimba'e oguerekóva mba'e pochy ojeity hi'ári kuéra ha imbarete etereivégui ipu'aka opavavére, ha vaikuépe oguereko, okañy meve ha osẽ upégui opívo ha ojekutupa pyre. 17 Opa umi oikóva Éfesope, Israelguáva ha Israelgua'ỹva, oikuaávo upéva, okyhyje eterei. Upéicha herakuãve ohóvo Ñandejára Jesús réra.
18 Heta Jesús reroviaha avei oguahẽ jepi oñemombe'úvo opavave renondépe opa hembiapo vaikuégui, 19 ha heta paje apohare ogueru ikuatia ñe'ẽ nguéra ha ohapypa opavave rovake. Ojepapávo umi kuatiañe'ẽ repykue ojejuhu ohupytyha 50.000 pláta pehẽngue. 20 Aipórõ Ñandejára ñe'ẽ iñasãi ohóvo ha ohechauka ipokatu.
21 Ko'ã mba'e rire Pablo oñembopy'a peteĩ ohóvo oporohecha Macedóniape ha Acáyape, ha ohasavévo Jerusalén peve. He'i avei Jerusalénpe oho rire oho vaerãha Rómape. 22 Upérõ omondo Macedóniape mokõi ipytyvõhára, Timoteo ha Erasto, ha'e opyta mive aja Ásiape.
Sarambi guasu Éfesope
23 Umíva umi árape oiko peteĩ sarambi guasu Éfesope upe Tape Pyahúre. 24 Upéva ojapo aipo Demetrio, ojapóva plátagui tupã kuñáva Artemisa tupao ra'ãnga, ha omboviru hetáva umi hendive omba'apóvape. 25 Ombyaty aipórõ chupe kuéra, ambue kuéra umichagua tembiapópe oikóva ndive, ha he'i chupe kuéra: “Karai kuéra, peẽ peikuaa ñande rekove osãingoha ko tembiapóre. 26 Peẽ katu pehecha ha pehendu, upe Pablo he'iha oikóvo tupã nguéra yvypóra rembiapokue ndaha'eiha Tupã, ha upéicha ogueroviaka hetápe, nda Éfesope añói, haimete opa Asia pýre avei. 27 Kóva ivai eterei, ikatu niko ohundi ñane ñemuha ha ñane Artemisa guasu ete tupao naherakuãvéi, ha ndojeapovéi mba'eve ramo ñane Artemisa guasu ete oñemomba'e guasúva opa Asia ha yvy jerekuévo.”
28 Ohendúvo kóva ipochy eterei hikuái ha osapukái joa: “Tojererohory Efesogua kuéra Artemisa!”
29 Oiko peteĩ sarambi guasu opa rupi upe tavapýre. Ondyry hikuái Gayo ha Aristarco rehe, mokõi kuimba'e Macedoniagua omoirũva Páblope ha oguerotyryry pe judío kuéra tupao. 30 Pablo oikese mo'ã upépe oñe'ẽ haguã chupe kuéra, umi pehẽngue Jesús reroviaha katu ndohejái. 31 Umi Asia ruvicha kuéra apytépe avei oĩ Pablo irũ teéva, he'ikáva chupe ani haguã oike upépe. 32 Upe aja upe ñembyatýpe oĩ osapukáiva peteĩ mba'e, ha ambuéva ambue, ipy'a tarovapágui hikuái, ha hetave oĩ ndoikuaáiva maerãpa ijaty ra'e. 33 Alejándrope umi Israelguáva omyaña ha ombohasa tenonde oñe'ẽ haguã hese kuéra. Alejandro ohasa ha omopu'ã ipo omokirirĩ haguã chupe kuéra oñe'ẽ haguã Israelgua rehehápe tetãgua renondépe, 34 ha ohecha kuaávo ha'e Israelguaha, osapukái joa hikuái mokõi óra pukukue: “Tojererohory Efesogua kuéra Artemisa!”
35 Pe mba'e haihára táva pegua, ikatúmarõ oporomokirirĩ, he'i: “Efesogua kuéra! Opavave oikuaa porã, ko táva oĩha oñangareko haguã tupã guasu Artemisa tupaóre ha ha'ãnga yvágui ho'a vaekuére. 36 Ndaipórigui avave ikatúva he'i ndaupeichaiha, peñembopy'a guapy, ha ani pejapo mba'eve pema'ẽ porã'ỹre. 37 Ko'ã kuimba'e peru vaekue niko nomomarãi pe tupao ha noñe'ẽ vaíri vaekue ñane tupãre. 38 Demetrio ha hendive omba'apóva oguerekórõ he'i vaerã hapicháre, oĩ mbojovakehára kuéra, toho hendápe kuéra ha peteĩ-teĩ toñe'ẽ ijehe. 39 Ha peẽ pejeruresérõ ambue mba'e, oñeñe'ẽ vaerã upévare peteĩ ñembyaty hekopeguávape. 40 Ko jajapo vaekuére ikatu oje'e ñande rehe japoromopu'ãha. Ndajarekói mba'eve ja'e vaerã oñeporandúrõ ñandéve ko sarambi guasu jajapo vaekuére.” 41 He'ipávo upéva, omondo opavavépe.
Pablo apwayam Éfeso
1 Apyékheykekxeyk axta Pablo yókxexma ekxámokmakxa axta meteymog élekhahéyak élyawe, neyseksa apha axta Apolo m'a Corinto, keñe axta apweykekxo m'a Éfeso apkelwetágweykekxexa axta énxet'ák apteme melya'ásseyam. 2 Axta aptemék Pablo apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—¿Kélxaweykegkeya axta kéxegke Espíritu Santo, sekxók axta kéltéma megkólya'ásseyam?
—Axta aptemék apkelátegmoweykegkokxo s'e: Manlegeyk negko'o exénakpok xama enxoho Espíritu Santo.
3 Axta aptemék apkelmaxneyeykencha'a Pablo s'e:
—¿Háxko axta ekteme kélyaqpássesso yegmen kéxegke?
—Neykhe m'a ektémakxal'a chá'a apyaqpassáseyak yegmen Juan ma'a énxet'ák.
4 Axta aptemék apkelanagkama Pablo s'e:
—Naqso', apyaqpassáseykegkek axta chá'a yegmen Juan ma'a énxet'ák apkelyaqmagkasso axta chá'a apkelwáxok, apkeltennassegkek axta eyke chá'a apkeltémo etnahagkok melya'ásseyam ma'a apmáheyo axta ewak neptámen ma'a Juan, cham'a Jesús.
5 Xama axta apkellegaya énxet'ák xa, kélyaqpassáseykegkek axta yegmen eñama nak Wesse' egegkok Jesús apwesey; 6 xama axta apnegkenma apmék Pablo apyetseksa'ák, apwéweykenteyk axta nahan Espíritu Santo apyetseksa'ák xa énxet'ák nak, apkelpaqmeyesmeyk axta nahan mók ektémakxa apkelpeywa, apkeltenneykha axta anhan chá'a amya'a eñama nak Dios. 7 Doce axta apyókxoho apkelennay'a m'a.
8 Apqántánxo pelten axta weykmok apmeyeykekxa chá'a Pablo m'a apchaqneykekxexa axta judíos, apkeltenneykegkaxa axta chá'a Dios appeywa meyke apkeye, apkelpaqhetcháseykha axta chá'a énxet'ák apkelenxáneykmo elmések apkelwáxok énxet'ák ma'a aptémakxa nak Wesse' apwányam Dios. 9 Yetneyk axta eyke nápakha apkelyennaqtésso apkelwáxok, memáheyo etnahagkok melya'ásseyam, apkelxéneykha axta chá'a ekmaso nápaqta'awók énxet'ák ma'a Ámay Axnagkok nak. Keñe axta Pablo apteyapma nepyeseksa xa énxet'ák nak, apnaqleykekxeyk axta énxet'ák melya'ásseyam ma'a nélxekmowásamáxchexa apagkok axta m'a xama énxet apwesey axta Tirano. Cha'a apkelpaqhetcháseykegkaxa axta nahan chá'a yókxoho ekhem ma'a. 10 Apqánet apyeyam axta nahan apteme Pablo xa ektáha nak. Axta keñamak apkelháxenmo Wesse' egegkok appeywa apyókxoho m'a apheykencha'a axta yókxexma Asia, cham'a judíos nak tén han ma'a metnaha nak judíos. 11 Apkeláneyak axta chá'a Dios aqsok sempelakkasso agko' nak agweta' eñama apchásenneykekxa m'a Pablo. 12 Weykmók axta nahan chá'a kélsókasso kélyepetchesseyam apkelháxamap ma'a tetéyespok tén han apkelnaqta apkelyepetche axta chá'a apyempehek ma'a Pablo, apkeltaqmelweykmek axta anhan chá'a apkelháxamap, kelánteyepmeyk axta anhan chá'a apkelwáxok ma'a kelyekhama'.
13 Keñe axta nápakha judíos apkelweynchámeykha axta chá'a ámay, apkelántekkessessama axta chá'a apkelwáxok énxet'ák ma'a kelyekhama'. Apmáheyók axta eykhe elmaha yásenneykxak ma'a Jesús apwesey. Axta etnehek chá'a elának kelyekhama' s'e: “¡Éltamhók ko'o kólántépok yetlo sekxeyenma Jesús apwesey, cham'a apxeyenmo nak chá'a Pablo!”
14 Cháxa aptamheykegkaxa axta chá'a m'a siete apketchek axta m'a Esceva, apteme axta judío, tén han apkemha apmonye' apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok. 15 Xama ekhem axta eyke kelátegmoweykegkok kelyekhama' m'a énxet'ák. Axta entemék élanagkama s'e: “Ekya'ásegkók ko'o Jesús, ekya'ásegkók nahan ma'a Pablo; ¿yaqsa eyke kéxegke?”
16 Keñe axta m'a énxet kelyekhama' axta ektawáseykha, apketámeykegko m'a énxet'ák nak, apyennaqte axta nahan keñamak apkelnápeykencha'a apyókxoho, apnaqtawáseykegkok axta yetlo apyennaqteyáseykha apyempehek. Meyke apáwa axta apkenyaheykegkok apkelánteyapma m'a tegma nak, apkelyensék axta anhan. 17 Apkellegayak axta nahan apyókxoho énxet'ák apheykha axta Éfeso, cham'a judíos tén han ma'a metnaha nak judíos, apkeláyók apagko' axta nahan. Cháxa ektémakxa axta ekyágweykmoho kélteméssesso eyeymáxkoho apwesey m'a Wesse' egegkok Jesús.
18 Apxámok axta anhan apkelwaya m'a aptamhéyak axta melya'ásseyam, apkelxeyenma chá'a nápaqta'awók énxet'ák ekyókxoho m'a aqsok ekmaso apkelánéyak axta, 19 apxámok axta anhan apkelwaya m'a énxet'ák aptamhéyak axta kelyohóxma'a, apkelsáyekmo chá'a weykcha'áhak apagkok, apkelwatneykekxeyk axta nahan chá'a nápaqta'awók énxet'ák. Cincuenta mil sawo selyaqye élmope élmomnáwa axta nahan chá'a wetamaxcheyk ekyánmaga kélyetsáteykekxo ekwánxa m'a weykcha'áhak nak. 20 Cháxa ektémakxa axta ekpayheykekxo Wesse' egegkok appeywa, tén han ekwetamaxko chá'a ekmowána.
21 Keñe axta natámen xa, ekxeyenma apwáxok Pablo emhagkok ma'a Macedonia, tén han ma'a Acaya, keñe emyekxak ma'a Jerusalén. Apxeyenmeyk axta anhan chá'a emhagkok Roma natámen apmeyeykekxa m'a Jerusalén. 22 Tén axta apkeltémo elmahagkok Macedonia apqánet appasmeykha aptamheykha, cham'a Timoteo tén han ma'a Erasto, keñe axta m'a apheykekxo aqsa yáma ekwenaqte m'a Asia.
Ekyennamáxma Éfeso
23 Yennamomchek axta exma Éfeso ekxénamaxko m'a Ámay Axnagkok 24 aptekkesso axta m'a xama énxet apwesey axta Demetrio apteme axta apkelane sawo ekmope élmomnáwa. Apkeláneyak axta chá'a sawo ekmope ekmomnáwa tegma apketkók kéleykmássesso, agkok nak ma'a aqsok kéláyókxa Artemisa. Awanhek axta nahan chá'a katnehek apwetasso selyaqye m'a énxet'ák ektáha axta chá'a appasmo aptamheykha m'a Demetrio. 25 Apcháncheseykekxeyk axta xa apkelxegexma'a nak, yetlo m'a ektéma axta nahan apkeltamheykha xa ektéma nak. Axta aptemék apkelanagkama s'e: “Kélya'ásegkok kéxegke eñama chá'a segwetasso aqsok egagkok se'e nentamheykha nak. 26 Kélweteyak eyke kéxegke, kéllegayak nahan, cham'a apxeyenma nak chá'a Pablo, cham'a aqsok kéláyókxa énxet apkelane nak, megkatnaha aqsok kéláyókxa'; cháxa keñamak apkelyaqmagkassessama nak apkelwáxok apxámokma énxet, háwe ekwánxa agkok se'e Éfeso nak, xegkessamók kasawhekxohok ma'a ekyókxoho yókxexma nak Asia. 27 Asagkek sa' ko'óneyk katnehek xa, hakte kamasséssók sa' ma'a ektémakxa nak chá'a negkexeykekxa aqsok nenlane, kawakxohok sa' nahan ekmassegwayam apxénamap chá'a ekyókxoho yókxexma m'a tegma kélpeykessamókxa nak chá'a aqsok kéláyókxa Artemisa, kawañexkohok sa' kaxwók ma'a ektémakxa nak ekha kéláyo, ektaqmeleykencha'a nak chá'a ekxénamaxche m'a ekyókxoho yókxexma nak Asia, tén han ekyókxoho yókxexma keso náxop.”
28 Xama axta apkellegaya énxet'ák xa, apkellómók apagko' axta. Axta aptemék apkelyennaqtéssamo apkelpeywa s'e: “¡Megkamassegwomek Artemisa, aqsok kéláyókxa nak Éfeso!”
29 Sawheykekxók axta ekyennamáxma tegma apwányam. Kélchetámeykegkek axta Gayo, tén han ma'a Aristarco, cham'a apqánet énxet apkeleñama axta m'a Macedonia, apkelxegexma axta m'a Pablo. Kélyenyawáseykegkokxeyk axta kélya'áseykekxo m'a apchaqneykekxexa axta chá'a énxet'ák teatro. 30 Apmáheyók axta eykhe etaxnegwók Pablo m'a yaqwayam enxoho elpaqhetchesek énxet'ák, axta eyke yahayók ma'a énxet'ák apteme axta melya'ásseyam. 31 Apheykha axta anhan nápakha Pablo apkelxegexma'a nepyeseksa m'a apkelámha apmonye'e nak yókxexma Asia, apkeltémo axta kóltennássekxak megkeyméxko etaxnegwók ma'a teatro. 32 Apkelpáxameykha axta nahan cha'a neyseksa apchaqneykekxa nápakha énxet'ák apkelxeyenma chá'a xama aqsok, keñe axta anhan nápakha apkelxeyenma chá'a mók aqsok, hakte apyennegkessegkek axta exma énxet'ák, apxámok axta anhan melya'áseyak ektémakxa apchaqneykekxo énxet'ák. 33 Nápakha énxet'ák axta eyke apkeltennáseykha chá'a Alejandro m'a ektémakxa axta, cham'a Alejandro apyégeykegkokxo axta judíos aphesseykekxoho apmonye'e m'a énxet'ák. Apya'assegkek axta néten apmek Alejandro apkeltémo elwanmak énxet'ák, peya epaqmétek elmeyók judíos nápaqta'awók énxet'ák. 34 Xama axta apyekpelchágweykmo énxet'ák apteme judío ma'a Alejandro, wenaqtémok axta apkelyennaqtéssamo apkelpeywa. Axta aptemék se'e: “¡Megkamassegwomek Artemisa aqsok kéláyókxa nak Éfeso!”
35 Tén axta aptéma appaqmeyesma énxet aptáxésso axta chá'a weykcha'áhak ma'a tegma apwányam, cham'a apkelwanmeyásekxo axta énxet'ák: “Kélheykha nak Éfeso. Apyókxoho énxet apkelya'áseykegkohok apchánémakpo etaqmelchesek tegma apwányam se'e tegma kélpeykessamókxa nak chá'a Artemisa ekyawe nak kéláyo, tén han ma'a kéleykmássesso kélheyáseykegkoho nak, ektéyékmo axta eñama m'a néten. 36 Kólwanmeyekxa kéxegke, nágkóllána xama aqsok meyke sekxók élchetámeykha kélwáxok, hakte méko kawának kaxének ektáha megkamámnaqsoho xa. 37 Hakte cham'a énxet'ák kélnaqlánto exchek kéxegke metwáseykha m'a kélpeykessamókxa nak Artemisa, mexeyenmak nahan ekmaso aqsok m'a negáyókxa'. 38 Yetneyk agkok megkaleklo apwáxok Demetrio aptamhágkaxa nápakha énxet'ák, tén han ma'a apkeltamheykha nak xamo', cháxa apháncha'a énxet'ák segyekpelchémo xa, tén han appasmeykha nak apkeltamheykha; tásek eltennasseták ektáhakxa megkaleklo apwáxok nápaqta'awók xa apkelámha apmonye'e nak, elxének chá'a xama m'a ekpayhawo nak chá'a elxének elanagkokxak amya'a. 39 Yetneyk agkok nahan kéxegke mók aqsok yaqwayam kólxének, kéméxcheyk kóláneyha kelwesse'e apkelxegkessamól'a kélaqneykekxa', ekhawo nak ektémakxa m'a segánamakxa. 40 Tamháha ko'o ewáxok hẽlpehésseták nentekkessesso chá'a apkello énxet'ák ektáhakxa nak se'e sakhem nak. Ẽlmaxneyáha sa' agkok negko'o xa ektáhakxa nak ekyennamáxma, méko sa' antéhek yaqwayam agátegmowagkok.” 41 Xama axta aptéma appeywa xa, apkeláphássegkek axta énxet'ák.