Timoteo omoirũ Pablo ha Sílaspe
1 Pablo oguahẽ Derbe ha Lístrape, ha upépe ojuhu peteĩ Jesús reroviaha, hérava Timoteo. Isy, Israelgua Jesús reroviaha ha itúva griégo. 2 Listra ha Iconio pegua pehẽngue kuérava oñe'ẽ porã hese. 3 Pablo oipota Timoteo omoirũ chupe kuéra, ha upéva mboyve ombyapi'ouka chupe, ndoipotáigui ipochy Israel guáva oikóva upe rupi. Opavave niko oikuaa Timoteo ru griegoha. 4 Opa umi táva ohasaha rupi oikuaauka umi Jesús reroviahápe apóstol*f** he'i vaekue ha myakãhára*f** kuéra Jesucristo iglésia Jerusalén pegua. 5 Aipórõ, umi Jesucristo iglésia oñemohatã ijeroviápe ha umi Jesús reroviaha hetave arako'ẽre.
Pablo omba'e recha
6 Espíritu Santo ndohejáigui chupe kuéra omyerakuã upe ñe'ẽ Ásiape, ohasa hikuái Frigia ha Galacia rupi, 7 ha oguahẽ Misia rembe'y peve. Upégui oikese mo'ã hikuái Bitíniape, Jesús Espíritu katu ndohejái. 8 Aipórõ, ohasávo Misia rupi oguejy Tróadepe. 9 Upépe Pablo peteĩ pyharépe oguereko peteĩ jechauka: Ohecha peteĩ kuimba'e Macedoniagua, ñembo'yhápe he'íva chupe: “Ehasána Macedóniape ha ore pytyvõ.” 10 Pablo oguereko rire ko jechauka, roñemoĩ roho haguãicha Macedóniape, roikuaa porãgui Tupã ore renoiha romyerakuã haguã upépe marandu porã.
Ñemoñe'ẽ Filípospe
11 Rojupi várkope Tróadepe ha ropia'ỹre roho yvy y mbyte pegua Samotráciape, ha upe ára ambuépe roguahẽ Neápolispe. 12 Upépe roho Romaguáva táva Filipos, Macedoniagua táva itenondevévape. Upépe ropyta ára mbovymi. 13 Peteĩ pytu'uha árape rosẽ okaháre y rembe'ýpe, oñeñembo'ehápe jepi rupi. Roguapy ha roñe'ẽ marandu porã rehe kuña kuéra oñembyaty vaekuépe. 14 Peteĩ ha'e kuérava héra Lidia, upéva Tiatiragua, poyvi pytã sỹime oñemúva. Ko kuña omomba'e guasúva Tupãme, ohendu hína, ha Ñandejára omokyre'ỹ chupe ojapysaka porã haguã upe Pablo he'ívare. 15 Oñemongaraika opa hogagua ndive ha upéi he'i oréve:
—Perovia ramo añetehápe che ajeroviaha Ñandejárare, peju pepyta che rógape.
Ha ore reraha hógape.
16 Rohóvo ñembo'ehápero juhu peteĩ mitãkuña oguerekóva mba'e pochy, mba'e ñemi kuaaha. Kóva, peteĩ tembiguái, he'i rupi imba'e kuaa ohupytýva heta viru ijára kuérape guarã. 17 Ko mitãkuña ou ore rapykuéri osapukáivo:
—Ko'ã kuimba'e hína Tupã yvatetegua rembiguái, ha omyerakuã peẽme ñepysyrõ rape!
18 Péicha ojapo heta ára pukukue. Pablo katu ikueráima chugui, ha ojere he'i pe mba'e pochy pype oĩvape:
—Jesucristo rérape ha'e ndéve resẽ haguã chugui.
Upe vove pe mba'e pochy oheja chupe.
19 Upe mitãkuña jára kuéra katu, ohechávo ndaikatu mo'ã veimaha oñemboviru upe ha'e he'íva rupi, ipojái Pablo ha Sílare ha ogueraha mburuvicha kuéra renondépe upe táva roka guasúpe. 20 He'i hikuái mbojovakehárape:
—Ko'ã Israelguáva omyangekói ñande táva, 21 ha oporombo'e heta mba'ére, ñande Romaguáva ikatu'ỹva jarohory.
22 Upérõ opavave opu'ã hese kuéra, ha mbojovakehára kuéra he'i oñemboi haguã ijaógui ha oñenupã yvyrápe. 23 Oinupã heta rire omoinge chupe kuéra koty ypytũme ha he'i herekuápe oñangareko mbarete haguã hese kuéra. 24 Ha'e aipórõ ogueraha chupe kuéra upe koty ruguaitépe ha omoinge ipy yvyra kuápe.
25 Pyhare pyte rupi katu, Pablo ha Silas oñembo'e ha opurahéi Tupãme, ha umi oĩva avei koty ypytũme ohendu hína, 26 peichahágui ou sapy'a peteĩ yvy ryrýi ne ratãva, omongu'epáva pe óga pyenda. Upe vove ojepe'apa okẽ nguéra, ha osopa umi upépe oĩva sã nguéra. 27 Pe herekua opáy, ha ohechávo okẽ nguéra ojepe'apáva ohekýi ikyse puku ojejuka haguã, oimo'ãgui opavave okañy hague. 28 Pablo katu osapukái chupe:
—Ani rejapo nde jehe mba'eve ivaíva, roimembáko hína ápe.
29 Upérõ pe herekua ojerure mba'e rendy, oike pya'e, ha oryryipávo kyhyjégui oñesũ Pablo ha Silas renondépe. 30 Upéi oguenohẽ chupe kuéra ha oporandu:
—Karai kuéra, mba'épa ajapo vaerã añepysyrõ haguã?
31 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Ejerovia Ñandejára Jesús rehe ha reñepysyrõta nde ha nde rogagua.
32 Ha oñe'ẽ hikuái Ñandejára ñe'ẽre chupe ha opa hógape oĩvape. 33 Upe pyharépe voi upe herekua oipohano chupe kuéra iñenupãngue, ha upéi ha'e ha hogagua oñemongaraika. 34 Upe rire ogueraha hógape ha omongaru. Ha'e ha hogagua kuéra ovy'a eterei oguerovia haguére Tupãme.
35 Ko'ẽmba rire, mbojovakehára kuéra omondo ñorãirõhára kuéra he'ívo koty ypytũ rerekuápe opoi haguã Pablo ha Sílasgui. 36 Pe koty ypytũ rerekua he'i Páblope:
—Mbojovakehára kuéra he'ika chéve apoi haguã pende hegui. Aipórõ ikatúma peho kyhyje'ỹre.
37 Pablo katu he'i ñorãirõhára kuérape:
—Ore Romaguávape ore nupã kuri opavave renondépe ore mbojovake'ỹre, ha ore moinge koty ypytũme, ha piko ágã pepoise ore hegui ñemiháme? Nda upéicha mo'ãi hína! Tou ha'e kuéra voi ore renohẽvo! 38 Ñorãirõhára kuéra ogueraha ko'ã ñe'ẽ mbojovakehára kuérape ha ha'e kuéra oñemondýi ohendúvo Roma peguaha. 39 Oho aipórõ mbojovakeha kuéra, he'ívo Pablo ha Sílaspe ombyasyha, oguenohẽ, ha ojerure chupe kuéra osẽ haguã pe távagui. 40 Osẽvo koty ypytũgui Pablo ha Silas oho Lidia rógape, ha ohecha rire pehẽngue kuéra Jesús reroviahápe ha omokyre'ỹ rire chupe kuéra, oho upégui.
Timoteo apteme apxegexma Pablo tén han Silas
1 Apweykmek axta Pablo m'a Derbe, tén han Listra, apwetágweykenxa axta xama énxet mey'ásseyam apwesey axta Timoteo, ekteme axta xama kelán'a judía étche, ekha megkay'ásseyam, griego axta eyke m'a apyáp. 2 Tásek axta nahan chá'a katnehek apkelxeyenma m'a ẽlyáxeg'a apheykha nak Listra tén han ma'a Iconio. 3 Apkeltémók axta etnehek apxegexma Pablo m'a Timoteo, apkeltémók axta eyke sekxók kólyenyekhássesek nekha apyempehek yaqwayam enxoho metaqnókkehek ma'a judíos apheykencha'a axta m'a yókxexma nak, hakte apyókxoho énxet axta apkelya'áseykegkohok apteme griego apyáp ma'a Timoteo. 4 Apkeltennáseykha axta chá'a ẽlyáxeg'a apkeltémókxa axta chá'a etnahagkok apkelmésso axta m'a énxet'ák kélápháseykha, tén han ma'a apkelámha apmonye'e nak kélaqneykekxexa Jerusalén, ekyókxoho yókxexma apkelweykenxa axta chá'a. 5 Keñe axta ekyennaqweykmo aptamhéyak melya'ásseyam ma'a énxet'ák apkeleñama nak kélaqneykekxexa, yókxoho ekhem axta nahan apxáméyak ma'a melya'ásseyam nak.
Pablo apwete apwanmagko énxet apkeñama Macedonia
6 Apkelyeykhágweykmek axta yókxexma Frigia tén han Galacia, hakte axta eltémók eltennaha amya'a eñama Dios Espíritu Santo m'a yókxexma Asia, 7 apkelweykmek axta ma'a néxa yókxexma nak Misia. Cha'a ekxeyenmakxa axta apkelwáxok elántaxnegwók ma'a yókxexma Bitinia, axta eyke yahayók ma'a Jesús Espíritu apagkok. 8 Xama axta apkelyeykhágweykmo m'a Misia, apkelmaheykegkek axta m'a Tróade. 9 Cha'a apweteykxa axta nahan Pablo aqsok kélxekmósso axta'a m'a; apweteyak axta xama énxet apkeñama Macedonia apkenmeykencha'a aptéma apkenagkama s'e: “Emyógma sa' Macedonia, hempásegwata sa'.” 10 Xama axta apweteya Pablo xa aqsok kélxekmósso nak, nenláneykekxeyk axta negko'o nentáhakxa peya ólmahagkok ma'a Macedonia, naqsók axta nenteméssessók sẽlwóneykencha'a negko'o Dios, yaqwayam anlegássók amya'a ektaqmela m'a.
Pablo tén han Silas apkelwayam Filipos
11 Nélchántegkek axta negko'o yántakpayhe m'a Troas, nélpéwomók axta nélxega m'a egkexe étkok ekwesey axta Samotracia neyseksa wátsam ekwányam, keñe axta mók ekhem nélweykmo m'a Neápolis. 12 Cha'a nélchempeykekxexa axta makham nélmaheykegko m'a Filipos, apheykegkaxa axta m'a romanos, apyawakxa axta tegma m'a yókxexma Macedonia. Axta negheykmok nahan yaqwatakxoho m'a. 13 Sábado axta nélánteyapma tegma apwányam nélmaheykegko nekha wátsam neganagkamakxa axta negko'o keytnók aptamheykegkaxa nempeywa nélmaxnagko m'a judíos. Negheykmek axta negko'o m'a, néltennáseykha axta Dios appeywa kelán'ák eyaqneykekxo axta m'a. 14 Lidia axta ekwesey xama xa kelán'ák nak; tegma apwányam Tiatira axta keñamak, apáwa hómáyok apkeltaqmalma axta nahan chá'a éxeykekxa'. Cháxa kelán'a, élpeykessamo axta chá'a Dios, ekháxenmo axta kéltenneykha, apkeltémók axta kataqmelcheshok ekháxenmo Wesse' egegkok ektémakxa apkeltenneykha m'a Pablo. 15 Kélyaqpássessegkek axta yegmen yetlo m'a ekyókxoho ekheykha nak axagkok. Keñe axta ektéma sẽlanagkama s'e:
—Naqsók agkok kélyekpelchawo kéxegke sektáha ko'o may'ásseyam Wesse' egegkok, kólhem sa' exagkok.
Keltémók axta aghók ma'a.
16 Axta entemék han negko'o nélmaheykegko ektamhomaxchexa axta chá'a nempeywa nélmaxnagko, negwetágweykmo xama kelán'a étkok ekha axta awáxok espíritu ekmaso ekxeyenma axta chá'a yaqwánxa katnehek egmonye'. Kelán'a étkok kélásenneykha naqsa axta m'a, ekxeyenmo axta chá'a yaqwánxa katnehek egmonye', ekwetassama axta chá'a selyaqye ekxámokma m'a kelwesse'e agkok. 17 Ẽlyetleykha axta negko'o xa kelán'a étkok nak, tén han ma'a Pablo. Axta entemék chá'a ekyennaqtéssamo ekpeywa s'e:
—¡Dios meyke ekhémo apkeláneykha xa énxet'ák nak, apkellegássek kéxegke m'a amya'a ekxeyenma nak ámay segwagkassamo teyp!
18 Ahóxek axta anhan ekteme xa ekweykmoho ekleklágweykmo Pablo, appeynchamakpok axta aptéma apkenagkama espíritu ekmaso ekha axta kelán'a awáxok se'e:
—Yetlo sekxeyenma Jesucristo apwesey éltamhók ko'o exche' katyapok awáxok xa kelán'a.
Yetlómók axta anhan ekteyapma espíritu ekmaso awáxok xa kelán'a étkok nak.
19 Xama axta apkelweteya kelwesse'e agkok megkalmopwagko kaxwók elwetak selyaqye eñama apchásenneykekxa xa kelán'a étkok nak, apmomchek axta Pablo tén han Silas, apnaqleykekxeyk axta apheykegkaxa énxet'ák ekyawe kéláyo m'a apheykegkaxa axta chá'a énxet'ák. 20 Apnaqleykxéssegkek axta énxet'ák segyekpelchémo. Axta aptemék apkelanagkama s'e:
—Keso judíos aptekkesa nak ekyennamáxma nepyeseksa tegma apwányam egagkok se'e, 21 tén han apkelxekmósa nak énxet'ák nentémakxa magkegwagko nak negko'o óghok katnehek tén han anlanagkok, hakte negko'o nenteme romanos.
22 Tén axta apwakhegweykmo énxet'ák apkeltaqnagkama m'a Pablo tén han Silas, keñe axta énxet'ák segyekpelchémo apkeltémo kólyápetchesek apkelnaqta kólhexyawássesek yaqwayam kóltekpogmakha yámet. 23 Kélxatamchek axta kañe' sẽlpextétamakxa natámen ekxámokma kéltekpageykha. Apchánémakpek axta nahan megyeksek elanha m'a sẽlpextétamo ektáha axta apkeláneykha. 24 Xama axta ektéma amya'a apchánémakpo sẽlpextétamo xa, apxatamchek axta kañók agko' apwáxok ma'a tegma negmomaxchexa, apkelatchessessegkek axta apmagkok yámet élyagqaxe élméyak axta egmagkok.
25 Axta eyseksók axta entemék, aptamheykegkek axta nempeywa nélmaxnagko Pablo tén han Silas, apkelmeneykmassegkek axta negmeneykmasso eñama nak Dios, apkelháxenmók axta nahan ma'a apkelmomap apheykha axta nahan ma'a kañe' negmomaxchexa, 26 pelakkassegkek axta ekwaya ekyawheykha xapop ekyennaqte agko', weykmók axta élyawhéyáseykha m'a tegma apowhak negmomaxchexa nak. Yetlómók axta nahan élmayheykekxa atña'ák ekyókxoho kañe' negmomaxchexa, apyókxoho énxet'ák apkelmomap axta anhan kelhaxyawásamáxchek kélnaqtete cadenas. 27 Xama axta apxátekhaya m'a sẽlpextétamo ektáha axta apkeláneykha apkelmomap, apweteyak axta élmayheykekxo atña'ák negmomaxchexa, apleklegkek axta sókwenaqte apagkok apmáheyo yaqhakpekxa', hakte xeyenmeyk axta apwáxok apkelxegáneykmo m'a énxet'ák ektáha axta apkelmomap. 28 Keñe axta Pablo aptéma apkelpáxegkáseykencha'a s'e:
—¡Ná etwasáp aqsa, nenlánexkók negheyncha'a s'e!
29 Tén axta apkeltémo kólmések cháléwasso m'a sẽlpextétamo, apketcheykegkokxeyk axta aptaxnegweykekxo kañe', apkelpexyennamomchek axta apkeye, apkelpólegweykekxeyk axta apchaqneykegkaxa Pablo tén han Silas. 30 Keñe axta apkelántekkessama yókxexma. Axta aptemék apkelmaxneyeykencha'a s'e:
—¿Yaqsa eyéméxko ko'o alának yaqwayam awagkasaxchek teyp?
31 Axta aptemék apkelátegmoweykegko s'e:
—Etne mey'ásseyam Wesse' egegkok Jesús, ewagkasakpok sa' teyp xép tén han ma'a ekheykha nak apxagkok.
32 Tén axta apkeltennáseykencha'a Wesse' egegkok appeywa ekweykekxoho m'a ekyókxoho ekheykha nak apxagkok. 33 Yetlómók axta nahan apkelyenyéssesso apkelyense Pablo tén han Silas xa axta'a nak, tén axta kélyaqpássessama yegmen xa sẽlpextétamo nak, tén han ma'a ekyókxoho ekheykha axta apxagkok. 34 Apnaqleykekxeyk axta apxagkok, apkeleykegkek axta anhan aptéyak. Payheykekxók agko' axta apwáxok xa sẽlpextétamo nak tén han ma'a ekheykha axta apxagkok eñama apteme mey'ásseyam ma'a Dios.
35 Axto'ók axta apkeláphassama sẽlpextétamo m'a énxet segyekpelchémo, apkeltémo ekxeykxak apkeláneykha nak negmomaxchexa m'a Pablo tén han Silas. 36 Axta aptemék apkenagkama sẽlpextétamo Pablo s'e:
—Apkeltamhók xeyk ko'o akxeykxak kéxegke m'a énxet'ák segyekpelchémo; kélwanchek kaxwók kóltaqhekxak yetlo meyke ektamheykha kélwáxok.
37 Keñe axta Pablo aptéma apkelanagkama sẽlpextétamo ektáha axta kéláphasso s'e:
—Axta kólhaxnak kéxegke sẽltekpágeyncha'a nápaqta'awók énxet'ák meyke senlánekxésso amya'a nápaqta'awók ma'a énxet'ák sẽlyekpelchémo, ẽlxatmeyk axta aqsa anhan kañe' sẽlpextétamakxa neyseksa eykhe nenteme negko'o neghémo romanos. ¿Peya kólyexaxkohok kaxwók hẽlchexeykxak negko'o? Megkapayhawo kóltéhek. Tásek hẽlántekkesetámhok apancha'awók ma'a énxet'ák segyekpelchémo nak.
38 Apkeltennásseykekxeyk axta sẽlpextétamo m'a énxet'ák segyekpelchémo nak, apkelyegwaktegkek axta anhan apkellegaya aphémo romanos ma'a Pablo tén han Silas. 39 Tén axta apkelya'eykekxo énxet'ák segyekpelchémo apkeltémo eltennaksek eyesagko apteméssesakxa m'a Pablo tén han Silas. Apkelántekkessegkek axta, apkeltémok axta anhan elántépok ma'a tegma apwányam nak. 40 Xama axta apkelánteyapma sẽlpextétamakxa Pablo tén han Silas, apkelmeyeykekxeyk axta m'a Lidia axagkok. Apkelwetágweykekxeyk axta makham ma'a apkelyáxeg'a, apkelwasqakkáseykekxók axta nahan, keñe apkelánteyapma.