Mba'e rechapyrã hácha rehegua
1 Peteĩ jey momranduhára*f** kuéra he'i Eliséope:
—Ko roikohápe ne ndive michĩ eterei oréve guarã. 2 Toroho mína ysyry Jordánpe torogueru peteĩ-teĩ peteĩ yvyra romopu'ã haguã ore kotyrã.
—Tapeho katu, he'i Eliseo.
3 —Ore moirũ mína, —he'i peteĩ ha'e kuérava.
—Iporã, pomoirũta, —he'i ha'e.
4 Eliseo oho hendive kuéra Jordán peve, ha upépe oñemoĩ hikuái oity yvyra máta. 5 Ha oikytĩvo pe yvyra, ho'a peteĩgui ihácha ýpe. Ha osapukái:
—Áina, mbo'ehára! Pe hácha ko na che mba'éi. Aiporu kuri!
6 —Mamo piko ho'a, —oporandu maranduhára.
Upéva ohechauka chupe mamópa. Upérõ Eliseo oikytĩ peteĩ yvyra, opoi upépe ha pe hácha ovevýi.
7 —Ehupi, —he'i chupe Eliseo.
Upéva oipyso ipo ha ohupi pe hácha.
Eliseo ha sírio kuéra
8 Siria ruvicha guasu oiko ñorãirõme Israel ndive, ha oñe'ẽvo mburuvicha kuéra ndive, he'i mamópa omoñuhãta Israel guápe. 9 Upérõ Eliseo he'ika Israel ruvicha guasúpe ani haguã ohasa upe rupi, sírio kuéra ohape ra'arõgui chupe. 10 Upérõ Israel ruvicha guasu omondo iñorãirõhára kuéra he'i haguépe chupe maranduhára omomarandu ramo ojehape ra'arõha; ha upéicha rupi heta jey oguenohẽ chupe ivaívagui.
11 Upévare Siria ruvicha guasu ndoikuaavéi mba'épa ojapóta. Ohenói mburuvicha kuérape ha he'i chupe kuéra:
—Peje chéve mávapa ñande apyte pegua ojaguarea hína Israel ruvicha guasu peguarã!
12 Peteĩ ha'e kuérava he'i chupe:
—Ndaha'éiko avave, che ruvicha guasu. Eliseo pe maranduhára Israelgua hína upe oikuaaukáva Israel ruvicha guasúpe opa mba'e eréva, ñemiháme jepe nde koty pýpe.
13 Upérõ Siria ruvicha guasu he'i:
—Peheka chéve mamópa oĩ amonambika haguã.
Oje'e chupe oĩha Dotánpe, 14 Omondo kavaju ha kárro arigua aty ha heta ñorãirõhára yvy rupigua. Umíva oguahẽ Dotánpe pyhare ha omongora pe táva. 15 Ko'ẽmba rire opu'ã Eliseo rembiguái ha osẽvo ohecha pe ñorãirõhára aty omongoráva pe táva ikavaju ha ikárro reheve, ha oho he'i Eliséope:
—Ha ko'ágã mbo'ehára, mba'épa jajapóta?
16 Eliseo he'i chupe:
—Ani rekyhyje, hetave hína umi oĩva ñane ndive, hendive kuéra oĩvagui.
17 Ha Eliseo oñembo'e Ñandejárape he'ívo: “Che Jára, ehesape'ána chupe tohechami.” Upérõ Ñandejára ohesape'a pe tembiguáipe, ha ha'e ohecha pe yvyty henyhẽ kavaju ha kárro tata arigua Eliseo jerére.
18 Umi sírio ondyrýtama hese ha Eliseo oñembo'e Ñandejárape: “Emohesatũna chupe kuéra.”
Ha Ñandejára omohesatũ chupe kuéra, ojerure haguéicha Eliseo. 19 Upérõ Eliseo he'i chupe kuéra:
—Kóva ndaha'éi pe tape ha táva pehekáva, peju che ndive, pogueraháta pe kuimba'e pehekáva rendápe.
Ha ogueraha chupe kuéra Samáriape. 20 Oguahẽvo upépe Eliseo oñembo'e péicha: “Ko'ágã, che Jára, ehesape'a chupe kuéra ohecha haguã.” Upérõ ha'e kuéra ohecha oĩha Samáriape. 21 Israel ruvicha guasu ohechávo chupe kuéra, he'i Eliséope:
—Reipotápa ajuka chupe kuéra, che ru?
22 Ha Eliseo he'i:
—Nahániri, ani rejuka. Mba'éicha piko rejukáta, ko ndo'ái vaekue nde pópe ñorãirõháme? Emongaru ha emboy'u chupe kuéra, upéi toho jey huvicha rendápe.
23 Upérõ ojejapo chupe kuéra karu guasu; okaru ha hoy'u hikuái. Upéi mburuvicha guasu omondo chupe kuéra, ha oho jey hikuái huvicha rendápe. Upe guive sírio kuéra ndoikevéi oñorãirõ haguã Israelgua yvýpe.
Eliseo ha Samaría ñemongora
24 Upe rire Siria ruvicha guasu Ben-Hadad, ombyaty opa iñorãirõhára ha oho omongora Samaría ondyry haguã hese. 25 Oiko upérõ ñembyahýi guasu Samáriape; oñemongora mbarete etereígui pe táva, peteĩ vúrro akãngue jepe oñeme'ẽ 80 pláta pehẽnguére, ha michĩmi pykasu repoti, 5 pláta pehẽnguére.
26 Peteĩ jey Israel ruvicha guasu ohasa táva tápia ári ha peteĩ kuñakarai osapukái chupe:
—Ore ruvicha guasu, che pytyvõmína!
27 Mburuvicha guasu he'i chupe:
—Ñandejára na ne pytyvõi ramo piko mba'e ajapóta che? Reipota piko ame'ẽ ndéve trígo térã kaguy? 28 Mba'e piko ojehu ndéve?
Ha'e he'i:
—Ko kuñakarai he'i chéve ro'u haguã che memby oñondive ha ko'ẽrõ ro'utaha imba'éva. 29 Upérõ rombojy che memby ha ro'u. Upe ára ambuépe ha'e chupe rombojy haguã imemby ha oguerokañy.
30 Mburuvicha guasu ohendúvo he'íva pe kuña, omondoro ijao pochy guasúgui. Oĩgui tápia ári opavave ohecha omondeha ipire ári ao vosakue. 31 Ha mburuvicha guasu he'i: “Tupã ta che nupã ko árape voi nañakã'oí ramo Eliseo, Safat ra'ýpe!”
32 Eliseo oguapy hína hógape myakãhára*f** kuéra ndive. Upe aja mburuvicha guasu omondo ra'e hembijokuái Eliseo rendápe. Ha oguahẽ mboyve ha'e, Eliseo he'i myakãhára kuérape:
—Péina pe porojukahára ombou jeýma hína che ñakã'o vaerã. Oguahẽ vove pemboty pe okẽ ha pejoko hatã, cháke hapykuéri oñehendúma hína ou ramo huvicha.
33 Ha'e oñe'ẽ jave hína oguahẽ pe tembijokuái, ha he'i Eliséope:
—Ñandejára omboúma ñandéve ko ivaíva ha ndaikatu véima ñaha'arõ chugui mba'eve.
Póte ekseykha takha' yegmen
1 Xama ekhem axta aptáha apcháneya Dios appeywa apkellegasso m'a Eliseo:
—Ketsék agko' xapop se'e negheykegkaxa nak xamo' xeyep. 2 Yoho sa' ólmahagkok negko'o m'a wátsam nak Jordán, sa' ólyaqténwók chá'a yenta'a enxama m'a yaqwayam sa' anlanagkok chá'a enxanák.
—Kólmohok sa' —axta aptáhak apchátegmowágko Eliseo.
3 —Hẽlyetlow sa' xép xa —axta aptáhak xama apcháneya m'a.
—Hoy, alyetlók sa' —axta aptáhak apchátemogwágko Eliseo.
4 Apkelyetlókek axta Eliseo ekweykmoho m'a Jordán. Apkelyaqtennágkek axta han yenta'a m'a énxet'ák nak. 5 Xama axta apyaqnegkesa xama yámet ma'a, keñe eknextegawo póte apagkok ektégwokmo neygmen. Tén axta apkelpáxameyncha'a:
—¡Hay, sẽlxekmósso! ¡Sekmeykha naqsa exchek ko'o xa póte nak!
6 —¿Háxko ektéyámxa'? —axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a m'a Dios appeywa aplegasso.
Tén axta m'a apxegexma apxekmósa ekpayhókxa ektéyámxa m'a póte. Keñe axta Eliseo apyaqtenna xama yámet, apyenyókek axta neygmen keñe ekyephagwa'akto póte eksóncha'a takha' yegmen.
7 —Emekxa' —axta aptáhak apcháneya Eliseo.
Apya'ássek axta apmek apmákxo póte m'a apxegexma.
Eliseo tén han énxet'ák Siria
8 Apkempakha'ak axta wesse' apwányam Siria m'a énxet'ák nak Israel, keñe axta apchánchesákxo sẽlpextétamo apkelwesse'e apagkok apkeltennasa yaqsa yókxexma elpakxenwók. 9 Keñe axta Eliseo apkeltamho kóltennássekxak ma'a wesse' apwányam nak Israel, apkeltamho memhagkehek ma'a yókxexma nak, hakte sirios axta peyk elmahagkok ma'a. 10 Tén axta wesse' apwányam Israel apkeláphasa sẽlpextétamo apagkok ma'a apcheysakxa axta emhagkok ma'a Dios appeywa aplegasso, cháxa ektémakxa axta apwagkásamákpo chá'a teyp ma'a.
11 Axta keñamak mey'ásegko aptáhakxa m'a wesse' apwányam nak Siria, apkeláneyáha axta sẽlpextétamo apkelwesse'e apagkok, keñe aptáha apkeláneya s'e:
—¡Héltennés hana! ¿Yaqsa enxama negko'o apwéhenayo chá'a m'a wesse' apwányam nak Israel?
12 Keñe axta xama aptáha apchátegmowágko:
—Wesse', méko neykhe. Eliseo eyke apkeltennasso chá'a wesse' apwányam nak Israel, apteme nak Dios appeywa aplegasso m'a Israel, cham'a ekyókxoho aptémakxa nak chá'a exchep apyexamakpoho appaqméteykha m'a apteyenmakxa nak.
13 Tén axta wesse' apwányam Siria aptáha s'e:
—Kóltegyaha sa' amya'a ekpayhókxa aphakxa, yaqwayam sa' aláphaksek ko'o nápakha énxet'ák yaqwayam emok.
Xama axta kéltennasa apha m'a Dotán, 14 apkeláphássek axta sẽlpextétamo apkelchánte nak yátnáxeg, keñe han yátnáxeg apkelyenyawasso apkenchesso nak kempakhakma, tén han apxámokma apagko' sẽlpextétamo apkelxega nak náxop, axta'a axta apkelwokmok ma'a Dotán, apwakhegwokmek axta m'a tegma apwányam. 15 Axto'ók axta apxatakha'a Eliseo apkeláneykha, aptepók axta aqsa keñe apwet'a sẽlpextétamo apwakha'a m'a tegma apwányam nak, yetlo apkelchánte yátnáxeg tén han yátnáxeg apkelyenyawasso apkenchesso nak kempakhakma; keñe apkeltennássekxo m'a Eliseo:
—Sẽlxekmósso. ¿Háxko sa' antéhek kaxwo'?
16 Apchátegmowágkek axta Eliseo:
—Nágkatneykha aqsa apwáxok, apxámok eyke negko'o nélxegexma'a, kaxnók ma'a.
17 Keñe axta Eliseo apkelmaxneya Wesse' egegkok aptáha s'e: “Wesse' egegkok, éltamhók ko'o exekmósek xeyep yaqwayam étak se'e.” Yetlókok axta han apxekmósso Wesse' egegkok ma'a Eliseo apkeláneykha, apwet'ak axta apsawhékxoho yátnáxeg apkelchánte m'a egkexe nak, keñe han yátnáxeg apkelyenyawasso éláléweykha táxa nepyáwa m'a Eliseo.
18 Xama axta peya ektámegmak ma'a sirios, axta aptáhak Eliseo apkelmaxneya Wesse' egegkok: “Éltamhók ko'o etnéssesagkok meyke apaqta'ák se'e énxet'ák nak.”
Keñe axta Wesse' egegkok aptemessásegko meyke apaqta'ák, apkeltamhókxa exchek etnéssesek ma'a Eliseo. 19 Tén axta Eliseo aptáha apkeláneya s'e:
—Háwe ámay se'e, háwe han tegma apyawe kélchetama nak. Hélyetlógma sa', anaqlók sa' ma'a aphakxa nak énxet kélchetama nak.
Keñe axta apnaqlákxo m'a Samaria. 20 Xama axta apkelwokmo m'a, axta aptáhak apkelmaxneya Eliseo s'e: “Wesse' egegkok, elwetásekxa makham exma s'e énxet'ák nak, yaqwayam sa' elweta'.” Apkelwet'ak axta apkelwokmo m'a kañe' tegma apwányam Samaria. 21 Xama axta apkelwet'a m'a wesse' apwányam nak Israel, apkelmaxneyáha axta Eliseo:
—¿Alnápoya sa' ko'o xa?
22 Apchátegmowágkek axta Eliseo:
—Ma', ná elnáhap aqsa. ¿Keltámeyak enxeykel'a exchep apkelnapma élmésso nak chá'a m'a sókwenaqte apagkok tén han yágke apagkok? Elmésák aptéyak tén han apyenéyak, keñe sa' elmeyásekxak makham ma'a wesse' apagkok.
23 Kéllánessek axta ektámáxche ekyawe, aptókagkek axta aptéyak tén han apyenágko apyenéyak. Keñe axta wesse' apwányam apkeláphasa makham, apkelmeyákxeyk axta chá'a m'a aphakxa wesse' apagkok. Cháxa ekmassegwánxa axta han apkelántaxnegweykekxa chá'a sirios ma'a israelitas xapop apagkok.
Tegma apwányam Samaria kélwakhegwayam
24 Apchánchesákxeyk axta apyókxoho sẽlpextétamo apagkok ma'a Ben-hadad, wesse' apwányam axta Siria natámen xa, apxegkek axta keñe apwakhegwokmo m'a Samaria yaqwayam ektamagkok. 25 Teyepmeyk axta meyk segaqhe m'a Samaria, hakte apwakhamákpók apagko' axta, meyke nentepakxa', ochenta sawok selyaqye aktek ekmope axta han weykmok ekyánmaga xama m'a yámelyeheykok apqátek, keñe axta cinco sawok selyaqye aktek élmope m'a un cuarto litro wáx'ay apteyáseykha.
26 Xama ekhem axta apweynchámeyncha'a wesse' apwányam Israel ma'a néten tegma kélhaxtegkesso nak, keñe ekwónencha'a xama kelán'a:
—¡Wesse', hepásem ko'o!
27 Apchátegmowágkek axta wesse' apwányam:
—Agkok epasmak xeye' Wesse' egegkok, mowanchek ko'óxa apasmok, mowanchek han agkések hótáhap tén han vino. 28 ¿Yaqsa eyke ektáha exche'?
Chátegmowágkek axta m'a kelán'a:
—Keltamhók xeyk ko'o agkések hatte s'e kelán'a nak yaqwayam antók se'e sakhem nak, keñe ekxéna saka antók ma'a étche nak. 29 Neghanchek axta m'a hatte nak, keñe nentókagko. Keñe mók ekhem séltamho eykhe ko'o hegkések ma'a étche yaqwayam antók, póssek axta eyke.
30 Xama axta apleg'a wesse' apwányam ektáhakxa m'a kelán'a, apkelyepteyk axta aptaxno aplóko apagko'. Apkelwet'ak axta han énxet'ák aptaxnékxo m'a apáwa sẽlwáxaqxamól'a apya'asso kañe' aptaxno, hakte néten tegma axta apkenmáha. 31 Keñe axta aptáha wesse' apwányam se'e: “¡Heñássesagkohok sa' ekyentaxno agko' Dios se'e ekhem nak, mayaqténchesa enxoho apyespok ma'a Eliseo, apketche nak Safat!”
32 Apheyk axta apxagkok ma'a Eliseo yetlo m'a apkelámha apmonye'e nak. Apcháphássek axta eyke apkeláneykha m'a wesse' apwányam nak. Aptáhak axta han Eliseo apkeláneya m'a apkelámha apmonye'e, amonye' axta yaqwayam emmok ma'a wesse' apwányam apkeláneykha:
—Apcháphássek xama énxet apkeltamho eyaqtennek eyespok ma'a tekyawa yáp nak. Kólleyxmakha sa', apwa'ak sa' agkok ma'a apchápháseykha nak, kólápekxa sa' átog kólyennaqtések sa' kélméyak yaqwayam sa' metxehe', hakte étlógmohok sa' ma'a wesse' apagkok.
33 Neyseksa apkelpaqhetchesso axta apwa'a kélásenneykha m'a aphakxa nak Eliseo. Aptáhak axta apcháneya:
—Wesse' egegkok keñamak senteméssesso negko'o s'e aqsok ekmaso nak, ¡kaqhok ko'o aleyxek elának mók aqsok ma'a!