Elías ojehupi yvágape
1 Oguahẽvo pe ára Ñandejára ogueraha haguã Elías yvágape peteĩ yvytu ratãme, Elías ha Eliseo osẽ Guilgálgui. 2 Elías he'i Eliséope:
—Epyta ko'ápe, Ñandejára che mondógui Betélpe.
Eliseo katu he'i chupe:
—Ñandejára rehe ha nde rehe voi ha'e ndéve ndoroheja mo'ãiha neño.
Upérõ oho oñondive Betel peve. 3 Maranduhára*f** kuéra oikóva Betélpe katu osẽ Eliseo ruguãitĩvo ha he'i chupe:
—Reikuaa piko Ñandejára oipe'ataha nde hegui ko árape ne mbo'ehára?
—Aikuaáma, he'i Eliseo, pekirirĩ.
4 Upéi Elías he'i Eliséope:
—Epyta ko'ápe, Ñandejára che mondógui Jericópe.
Eliseo katu he'i chupe:
—Ñandejára rehe ha nde rehe voi ha'e ndéve ndoroheja mo'ãiha neño.
Upérõ oho oñondive Jericó peve. 5 Maranduhára kuéra oikóva Jericópe katu osẽ Eliseo ruguãitĩvo ha he'i chupe:
—Reikuaa piko Ñandejára oipe'ataha nde hegui ko árape ne mbo'ehára?
—Aikuaáma, he'i Eliseo, pekirirĩ.
6 Upéi he'i chupe Elías:
—Epyta ko'ápe, Ñandejára che mondógui Jordánpe.
Eliseo katu he'i chupe:
—Ñandejára rehe ha nde rehe voi ha'e ndéve ndoroheja mo'ãiha neño.
Upérõ oho mokõivéva, 7 ha 50 maranduhára oguahẽ ha opyta mombyrymi hovái kuéra; Elías ha Eliseo katu opyta y Jordán rembe'ýpe. 8 Upérõ Elías oipe'a ijahoja, ombyapakua ha oinupã pe y. Pe y oñemboja'o, ha mokõive ohasa pe ysyry guasu mbyte rupi, yvy rupi ramo guáicha. 9 Ohasa rire, Elías he'i Eliséope:
—Mba'épa reipota ajapo nde rehe ajereraha mboyve nde ypýgui.
Eliseo he'i chupe:
—Aipota reme'ẽ chéve mokõi nde espíritu pehẽngue.
10 Elías he'i chupe:
—Namichĩri pe rejeruréva. Che recha ramo ajererahávo nde hegui, rerekóta. Ỹrõ, noñeme'ẽ mo'ãi ndéve.
11 Ha'e kuéra oguata ha oñe'ẽ aja oñondive, upéicha háguinte ou sapy'a peteĩ kárro tata, kavaju tata reheve avei, oipe'áva chupe kuéra ojuehegui ha Elías ojehupi yvágape peteĩ yvytu ratãme. 12 Ohechávo upéva Eliseo osapukái: “Che ru, che ru, nde vaekue Israélpe guarã ñorãirõhára aty mbaretéicha!”
Upe rire ndohechavéi Elíaspe.
Eliseo opyta Elías rendaguépe
Upérõ Eliseo omondoro ijao. 13 Upéi ohupi pe ahoja ho'a vaekue Elíasgui, oho jey Jordánpe ha opyta hembe'ýpe, 14 upéi oinupã pe y upe ahojápe ha he'i: “Mamo piko oĩ Tupã Elías Jára?”
Oinupã vove upe y, oñemboja'o mokõi hendápe ha Eliseo ohasa jey pe ysyry rupi. 15 Maranduhára kuéra Jericó pegua, oĩva hovái, he'i ohechávo chupe: “Elías espíritu oguapy ko'ágã Eliseo ári!”
Upérõ oho hikuái huguãitĩvo ha ojayvývo henondépe, 16 he'i chupe:
—Ore ne rembiguái kuéra apytépe oĩ 50 kuimba'e py'a guasu. Torohóna ne mbo'ehára rekávo, ani upeichahágui Tupã espíritu oity mba'e ra'e chupe peteĩ yvytýpe térã ñúme.
Ha'e katu he'i:
—Nahániri, ani pemondo avavépe.
17 Ha'e kuéra ojerure etereígui, ipahápe oheja omondo umi 50 kuimba'e, ha umíva oheka Elíaspe mbohapy ára pukukue ha ndojuhúi. 18 Upérõ ou jey hikuái Jericópe opyta haguépe Eliseo, ha ha'e he'i chupe kuéra:
—Ha'éma voi kuri peẽme ani haguã peho.
Eliseo omopotĩ Jericó pegua ykua
19 Umi Jericogua he'i Eliséope:
—Rehechaháicha ore táva oĩ iporãháme, pe y katu ivai ha omomembykua kuña kuérape.
20 Eliseo he'i chupe kuéra:
—Peru chéve peteĩ ña'ẽmbe pyahu juky reheve.
Ha'e kuéra ogueru vove pe ña'ẽmbe pyahu, 21 Eliseo oho pe ykuápe ha opoi pype juky, he'ívo:
—Péicha he'i Ñandejára: “Che amopotĩma ko y; águive ndoporojuka mo'ãvéi ha nomomembykua mo'ãvéi kuña kuérape.”
22 Upe guive pe y opyta ipotĩ, he'i haguéicha Eliseo.
23 Eliseo oho upégui Betel gotyo. Ojupi ohóvo pe tape rupi ha peteĩ mitã aty upe táva pegua, oñembohory hese ha osapukái chupe: “Néike akã perõ, ejupíke!”
24 Eliseo ojere, oma'ẽ hese kuéra ha ombojeharu Ñandejára rérape. Upete vove osẽ mokõi tymba ñarõ ka'aguýgui ha oipehe'ãmba 42 ha'e kuéravape. 25 Upéi Eliseo oho yvyty Carmélpe ha upégui ou jey Samáriape.
Elías kélya'áseykekxa néten
1 Xama axta ekweykmo ekhem yaqweykenxa éntemekxak Wesse' egegkok ma'a Elías, cham'a ekya'áseykekxo axta néten samaxche', yókxexma Guilgal axta apkeleñamak apkelántepa m'a Elías tén han Eliseo. 2 Axta aptemék Elías apkenagkama Eliseo s'e:
—Exnekxa sa' xép se'e, Betel ko'o apkeltamhók amhagkok Wesse' egegkok.
Apchátegmoweykegkek axta Eliseo:
—Naqso' ko'o ektemessásak sekpeywa yetlo sekxeyenma apwesey Wesse' egegkok, tén han xeyep, mayenyewek sa' apxakko'.
Keñe axta apkelxegama apkelmaheykegko m'a Betel. 3 Wánxa agkok ma'a Dios appeywa apkellegasso apheykencha'a axta m'a Betel, apkelya'áyekmek axta m'a Eliseo keñe aptéma apkenagkama s'e:
—¿Ya ey'ásegkok apmáheyo émentemekxak kaxwók Wesse' egegkok ma'a apkelxekmósso nak?
—Ekya'ásegko', kólwanma aqsa kéxegke, axta aptemék apchátegmoweykegko Eliseo.
4 Tén axta Elías aptéma apkenagkama Eliseo s'e:
—Exnekxa sa' xép se'e, Jericó ko'o apkeltamhók amhagkok Wesse' egegkok.
Apchátegmoweykegkek axta Eliseo:
—Naqso' ko'o ektemessásak sekpeywa yetlo sekxeyenma apwesey Wesse' egegkok tén han xép, mayenyewek sa' apxakko'.
Keñe axta apkelxegama ekweykekxoho m'a Jericó. 5 Wánxa agkok ma'a Dios appeywa apkellegasso apheykencha'a axta m'a Jericó, apkelya'áyekmek axta m'a Eliseo keñe aptéma apkenagkama s'e:
—¿Ya ey'ásegkok apmáheyo émentemekxak kaxwo' Wesse' egegkok ma'a apkelxekmósso nak?
—Ekya'ásegko', kólwanma aqsa kéxegke, axta aptemék apchátegmoweykegko Eliseo.
6 Tén axta aptéma apkenagkama m'a Elías:
—Exnekxa sa' xép se'e, Jordán ko'o apkeltamhók amhagkok Wesse' egegkok.
Apchátegmoweykegkek axta Eliseo:
—Naqso' ko'o ektemessásak sekpeywa yetlo sekxeyenma apwesey Wesse' egegkok tén han xép, mayenyewek sa' apxakko'.
Keñe axta apkelxegama xa apqánet nak. 7 Wánxa agkok, cincuenta Dios appeywa apkellegasso axta eyke han apchaqnágweyk yámmakhawók apmonye'e m'a; tén axta Elías keñe han Eliseo apchaqnágweykmo m'a nekha nak wátsam Jordán. 8 Tén axta apleklama apchaqlamap ma'a Elías, apkelyaqsáseykekxeyk axta keñe aptekpagma yegmen, tén axta ekmayheykekxo neyseksa m'a yegmen nak, apkelyekheykekxeyk axta wátsam xa apqánet nak, máxa axta ekyamayél'a exma'. 9 Natámen apkelyeykhe axta m'a, keñe Elías aptéma apkenagkama m'a Eliseo:
—Héltennés yaqsa aqsok apkeltamho alanaksek amonye' yaqwayam ayenyekxak xép.
Apchátegmoweykegkek axta Eliseo:
—Émenyeyk ko'o heyánchesseshok segkésso ektémakxa nak ekha apmopwána yaqwayam atnehek sekyaqmagkasso.
10 —Háwe aqsok éxyawe xa sélmaxneya nak —axta aptemék Elías—. Wánxa agkok, apwetágkok sa' agkok xép sélyenyókasa sektamheykha sekxegexma, exkak sa' xa aqsok nak. Sa' agkok étégkok, megkólmések sa' xa aqsok sélmaxneyágkaxa nak.
11 Neyseksa apkelxega axta tén han apkelpaqhetchásamákpoho, ekpelakkassama ekwe xama yátnáxeg apyenyawasso ekho táxa eyáléwe, máxa axta han táxa eyáléwe m'a yátnáxeg, kexpánchessegkek axta, keñe Elías ekmoma samaxche ekya'áseykekxo néten. 12 Xama axta apweteya Eliseo m'a, keñe apkelpáxameykencha'a: “¡Táta ahagkok, táta ahagkok, xép axta apteme xama sẽlpextétamo apyennaqte apkelmasma m'a énxet'ák Israel!”
Keñe axta ekmassama apwete m'a Elías.
Eliseo apyaqmagkasso Elías
Tén axta apmoma Eliseo m'a aptaxno keñe apyepteykekxo nepyeseksa. 13 Keñe apmeykekxo m'a Elías axta apchaqlamap aptéyam, tén axta apmeyeykekxo m'a Jordán apkenegweykekxo neyáwa'. 14 Yetlómok axta aptekpaga yegmen ma'a apchaqlamap nak, keñe apkelpáxameykencha'a: “¿Háxko apmahágkaxa Wesse' egegkok, Dios apagkok nak Elías?”
Xama axta aptekpagama yegmen keñe ekmayheykekxo, tén axta aptámeyeykekxo makham wátsam ma'a Eliseo. 15 Xama axta apkelweteya m'a Dios appeywa apkellegasso apheykha axta m'a Jericó, ektáha axta apchaqneykha apmonye'. Aptáhak axta s'e: “¡Eliseo kaxwók apxawákxak ma'a Elías axta apmopwána!”
Apkelya'áyekmek axta keñe apkelháxaheykegko apmonye', 16 axta aptemék apkenagkama s'e:
—Cincuenta negyókxoho negko'o nélyennaqte xép apkeláneykha. Yoho sa' ólxog agketmok ma'a apkelxekmósso nak xép, Dios espíritu apagkok kexa ya'ásekxak néten, essenhan yensakmok ma'a néten egkexe nak, essenhan ma'a ekyapwátegweykenxa nak xapop.
Aptáhak axta apchátegmoweykegko s'e:
—Ma', nágkólaphés aqsa xama énxet.
17 Apkelenxanakmek axta eyke m'a énxet'ák nak, ekwokmoho apcha'awo eláphaksek ma'a cincuenta énxet'ák nak, ántánxo ekhem axta apketamso m'a, axta eyke éteyeykekxak ma'a Elías. 18 Keñe axta apkeltaqhémo makham ma'a Jericó, apheykekxexa axta Eliseo, keñe aptéma apkelánagkama s'e:
—Éltennássek xeyk agkok maltamho kólxog.
Eliseo aptaqmelcháseykekxa yegmen ma'a Jericó
19 Aptáhak axta énxet'ák apheykha nak tegma apwányam apcháneya m'a Eliseo:
—Tásek apyetnamakxa s'e tegma apwányam nak, yegmen aqsa asagko', keñe han ma'a xapop nak, megkatyepek chá'a aqsok kélcheneykekxa.
20 —Hélsantagkas sa' xama kélyekwe yegmen axnagko', kólxátem sa' yásek —axta aptemék apchátegmoweykegko Eliseo.
Kélsákxéssegkek axta kélyekwe yegmen. 21 Keñe Eliseo apmaheykegko m'a ekteyapmakxa nak yegmen appalchesseykmo yásek ma'a, axta aptemék se'e:
—Aptáhak Wesse' egegkok se'e: ‘Ektaqmelchásekxeyk ko'o kaxwók se'e yegmen nak, kamaskok sa' kaxwók élnapa énxet, kamaskok sa' nahan élnapa m'a aqsok kélcheneykekxa.’
22 Yetlómok axta ektaqmeleykekxa m'a yegmen, ekwokmoho makham se'e kaxwo' nak, eñama m'a Eliseo axta appeywa.
23 Apxegeykekxeyk axta makham Eliseo apmeyeykekxo m'a Betel. Neyseksa apxega ámay axta apkeltahanyeyo wokma'ák apkeleñama m'a tegma apwányam nak, yetlómok axta han apya'ásseyam. Axta aptemék apkelyennaqtéssamo apkelpeywa s'e: “¡Exñoho, meyke áwa' apqátek! ¡Exñoho, meyke áwa' apqátek!”
24 Appeynchamakpók axta neptámen Eliseo apkelányo m'a wokma'ák nak, keñe apkeltémo kaltemégwomhok exma yetlo apxeyenma apwesey Wesse' egegkok. Yetlómok axta élánteyapma ánet aqsok nawha'ák éllo m'a naxma nak, keñe ektemessáseykegko nápakha'a apketkók ma'a cuarenta y dos wokma'ák nak. 25 Keñe axta apmeyeykekxo Eliseo m'a egkexe nak Carmelo, axta apkeñamak apmeyeykekxo m'a Samaria.