Elías oho jey Acab rendápe
1 Heta ára ohasa. Mbohapy áño rire, Ñandejára he'i Elíaspe: “Tereho Acab rendápe, amongýta niko hína yvy ári.”
2 Elías oho Acab renda gotyo ha pe ñembyahýi ojopy pohýi eterei Samáriape. 3 Acab ohenói hóga rerekua Abdíaspe, omomba'e guasúva Ñandejárape ipy'aite guive, 4 ha Jezabel oñepyrũrõ ojukauka umi Ñandejára maranduhárape,*f** ha'e omokañy vaekue 100 ha'e kuérava ita kuápe, omboja'óvo chupe kuéra mokõi aty 50 guápe, ha omongaru chupe kuéra. 5 Acab he'i Abdíaspe:
—Jaha jaguata pe tetãpy rehe ñama'ẽ haguã umi yvu ha ysyry oĩvare, jahecha ndajajuhúipa kapi'i ñamongaru haguã ñande kavaju ha mburika kuéra, ani haguã japyta hese kuera'ỹ.
6 Oñomboja'o hikuái mamo rupípa ohóta peteĩ-teĩ, ha Acab oho peteĩ henda rupi, Abdías katu ambue rupi. 7 Elías oñuguãitĩ Abdías ndive, ha Abdías ojayvy henondépe he'ívo:
—Che jára Elías niko hína!
8 —Che hína, —he'i chupe Elías. Ha upéi:
—Tereho ere nde ruvichápe aĩha ko'ápe.
9 Abdías he'i chupe:
—Mba'e piko che ajapo ra'e ajeve che me'ẽse Acab pópe che juka haguã? 10 Tupã nde Jára réra rehe ha'e ndéve, ndaiporiha tetã térã mburuvicha guasu, che ruvicha che mondo'ỹ haguépe roheka haguã; ha he'i ramo hikuái nereĩriha upépe, che ruvicha ome'ẽka chupe kuéra iñe'ẽ na nde rechái hague. 11 Ha ko'ágã piko ere chéve aha haguã che ruvicha rendápe ha'e chupe reĩha ko'ápe? 12 Pe ojehútava hína roheja rire, Ñandejára espíritu nde reraháta che aikuaa'ỹháme, ha ha'évo Acábpe upe erekáva, na nde juhu mo'ãi ko'ápe ha che jukáta. Che, ne rembiguái, che mitã guive amomba'e guasu vaekue ñande Ruvichápe 13 Noñemombe'úi piko ndéve ra'e upe ajapo vaekue Jezabel ojuka ramo guare Ñandejára maranduhára kuérape? Amokañy vaekue 100 ha'e kuérava, mokõi aty 50 guápe amoinge mokõi ita kuápe ha amongaru chupe kuéra. 14 Ha ko'ágã che mondo che ruvicha rendápe ha'e haguã chupe reĩha ko'ápe. Che jukáta niko hína!
15 Elías he'i chupe:
—Tupã ipu'akapáva che jokuáiva rérape ame'ẽ ndéve che ñe'ẽ, ko árape voi aĩtaha Acab ndive.
16 Abdías oho Acab piári omomarandu haguã chupe. Upérõ Acab oho ojotopa haguã Elías ndive. 17 Ohechávo chupe he'i:
—Há, Israel mbyaiha! Nde piko hína ra'e?
18 —Ndachéi pe ambyaíva, he'i chupe Elías; nde ha ne génte uvei pejapo upéva, rehejágui Ñandejára rembiapoukapy, ha remomba'e guasu opaichagua Baal*f** ra'ãnga. 19 Ko'ágã ere toñembyaty opa Israelgua yvyty Carmélope, umi 450 Baal maranduhára Jezabel omongarúva.
Elías ha Baal maranduhára kuéra
20 Acab ohenoika opa Israel guápe ha ombyaty Baal maranduhára kuéra yvyty Carmélope. 21 Upérõ Elías he'i Israel guápe:
—Araka'e pevépa peguata karẽta? Ñandejára ramo Tupã añetegua, tapeho hendive; Baal ramo katu, hendive peho vaerã.
Avave nde'íri mba'eve. 22 Upérõ Elías he'i:
—Che ñoite hína pe Ñandejára maranduhára oikovéva gueteri, umi Baal mba'éva katu 450 voi. 23 Toñeme'ẽ oréve mokõi tóro ra'y; ha'e kuéra toiporavo peteĩ, toipehe'ã, tomoĩ jepe'a ári ha ani omboja hese tata, che katu ambosako'íta pe ambue tóro ra'y, amoĩta jepe'a ári ha ndahapy mo'ãi. 24 Upéi peẽ pehenóita pene tupã nguérape ha che ahenóita ñande Ruvichápe ha pe tupã omboúva tata, upéva hína pe Tupã añetegua.
—Upéva iporã, —he'i joa opavave.
25 Upérõ Elías he'i Baal maranduhára kuérape:
—Peiporavo peteĩ tóro ra'y ha pembosako'i peẽ raẽ, peẽ niko pende retave. Upéi pehenói pene tupãme ha ani pemyendy tata.
26 Ha'e kuéra ogueraha pe tóro ra'y oñeme'ẽva chupe kuéra ha ombosako'i, ha pyhareve guive asaje pyte peve ohenói Baálpe. He'i hikuái: “Baal, ore rendúna” ha opopo sa'i pe altar omopu'ã vaekue jerére, ha ndaipóri ohendúva chupe kuéra. 27 Asaje pyte gotyo, Elías oñembohory hese kuéra ha he'i:
—Pesapukái hatãve chupe. Ha'éko tupã hína, ha oime vaerã hembiapo térã oime ñañáme mba'e hína, térã osẽ oguatávo ra'e. Ikatu oime oke mba'e hína, ha tekotevẽ oñemombáy!
28 Ha'e kuéra akóinte osapukái ha ojekutu sa'ipa ikyse'ípe ojahupa peve huguýpe, jepiguáicha. 29 Ohasa asaje pyte, ha ha'e kuéra akóinte osapukái ha ojeroky itarova vaicha, ka'aru mymbajuka*f** óra peve. Noñeñandukái avave. Avave noñe'ẽi ha nohendúi chupe kuéra! 30 Upémarõ Elías he'i opavavépe:
—Peñemboja ko'a gotyo.
Opavave oñemboja ha ha'e omopu'ã Ñandejára altar,*f** oĩva yvýre. 31 Oiporavo 12 ita, umi Jacob ra'y, Ñandejárape he'i vaekue herataha Israel rérape, 32 ha heseve omopu'ã altar Ñandejárape oyvyjo'o pe altar jerekuévo ija haguãicha pype 20 kílo rupi mba'e ra'ỹi, 33 ha omoĩ rire hi'ári jepe'a, oipehe'ã pe tóro ra'y ha omoĩ hi'ári. 34 Upéi he'i:
—Pemyenyhẽ 4 kambuchi y ha pehekuavo pe mymbahapy*f** ha jepe'a ári.
Upéva ojapouka mbohapy jey, ha upéicha ojapo hikuái. 35 Pe y osyry altar jerekuévo ha omyenyhẽmba pe yvykua. 36 Pe mymbahapy hórape maranduhára Elías oñemboja ha osapukái: “Tupã Abraham, Isaac ha Israel Jára; eikuaauka ko árape ndeha Tupã Israel Ruvicha ha che ne rembiguái, ha ajapoha ko'ã mba'e nde ere haguére chéve! 37 Eñeñanduka, che Ruvicha, eñeñanduka ikatu haguã opavave oikuaa ndeha Tupã, ha rehenoiha chupe kuéra ou jey haguã ne ndive!”
38 Upe vove Ñandejára rata ho'a, ohapy pe mymbahapy, jepe'a, ita ha yvy tĩmbo ha ombohypa pe y oĩva yvy kuápe. 39 Ohechávo kóva opavave ojayvy omboja peve isyva yvýre, ha he'i: “Ñandejára hína Tupã, Ñandejára hína Tupã!”
40 Upérõ Elías he'i chupe kuéra:
—Pende pojái Baal maranduhára kuérare, aníke okañy peteĩnte jepe!
Ipojái hikuái hese kuéra ha Elías ogueraha ysyry Cisónpe ha upépe oñakã'ombaite.
Elías oñembo'e oky haguã
41 Upéi Elías he'i Acábpe:
—Tereho ekaru ha he'u kaguy, cháke oñehendúma hína ama ryapu.
42 Acab oho okaru ha ho'u kaguy. Elías katu ojupi yvyty Carmelo ru'ãmeha oñesũvo yvýpe ojayvy oñomi meve hova hetypy'ã pa'ũme, 43 he'i hembiguáipe:
—Tereho ha ema'ẽ yguasu gotyo.
Ha'e oho oma'ẽ ha he'i:
—Ndaipóri mba'eve.
Elías katu he'i chupe:
—Tereho 7 jey.
44 Upe 7 haguépe, hembiguái he'i:
—Péina amo ojupi hína y guasúgui peteĩ arai che póichante tuicháva!
Upérõ Elías he'i chupe:
—Tereho ere Acábpe tojupi ikárrope ha toho ani ojoko chupe ama.
45 Acab ojupi ikárrope ha oho Jezreélpe. Upe aja pe ára oñemoypytũ arai ha yvytu reheve ha ho'a ama guasu. 46 Elíaspe katu Ñandejára omombarete, ojeku'akua, oñani Jezreel gotyo ha oguahẽ upépe Acab mboyve.
Elías apweykekxa makham aphakxa Ahab
1 Wenaqtémók axta élyeykhéyák ekhem. Apqántánxo apyeyam axta temék, keñe Wesse' egegkok aptéma apkenagkama Elías se'e: “Emyekxa sa' ma'a aphakxa Ahab, hakte wáphaksek sa' ko'o makham ekmámeye.”
2 Apxegkek axta Elías apmeyákxo m'a aphakxa nak Ahab. Awanhók agko' axta ekteyapma meyk segaqhe m'a Samaria. 3 Apcháneyáha axta Ahab ma'a Abdías, apkemha apmonye' apagkok axta chá'a m'a aphakxa nak, apteme axta apkelpeykessamo Wesse' egegkok yetlo apcháyo apagko', 4 xama axta eyeynamo élnapma Jezabel ma'a Wesse' egegkok nak apkellegasso appeywa, apkelmeykekxeyk axta cien Dios appeywa apkellegasso, keñe axta appenchessama chá'a apkexpánchesso cincuenta, apkelya'assama chá'a apkelyexánegkesseykmo m'a ánet meteymog áxwa, apkelmeyáseykegkek axta chá'a aptéyak tén han yegmen. 5 Aptáhak axta Ahab apcháneya m'a Abdías:
—Ólweynchamha sa' se'e kañe' negókxa nak, tén han ma'a ekyókxoho élánteyapmakxa nak yegmen, tén han alwáta', lapmaxcheyk sa' agwetágwók pa'at yaqwayam ólagkok yátnáxeg tén han élyeheykok yaqwayam enxoho megkaletsepe'. Keñe sa' mólnápekxeyk ma'a aqsok nennaqtósso.
6 Apkexpáncháseykpek axta yaqwánxa elweynchamha chá'a xama m'a apchókxa nak, Ahab axta apmahágkok mók ámay, keñe axta Abdías han ma'a mók ámay nak. 7 Náxet ámay axta han aptépak Elías apmonye' m'a Abdías, xama axta apyekpelchágwokmo m'a, keñe apháxahánto apmonye', aptáhak axta apcháneya s'e:
—¡Elías wesse' ahagkok neyke!
8 —Éhay, ko'o —axta aptáhak apchátegmowágko Elías—: Eltennássekxa sa' wesse' apagkok sekha ko'o s'e, axta aptáhak han apcháneya.
9 Apchátegmowágkek axta Abdías:
—¿Yaqsa aqsok ekmaso séláneya ko'o apkeltamho nak hemok ma'a Ahab, keñe han heyaqhek? 10 Naqsók ko'o sektáha sekpeywa yetlo sekxeyenma apwesey Dios Wesse' apagkok, apsawhomók ekyókxoho yókxexma apkeltémo exchep ektamakpok ma'a wesse' ahagkok; temék agkok chá'a kéláneya méko s'e, keñe chá'a m'a wesse' ahagkok eltamhok kóltennaksek naqso' megkólwetákxo. 11 ¡Keñe kaxwók apkeltamho amyekxak aphakxa wesse' ahagkok altennaksek apha exchep se'e! 12 Eyenyeykxeyk sa' agkok ko'o exchep, keñe sa' ey'ásekxak mók nekha m'a Wesse' egegkok espíritu apagkok, may'ásegkaxa nak ko'o. Ekya'aweykxeyk sa' agkok ko'o altennássekxak ma'a Ahab, méteyágweyk sa', keñe sa' heyaqhek. Nanók ko'o sekteme seyáyo Wesse' egegkok, sektémakxa axta wokma'ák, ko'o sektáha xeyep apkeláneykha. 13 ¿Yagkóltennáseykha exchep ma'a sektémakxa axta ko'o, élnapma axta Jezabel ma'a apkellegasso axta Wesse' egegkok appeywa? Élpóssegkek axta ko'o cien énxet'ák, cincuenta axta chá'a ekxaták xama m'a ánet meteymog áxwa nak, keñe sélmeyáseykegko han chá'a aptéyak tén han yegmen. 14 ¡Keñe kaxwók apkeltamho amyekxak aphakxa wesse' ahagkok altennaksek apha exchep se'e! ¡Heyaqhek sa' ko'o m'a!
15 Apchátegmowágkek axta Elías:
—Naqsók ko'o sektáha sekpeywa yetlo sekxeyenma apwesey Wesse' egegkok ekha nak apyennaqte, sekyetleykencha'a nak ko'o, sakhem sa' awakxak aphakxa Ahab.
16 Apya'aweykxeyk axta Abdías ma'a Ahab apkeltennássekxo, keñe axta Ahab apyo'ókmo m'a Elías. 17 Xama axta apwet'a, aptáhak axta apcháneya:
—¿Xeyep neyke aptekkessama nak ekmaso s'e kañe' Israel?
18 —Matekkessók ko'o ekmaso s'e —axta aptáhak apchátegmowágko Elias—, xép akke tén han ma'a énxet'ák apagkok, eñama apkelyamasma m'a Wesse' egegkok nak apkeltémókxa antéhek, tén han apkelpeykessamo m'a mók ektémakxa nak chá'a kéleykmássesso Baal. 19 Yána kaxwo' yánchásekxak énxet'ák apyókxoho israelitas ma'a egkexe nak Carmelo, yetlo m'a cuatrocientos cincuenta apkellegasso nak Baal ekpeywa, tén han ma'a cuatrocientos apkellegasso nak ekpeywa m'a Aserá, ekpasmoma nak ma'a Jezabel.
Elías tén han Baal apkellegasso ekpeywa
20 Apkeláneyáha axta Ahab ma'a apyókxoho énxet'ák nak Israel, apchánchesákxeyk axta Baal axta apkellegasso ekpeywa m'a egkexe nak Carmelo. 21 Tén axta apyepetchegwokmoho Elías ma'a apyókxoho énxet'ák nak, aptáhak axta apkeláneya:
—¿Háxko sa' ekwánxa kólwátesagkok kélteme ánet élchetámeykha kélwáxok? Naqsók sa' agkok Wesse' egegkok apteme Dios, kólyetlow sa' ma'a, naqsók sa' agkok han ma'a Baal, kólyetlow sa' han.
Apkelwanmeyágkek axta aqsa m'a énxet'ák. 22 Keñe axta Elías aptáha makham:
—Ko'o aqsa exakko' seyeymomáxko sekteme seklegasso Wesse' egegkok appeywa, keñe cuatrocientos cincuenta m'a Baal nak apkellegasso ekpeywa. 23 Hẽlmés sa' negko'o ánet weyke étkók kelennay'awo, elyésha sa' xama m'a, elyaqtennagkok sa', keñe sa' enegkenek néten yántapák, mewatnek sa' eyke. Keñe sa' han ko'o alyaqtennagkok ma'a mók weyke étkok nak, anegkenek sa' néten yántapák, mawatnek sa' eyke han ko'óxa'. 24 Kólwónmakha sa' kéxegke m'a aqsok kéláyókxa, tén sa' ko'óxa awónmakha m'a Wesse' egegkok, ¡keñe sa' ma'a aqsok kéláyókxa ektáhakxa enxoho eyáphasso táxa, sa' etnehek Dios apmámnaqsoho m'a!
—¡Tásek aptáhakxa! —axta aptáhak apkelátegmowágko m'a apyókxoho énxet'ák.
25 Keñe axta Elías aptáha apkeláneya m'a Baal axta apkellegasso ekpeywa:
—Kólyésha sa' xama weyke étkok, kólyaqtennák sa' kélmonye', hakte kélxámok kéxegke. Tén sa' kólwónmakha m'a aqsok kéláyókxa nak, eyke nágkólwet táxa.
26 Apmeyk axta apchaqha m'a weyke étkok kélmésso axta, apkelánegkek axta. Axto'ók axta Apkeynawók apwóneykha Baal ekwokmoho yetseksókhem. Aptáhak axta chá'a s'e: “¡Baal, hegátegmowák!”, apkelnextegáha axta chá'a néten neyáwa ekwatnamáxchexa aqsok apkeláneyak axta, méko axta eyke eyátegmowágko. 27 Yetseksókhem axta entáhak, keñe apnaqtawásegkoho Elías ma'a énxet'ák, axta aptáhak apkeláneya s'e:
—Kólyennaqtésho kélpáxameykha, hakte aqsok kéláyókxa m'a. Xámok kexa élanakxa', baño kexa mahágkok, xegkek kexa han. ¡Tenchek kexa han, kólxátekhássekxa'!
28 Apkellenxanmégkók axta aqsa apkelpáxameykha, apkelpexyekhásekpek axta chá'a sawo tén han ma'a aqsok élmahamtakcha'a, cham'a apkeltémakxa axta chá'a, ekwokmoho apyaqpásegko éma. 29 Yeyk'ak axta yetseksókhem, axta eyke elwáteságkok apkelpáxameykha m'a énxet'ák nak, máxa élyeyháxma axta aptamhágkok apkelnextegáncha'a néten, ekwokmoho élánamáxchexal'a aqsok ekmatñá. ¡Méko axta eyátegmowágko, méko axta han ekhaxnawo! 30 Keñe axta Elías aptáha apkeláneya m'a apyókxoho énxet'ák:
—Hélyepetchegwatámho ko'o.
Apyókxoho énxet'ák axta apkelyepetchegwokmohok ma'a, apkelánékxeyk axta sekxók ma'a ekwatnamáxchexa aqsok apagkok nak ma'a Wesse' egegkok, ekpalleyam axta. 31 Apkelmeyk axta doce meteymog, apweykenxa axta m'a Jacob apketchek énxet'ák apagkok, apkeltémo axta kólteméssesek apwesey Israel ma'a Wesse' egegkok, 32 cháxa apkelánésa axta han ekwatnamáxchexa aqsok ma'a Wesse' egegkok; apmétegkessek axta han nekhaw'ék nak ekwatnamáxchexa aqsok, ekhémo axta kólxatmok ma'a veinte kilos aqsok aktek, 33 appenchessek axta apnegkenma yántapák, keñe apkelyaqtennágko m'a weyke étkok, apnegkenchek axta m'a néten nak. 34 Keñe axta aptáha s'e:
—Kólyetmak sa' yegmen cuatro yátegwáxwa, keñe sa' kólyamasagkohok kólyegkenagkok ma'a néten nak aqsok kélwatno, tén han ma'a yántapák.
Keñe axta apkeltamho makham etnahagkokxa', ekweykmoho ántánxo aptamheykegkokxa', aptamhágkek axta han. 35 Kétcháha axta yegmen nekhaw'ék nak ekwatnamáxchexa aqsok, lanawók axta han ma'a máxek. 36 Wokmek axta yaqwánxa ewatnek, apyepetchegwákxók axta Dios appeywa aplegasso Elías ma'a, axta aptáhak apkelmaxneya s'e: “¡Wesse', Dios apagkok nak Abraham, Isaac tén han Israel: yána kólya'ásegwók sakhem apteme exchep Dios apagkok ma'a Israel, keñe han sektáha ko'o exchep apkeláneykha, keñe han sélana ekyókxoho s'e, hakte xép apkeltémo! 37 ¡Heyátegmowák sa' Wesse' egegkok; heyátegmowák sa', yaqwayam sa' elya'asagkohok apteme exchep Dios se'e énxet'ák nak, tén han apkeláneyáncha'a exchep elyo'ókxak makham!”
38 Yetlókok axta ektéyam Wesse' egegkok táxa apagkok, watneyk axta m'a aqsok kélwatno, yántapák, ekweykekxoho meteymog tén han xapop, yamássek axta han ma'a yegmen ekyetno axta máxek. 39 Xama axta apkelwet'a, apkelháxahágkek axta apyókxoho énxet'ák ekwokmoho apkeltekxekwa'akto nápaqta'a xapop, keñe aptáha apkelpaqmeta s'e: “¡Wesse' egegkok apteme Dios, Wesse' egegkok apteme Dios!”
40 Keñe axta Elías aptáha apkeláneya s'e:
—¡Kólma sa' Baal apkellegasso ekpeywa! ¡Nágkólho aqsa exyenmok xama enxoho!
Apkelmeyk axta m'a énxet'ák, apnaqlókek axta Elías ma'a alwáta' nak Quisón, cha'a apkelnáhapwánxa axta han ma'a.
Elías apkelmaxnagko yaqwayam kammeykxak makham
41 Tén axta Elías aptáha apcháneya m'a Ahab:
—Etáswakxa sa' apto, eyhagwakxa sa' han ma'a apyá nak, hakte páweyk émpehek ma'a ekmámeye.
42 Aptaswákxeyk axta apto Ahab tén han apyena ma'a apyá nak. Keñe axta Elías apkenátweykxo m'a ektáhakxa nak netnók ma'a egkexe nak Carmelo, apkeltekxekkek axta aptapnák xapop apháxahánto ekwokmoho aptekxekwákxo nápat ma'a aptapnák nak, 43 aptáhak axta apcháneya apkeláneykha:
—Yenát, yenmexho sa' ma'a ekpayho nak wátsam ekwányam.
Apmahágkek axta, keñe apkenmexo m'a, keñe axta aptáha:
—Méko neykhe aqsok.
Keñe axta aptáha makham apcháneya Elías:
—Etne sa' siete apkeltaqhaweykekxa' yaqwayam yenmexho'.
44 Wokmek axta siete apkenmexeykekxoho m'a apkeláneykha, keñe aptáha s'e:
—¡Meyákxeyk néten yaphope ketsék ma'a néten nak wátsam ekwányam, hawók ma'a ekweykenxal'a kélmek!
Keñe axta Elías aptáha apcháneya:
—Eltennássekxa sa' Ahab, yána sa' enaqtehetchásekxak yátnáxeg apyenyawasso apagkok, exog sa' amonye' ekwe ekmámeye, yaqwayam enxoho megkatwássesha apxega.
45 Apchánteyk axta yátnáxeg apyenyawasso apagkok ma'a Ahab keñe apmeyákxo m'a Jezreel. Cháhapwa'ak axta han yaphope ekyentaxno agko' tén han éxchahayam, weywénteyk axta ekmámeye. 46 Keñe axta Wesse' egegkok apmésa apyennaqte Elías; xama axta appenchesa aptéteykekxa nepxet tén han apkeláneykekxa aptaxno, apkenyeyk axta ekweykekxoho Jezreel, apmonye' axta han apwákxa', mewákxexa makham ma'a Ahab.