Umi mba'e iporãva opavavépe
1 Aipórõ, peñeha'ãke peiko mborayhúpe, ha upe jave avei, Tupã tome'ẽ peẽme Espíritu Santo ome'ẽva rehegua, tenondete Tupã marandu ñemyasãi rehegua. 2 Pe oñe'ẽva ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape oñe'ẽ Tupãme, ndaha'éi yvypórape, avave niko ndoikuaái pe he'íva. Espíritu Santo rupi he'i mba'e ñemi, ha avave ndoikuaái mba'épa. 3 Ha pe oikuaaukáva Tupã marandu upe rire guarã rehegua katu, oñe'ẽ yvypórape omyakã rapu'ã porã haguã, omokyre'ỹ ha ombopy'a guapy haguã. 4 Pe oñe'ẽva ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape, oñe'ẽ iporã haguã chupe. Ha pe oikuaaukáva Tupã marandu katu, omyakã rapu'ã Tupã iglésia.
5 Hi'ãnte chéve añete, tapeñe'ẽ ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape. Upéva rangue aipotave pemyasãi Tupã marandu. Upéva iporãve ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape oñeñe'ẽgui, noiméi mba'e ramo ojekuaa porã pe he'iséva, Tupã iglésia imbarete haguã. 6 Che pehẽngue kuéra, ndaha'e mo'ãi mba'eve aha ramo pohecha ha añe'ẽ peẽme ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape. Iporãve vaerã añe'ẽ ramo peẽme umi Tupã ohechaukávare, térã añetegua jekuaáre, térã amombe'u peẽme mba'épa oikóta, térã poheko mbo'e oimeraẽva mba'ére.
7 Umi mba'epu, mimby, ha árpa umíva, ndaipu joavýi rire, ndaikatúi vaerã mo'ã ojehecha kuaa mba'éichapa ipu peteĩ-teĩ. 8 Ha ñorãirõháme pe turu ndaipúi rire oñehendu porã haguãicha, avave noñembosako'iri vaerã mo'ã oñorãirõ haguã. 9 Upéicha avei peẽ. Ndapeiporúi ramo pene kũ peñe'ẽ haguã ojekuaa haguãicha mba'épa peje, mba'éicha piko ojekuaáta mba'épa peje? Peñe'ẽta hína yvytu reípe! 10 Jaikuaa porã heta ñe'ẽ oĩha ko yvy ári, ha opavave hyapu. 11 Ha che ndaikuaái ramo mba'épa he'ise umi tyapu, che peteĩ mombyryguáta pe oñe'ẽvape guarã, ha ha'e mombyryguáta avei chéve guarã. 12 Upévare, hi'aguĩ peẽme pereko Espíritu Santo rehegua mba'e kuaa, peñeha'ã pereko hetávo umi mba'e pene pytyvõva pemopu'ã haguã Tupã Iglésia.
13 Aipórõ, pe oñe'ẽva ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape, tojerure Tupãme ikatu haguã omyesakã kuaa pe he'íva. 14 Che añembo'e ramo ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape, añetehápe añembo'e che espíritu reheve, ha che akã katu opyta rei. 15 Mba'e piko ajapo vaerã aipórõ? Añembo'e vaerã che espíritu ndive, ha upéicha avei che akã reheve. Apurahéi vaerã che espíritu reheve, ha avei che akã reheve. 16 Oimérõ nde rerohory Tupãme nde espíritu año rehevénte, ha ne rendu oimeraẽva, ndaikatu mo'ãi ne moirũ ne ñembo'épe, ndoikuaa mo'ãigui mba'épa ere. 17 Upe ne ñembo'e ikatúne oime iporã, ha ndaha'e mo'ãi mba'eve upe nde rapichápe guarã. 18 Ame'ẽ che aguije Tupãme añe'ẽ hetave haguére pende hegui ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape. 19 Tupaópe katu ha'eseve mbovymi ñe'ẽ ojekuaa vaerã, ha'e rangue hetaiterei mba'e ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape.
20 Che pehẽngue kuéra, ani pejepy'a mongeta mitãicha. Iporã peiko mitã ramo ivai vaerãme. Pejepy'a mongetávo katu, pende kakuaa vaerã. 21 Ñandejára Ñe'ẽme he'i: “Añe'ẽta ko tetãme ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape ha mombyrygua juru rupi, ha upéicharõ jepe na che rendu mo'ãi, he'i Ñandejára.” 22 Aipórõ, pe ñe'ẽ ojekuaa'ỹva, mba'e rechaukarã umi heko jeroviaha'ỹvape guarã, ndaha'éi heko jeroviahávape guarã. Ha pe Tupã marandu ñemombe'u katu, mba'e rechaukarã umi heko jeroviahávape guarã, ndaha'éi umi heko jeroviaha'ỹvape guarã. 23 Umi Tupã reroviaha oñembyatypa jave, maymáva oñe'ẽ ramo ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape, ha oike peteĩ oimeraẽva rei térã peteĩ tapicha heko jeroviaha'ỹva, he'íta pende rehe pende tarovapaha. 24 Upéicha rangue, opavave omyasãi ramo Tupã marandu ha oike peteĩ tapicha heko jeroviaha'ỹva térã peteĩ oimeraẽva rei, upéva ogueroviáta ha ojepy'a mongetáta pene rendúvo. 25 Ha upéicha hesakã porãta chupe ipy'apy ha omomba'e guasúta Tupãme ñesũháme, ha ohecha kuaáta Tupã añetehápe oĩha pende apytépe.
Tekotevẽ opa mba'e ojejapo hekópe ha hendaguãme
26 Mbykyhápe, che pehẽngue kuéra, ku peñembyatývo, ikatu oime opurahéiva, ambue oporombo'éva térã omombe'úva umi mba'e Tupã ohechauka vaekue chupe, térã oñe'ẽva ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape ha oime omyesakãva pe he'iséva. Opa mba'e tojejapo oñeñomombarete haguã. 27 Ha ku oñeñe'ẽ ramo ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape, toĩ ojoapykuéri oñe'ẽva, mokõi térã hetavérõ mbohapy peve. Ha toime avei peteĩ omyesakãva mba'épa oje'e. 28 Ha ndaipóri ramo avave omyesakãva vaerã umi oje'éva, toñe'ẽ'ỹ avave umi ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape opavave renondépe. Te'ínte ipy'apýpe umi Tupãme he'iséva. 29 Upéicha avei, oimérõ maranduhára, toñe'ẽ mokõi térã mbohapy, umi ambue katu tomyesakã opa he'i vaekue. 30 Ha oimérõ peteĩ upépe oguapývape Tupã ome'ẽ peteĩ marandu, pe tenondegua tokirirĩ. 31 Upéicharõ, peteĩ-teĩ ojoapykuéri ikatu oikuaauka imarandu, opavave oikuaa ha ikyre'ỹ haguã. 32 Pe maranduhára oiporu kuaa vaerã pe imba'e kuaaha oguerekóva omomarandu haguã. 33 Tupã niko py'a guapy Tupã hína, ndaha'éi apañuãi Tupã.
Ojejapo tapiaháicha Cristo reroviaha apytépe, 34 kuña kuéra okirirĩ vaerã umi Tupã reroviaha ñembyatyhápe, ha'e kuéra ndaikatúi oñe'ẽvo. Oĩ vaerã hikuái iména kuéra poguýpe, he'iháicha tembiapoukapy. 35 Oime ramo oikuaaséva, toporandu iména kuérape hógape. Naiporãigui peteĩ kuña oñe'ẽ umíva umi atyhápe. 36 Pene mandu'áke Ñandejára Ñe'ẽ noñepyrũi hague pene ndive, ha napeẽme añói oñeme'ẽ hague.
37 Oime ramo he'íva ijehe maranduharaha, térã Espíritu omoingeha iñakãme he'i vaerã, ohecha kuaáne, ko'ã ha'éva peẽme Tupã rembiapoukapyha. 38 Ha ndohecha kuaáirõ, tohecha kuaa'ỹ.
39 Ha upéicha, che pehẽngue kuéra, peñeha'ã pehupyty maranduhára mba'e kuaaha, ha ani ndapehejái oñeñe'ẽ ñe'ẽ ojekuaa'ỹvape. 40 Ha opa ko'ã mba'e pejapo hekópe ha hendaguãme.
Nempaqmeyesma mók ektémakxa amya'a
1 Kóllenxánem keytek kélnepyeseksa kéxegke kélásekhamaxkoho, kólámenyého kélagko' nahan egkések kéxegke Dios ma'a negmowána segmésso naqsal'a eñama Espíritu, cham'a kélmowána nak kóltennaha amya'a eñama nak Dios. 2 Énxet appaqmeyesma nak mók ektémakxa amya'a, epaqhetchesek ma'a Dios, háwe m'a énxet'ák nak, hakte méko kay'asagkohok aptáhakxa appeywa. Exének chá'a m'a aqsok ekyexamaxche ektáha nak aptekkessesso Espíritu, méko nahan kay'asagkoho'. 3 Énxet ektáhakxa nak aplegasso amya'a eñama nak Dios, ewánegkessesek chá'a apteme melya'ásseyam apnámakkok, elwasqakkásekxohok nahan chá'a, elpeykessásekxak nahan chá'a apkelwáxok. 4 Énxet ektáhakxa enxoho appaqmeyesma mók ektémakxa amya'a, apwánegkesso apagko' etnehek mey'ásseyam; keñe m'a énxet ektáhakxa enxoho aplegasso amya'a eñama nak Dios, ewánegkessesek chá'a aptamhéyak melya'ásseyam ma'a Dios énxet'ák apagkok.
5 Émenyeyk ko'o kólpaqmétek kélyókxoho kéxegke m'a amya'a magya'áseyak nak; eyke ekyágwánxa agkok ko'o sekmámenyého kóltennaha kéxegke m'a amya'a eñama nak Dios; cháxa ektaqmela agko' xa, megkaxnawok ma'a nempaqmeyesma nak mók ektémakxa amya'a. Akke entemék ma'a apha enxoho énxet apmopwána nak exénekxak ektémakxa xa amya'a nak, yaqwayam enxoho ewánegkessesek apteme melya'ásseyam ma'a Dios énxet'ák apagkok. 6 Élyáxeg, megkapasmehek kéxegke sélpaqhetchesa enxoho mók ektémakxa amya'a, cham'a sektáha enxoho meyk'a kéxegke. Akke payhawok eykhe altennaksek ma'a aqsok senxekmósso nak ma'a Dios, essenhan ma'a negya'ásegwayam ekmámnaqsoho nak, tén han ma'a amya'a eñama nak Dios, essenhan ma'a nélxekmowásamáxche nak.
7 Kaxtemék axta ekhémo mók élpáwa m'a aqsok kélpáwasso nak, cham'a yámámok nak, tén han ma'a arpa, mogwanchek axta agyekpelkohok chá'a ektémakxa ekpáwà xama. 8 Asagkek agkok nahan ekpáwà kélaqkahasso ekmako enxoho kampakhaxche', méko kalánekxak ektáhakxa yaqwayam kampakha'. 9 Hawók nahan ektémakxa nak kéxegkáxa: agkok kólmáha chá'a kélpaqmeta enxoho m'a kélpeywa apmopwána nak elya'asagkohok énxet, ¿háxko katnehek kólya'asagkohok ma'a aqsok kélxeyenma nak? Máxa kélpaqméteykha naqsa katnehek. 10 Xámok mók ektémakxa nempeywa ekyetna keso náxop, ekyókxoho nahan chá'a yetnók ektémakxa'. 11 Agkok ko'o ay'ásegkok ektémakxa m'a amya'a nak, pók énxet atnehek hélanok ma'a ektáhakxa enxoho ko'o sepaqhetchesso, keñe ko'o pók énxet atnehek alanok ma'a. 12 Kóllenxánem keytek kéxegke ekxámokma xa kélmowána apmésso naqsa nak Espíritu, cham'a ekwánegkessessamól'a apteme melya'ásseyam Dios énxet'ák apagkok, hakte kélmenyeyk kéxegke keytek xa kélmowána apmésso naqsa nak Espíritu.
13 Enxama ektáhakxa enxoho appaqmeyesma mók ektémakxa amya'a, elmaxna Dios yaqwayam egkések apmopwána exénekxohok ektémakxa m'a aqsok apxeyenma. 14 Ekmáha agkok ko'o sektáha enxoho nempeywa nélmaxnagko m'a amya'a magya'áseyak nak, naqsók ko'o sektáha nempeywa nélmaxnagko yetlo espíritu ahagkok, wánxa agkok, megkapasmehek eyke m'a ektémakxa nak sekya'áseyák ko'o. 15 ¿Háxko eyke atnehek ko'o? Kéméxcheyk eyke ko'o atnehek chá'a nempeywa nélmaxnagko yetlo espíritu ahagkok, tén han yetlo m'a ektémakxa nak sekya'áseyák. Kéméxcheyk nahan chá'a ko'o anneykmaksek yetlo espíritu ahagkok, tén han yetlo m'a ektémakxa nak sekya'áseyák. 16 Hakte apkelteméssessek agkok xép apcheymákpoho Dios wánxa m'a espíritu apagkok nak, apleg'ak agkok ektáhakxa appeywa exchep ma'a énxet meyke kélxekmósso nak, mopwanchek ewhánhok xép apmésa enxoho ekxeyenma apwáxok ma'a Dios, hakte mey'asagkehek ma'a aptáhakxa enxoho exchep appeywa. 17 Tásek kexaha eykhe katnehek apmésso exchep ekxeyenma apwáxok ma'a Dios, megkapasmehek eyke m'a pók énxet'ák nak. 18 Ekméssek ko'o ekxeyenma ewáxok Dios hakte xámok ko'o sekpaqmeyesma mók ektémakxa amya'a, megkaxnawok ma'a ekweykenxa nak chá'a kélpaqmeyesma kéxegke kélyókxoho. 19 Émenyeyk eyke ko'o amha cinco amya'a kélya'áseykegkoho nak ma'a apchaqneykekxexa nak énxet, yaqwayam enxoho alxekmósek chá'a m'a énxet'ák, kaxnók amha m'a diez mil mók ektémakxa nak amya'a magya'áseyak nak.
20 Élyáxeg, nágkatne élchetamso kélwáxok kéxegke m'a ektémakxal'a sakcha'a élchetamso awáxok. Kólhésaxkoho ektémakxal'a sakcha'a meyke ektémakxa; kólteme élchetamso kélwáxok ma'a ektémakxal'a élchetamso apwáxok énxet apkelwányam nak. 21 Temék eknaqtáxésamaxche weykcha'áhak se'e: “Alpaqhetchesek sa' ko'o nempeywa magya'áseyak xa énxet'ák nak tén han ma'a pók énxet'ák apkelpeywa nak, mehelyahakxeyk sa' eyke, axta aptáhak Wesse' egegkok.” 22 Nempaqmeyesma nak mók ektémakxa amya'a ekteme aqsok melchenatchesso m'a énxet'ák melya'áseyak nak Dios, háwe eyke m'a énxet'ák apteme nak melya'ásseyam Dios. Keñe m'a néltenneykha nak amya'a eñama Dios, ekteme aqsok melchenatchesso m'a énxet'ák ekha nak melya'ásseyam, háwe eyke m'a énxet'ák metne nak melya'ásseyam. 23 Hakte apchaqnákxeyk agkok énxet ma'a kélaqneykekxexa nak chá'a, apkelpaqmetchek agkok chá'a apyókxoho m'a mók ektémakxa amya'a magya'áseyak nak, aptaxnegwokmek agkok énxet meyke kélxekmósso nak, essenhan ma'a metne nak mey'ásseyam, yának sa' kalyéháxma kéxegke. 24 Apkeltennáha agkok apyókxoho m'a amya'a eñama nak Dios, aptaxnegwokmek agkok xama énxet metne nak mey'ásseyam, essenhan ma'a meyke nak kélxekmósso, kamok sa' apwáxok, kalchetagkasha sa' nahan apwáxok ektáhakxa aplege apkeltenneykha m'a apyókxoho nak. 25 Keñe sa' kataxchek yáxñakxoho m'a aqsok ekyetno nak kañók agko' apwáxok, eltekxók sa' nahan aptapnák elpeykeshok Dios, ékpelchágwók sa' nahan eyámnaqsoho apha kélnepyeseksa kéxegke m'a Dios.
Kóltaqmelchesho kéllane kélaqneykekxa'
26 Élyáxeg, kélaqnákxeyk agkok chá'a kéxegke, kélnápakha chá'a kélwanchek kólmeneykmaksek salmos, kélnápakha nahan chá'a kélwanchek kólxekmósek kélnámakkok, essenhan kóltennaha chá'a m'a apxekmósso nak Dios, essenhan kólpaqmétek chá'a m'a amya'a magya'áseyak nak, essenhan kólxénekxak chá'a ektémakxa'. Tásek eyke kóllának chá'a kélyókxoho yaqwayam kólyánchesagkohok kélteme megkólya'ásseyam. 27 Kélpaqmetchek agkok chá'a m'a amya'a magya'áseyak nak, kólteme chá'a kélqánet, essenhan kélqántánxo, xama chá'a sekxók epaqmétek keñe chá'a pók axayo'; kéméxcheyk nahan exek xama apxéneykekxoho chá'a ektémakxa xa amya'a nak. 28 Méko agkok xama énxet apmopwána exénekxak ektémakxa xa amya'a nak, tásek melpaqmétek mók ektémakxa amya'a nápaqta'awók ma'a apyókxoho énxet'ák, apxakcha'awok aqsa tásek elpaqmétek, yaqwayam enxoho yeyxhok Dios. 29 Apháha agkok nahan apkellegasso nak Dios appeywa, tásek elpaqmétek apqánet, essenhan apqántánxo, keñe m'a nápakha énxet'ák nak kéméxcheyk elanok ma'a ektáhakxa enxoho aqsok apkelxeyenma xa. 30 Apxekmóssek agkok aqsok Dios pók énxet ektáhakxa enxoho apha m'a, kéméxcheyk elwataksek appaqmeyesma m'a ektáha nak appaqmeyesma apmonye'. 31 Keñe sa' kelyókxoho kélwanchek chá'a kóllegaksek amya'a eñama nak Dios, kélxama kélxama sa' chá'a kóltéhek kólyaqmagkasaxche', yaqwayam sa' kaltámeyagkok apyókxoho énxet, tén han elwasqápekxoho'. 32 Énxet apxawe nak apmopwána aplegasso m'a amya'a eñama Dios, kéméxcheyk etnehek apmopwána apmeykha xa apxawe nak, 33 hakte Dios apteme apmopmenyého m'a meyke ektáhakxa egwáxok nak, háwe m'a ekyennameykhaxma nak.
Agyetlókasek sa' chá'a m'a apkeltémakxa nak énxet'ák melya'ásseyam nak Dios. 34 Kalwanmeyagkok sa' chá'a kelán'ák ma'a kañe' negaqneykekxexa, hakte megkólhók kalpaqmétek ma'a. Kéméxcheyk kalyahakxohok chá'a m'a anaqteyegka'a, ekhawo éltémókxa nak katnahagkok ma'a Dios segánamakxa apagkok. 35 Keltamhók agkok chá'a kalya'asagkohok xama aqsok, tásek kalmaxneyha chá'a anaqteyegka'a m'a axanák; hakte megkataqmelak kapaqmétek xama kelán'a m'a kañe' kélaqneykekxexa nak.
36 Kaxén chá'a kélwáxok megkatnaha eyeynamókxa ekteyapma kélnepyeseksa kéxegke m'a Dios appeywa, kaxén nahan chá'a kélwáxok megkatnaha wánxa kéxegke kélxawéyak xa amya'a nak.
37 Apkeneykek agkok etnahak kélxama kéxegke Dios appeywa aplegasso, essenhan apkenagko nak kañamak aptekkessesso appeywa m'a Espíritu, ékpelchágwók sa' ektáha apkeltémókxa antéhek Wesse' egegkok se'e sektáxéssesa nak kéxegke. 38 Agkok exénak ektáha naqsók xa, mékpelchehek sa' nahan Dios xa énxet nak.
39 Élyáxeg, kólámenyého kélagko' kéxegke nenxawe nak negmowána néltenneykha amya'a eñama nak Dios, kólho nahan elpaqmétek chá'a kélnámakkok ma'a mók amya'a nak; 40 eyke kóltaqmelchesho chá'a kéllane xa ekyókxoho nak meyke ekyennameykhaxma.