Ñandejára oinupã hese ija'e'ỹvape
1 —Máva piko upe oúva
Edom táva guasu Bosrágui,
ao pytãme oñemonde katéva
ha iguata mbaretépe
ñane mboryrýipáva?
—Che hína upéva!
Amyerakuãva teko joja,
ha nda che jojaháiva
ivaívagui aporope'a haguã.
2 —Ha mba'ére nde ao pytã?
Ha'etéku repyrũ vaekue
parral'áre kaguy apópe.
3 Hẽe, apyrũ kuri aikóvo
parral'a rehe che ñoite,
avave na che pytyvõi.
Pochy rendýpe apyrũ
che rehe ija'e'ỹvare,
amombe chupe kuéra
pochy mbaretépe,
huguy che rypyipa
ha omopytãmba che ao.
4 Upéva vaekue
pe ñemyengovia ára
arekóva che akãme.
Oguahẽma pe ára
aporope'a haguã ivaívagui.
5 Ama'ẽ porã ha ndaipóri
che pytyvõva.
Añemondýi ndaipórigui avave
ajeko haguã.
Che pyapy mbarete
upe che pytyvõ vaekue,
ha che pochy rendy
che mombarete.
6 Pochy rendýpe
aipete yvýre tetã nguéra,
pochy rendýpe ahundi
ha añohẽ yvýre huguy kuéra.
Tupã ipy'a porã Israelgua ndive
7 Che mandu'ase
Ñandejára py'a porãre,
chupe arohoryse,
opa mba'e porã
ore rehe ojapo vaekuére.
Ipy'a porãite haguére
Israelgua ndive
opa ojapo vaekuére
ipy'a poriahurereko
ha imborayhu tuichaite rupi.
8 Ñandejára he'i vaekue:
“Ha'e kuéra, che retãgua,
che ra'y kuéra,
ndojere mo'ãiva che hegui.”
Ha ha'e oipe'a chupe kuéra
9 opa jepy'apýgui.
Ndaha'éi vaekue
peteĩ hembijokuái
upe oipe'áva chupe kuéra
jejopy vaígui,
Ñandejaraite upéva ojapo.
Ha'e oipe'a ivaívagui
oiporiahurereko ha ohayhúgui
chupe kuéra.
Ha'ete voi omopu'ã
ha ohupi ijyva ári.
Péicha ojapo vaekue opa ára.
10 Ha'e kuéra katu opu'ã
Ñandejára rehe,
ha ombopochy ijespíritu
marangatu.
Upévare ndaija'evéi
hese kuéra
ha oñorãirõ hendive kuéra.
11 Ha'e kuéra imandu'a
umi ára yma guarére:
Ñandejára rembiguái
Moisés rehe, ha oporandu:
Mamo piko oime
upe oguenohẽ vaekue yguasúgui
ijovecha kuéra rerekuápe?
Mamo piko oime
upe ome'ẽ vaekue chupe
ijespíritu marangatu?
12 Upe oiporu vaekue
ipyapy mbarete
omoirũ haguã Moiséspe,
upe omboja'o vaekue yguasu
hetãgua renondépe
ohupyty haguã terakuã
opave'ỹva.
13 Upe ombohasa vaekue
chupe kuéra
yguasu rugua rupi
ipysyrỹi'ỹre,
kavaju yvy ojeiko'ỹha
rupi guáicha,
14 ovecha aty ñúme
oguejývaicha?
Ñandejára espíritu
oisãmbyhýva chupe kuéra.
Upéicha reisãmbyhy vaekue
ne retã guápe,
reñemoherakuã guasu haguã.
Ñembo'e Tupãme ojehupyty haguã ipytyvõ
15 Ema'ẽ ore Jára yvágagui,
nde róga marangatu
omimbipávagui.
Mamo piko oĩ ne mborayhu
ha nde pyapy mbarete?
Mamo piko pe reñandúva
nde py'aite guive
ha nde py'a poriahurereko?
Nde pochy raságui piko
na ore mbyasyvéi?
16 Nde niko ore ru,
Abraham nda ore kuaavéi
ha Israel naimandu'avéi
ramo jepe ore rehe,
nde hína ore Jára ha ore ru.
Nde réra ymaite guive,
“Upe ivaívagui ore pe'áva.”
17 Mba'ére piko, ore Jára,
ore mombía nde rapégui
ha ore mbopy'a hatã
rohenduve'ỹ haguã ne ñe'ẽ?
Eju jeýna ore ndive,
ne rembiguái rayhupápe,
ha ne ñemoñaregua kuéra
rehehápe.
18 Mba'ére piko
umi ore rehe ija'e'ỹva
ojasuru nde tupaópe,
nde tupao rehe opyrũmba
umi ojopýva ore ndive?
19 Yma guivéma nde
na ore sãmbyhyvéi,
ndaha'éirõ guáicha
ne retãgua ore.
Hánga'u remondoro yvága
ha reguejy!
Umi yvyty ne renondépe
hykupáne.
Dios castiga a sus enemigos
1 —¿Quién viene allí de Bosra, capital de Edom,
con su ropa teñida de rojo?
¿Quién viene vestido con tanta elegancia
y camina con tanta arrogancia?
—Soy yo, que anuncio la victoria
y soy poderoso para salvar.
2 —¿Y por qué tu vestido está rojo,
como si hubieras pisado uvas para hacer vino?
3 —Sí, estuve pisando las uvas yo solo;
nadie me ayudó.
Lleno de ira, pisoteé a mis enemigos,
los aplasté con furor,
y su sangre me salpicó los vestidos
y me manchó toda la ropa.
4 Yo decidí que un día tendría que hacer justicia;
y había llegado el tiempo de libertar a mi pueblo.
5 Miré, y no había quien me ayudara;
quedé admirado de que nadie me apoyara.
Mi brazo me dio la victoria
y mi ira me sostuvo.
6 Lleno de ira aplasté a las naciones,
las destruí con furor
e hice correr su sangre por el suelo.
Bondad de Dios para Israel
7 Yo quiero hablar del amor del Señor
y cantar sus alabanzas
por todo lo que él ha hecho por nosotros,
por su inmensa bondad con la familia de Israel,
por lo que ha hecho en su bondad
y en su gran amor.
8 Él dijo: «Ellos son mi pueblo,
hijos que no habrán de traicionarme.»
Y él los salvó
9 de todas sus aflicciones.
Quien los salvó no fue un enviado suyo;
fue el Señor mismo, en persona.
Por su amor y su misericordia, los libertó;
los levantó, los tomó en sus brazos.
Así como lo ha hecho siempre.
10 Pero ellos se rebelaron contra el Señor
y ofendieron su santidad;
por eso se volvió enemigo de ellos
y les hizo la guerra.
11 Ellos se acordaron de los tiempos antiguos,
de cuando Moisés libertó a su pueblo,
y se preguntaban:
«¿Dónde está Dios, que salvó del Nilo
a Moisés, pastor de su rebaño?
¿Dónde está el que puso en Moisés su santo espíritu,
12 el que hizo que su glorioso poder
acompañara a Moisés,
el que dividió el mar delante de su pueblo
para alcanzar la fama eterna,
13 el que los hizo cruzar el mar sin que resbalaran,
como si fueran caballos por el desierto,
14 como ganado que baja a la llanura?»
El espíritu del Señor los guiaba.
Así condujo a su pueblo
y alcanzó fama y gloria.
Oración a Dios para implorar su ayuda
15 Mira, Señor, desde el cielo,
desde el lugar santo y glorioso donde vives.
¿Dónde están tu ardiente amor y tu fuerza?
¿Dónde están tus profundos sentimientos?
¿Acaso se agotó para nosotros tu misericordia?
16 ¡Tú eres nuestro padre!
Aunque Abrahán no nos reconozca,
ni Israel se acuerde de nosotros,
tú, Señor, eres nuestro padre;
desde siempre eres nuestro redentor.
17 ¿Señor, por qué haces que nos desviemos de tus caminos,
y nos endureces el corazón para no respetarte?
Cambia ya, por amor a tus siervos
y a las tribus que te pertenecen.
18 ¡Cuán poco tiempo tu pueblo santo fue dueño del país!
Nuestros enemigos han pisoteado tu templo.
19 Estamos como si nunca nos hubieras gobernado,
como si nunca hubiéramos llevado tu nombre.