Táva kuéra ikatuhápe oñekañy
(Nm 35.6-34Dt 4.41-43Dt 19.1-13)
1 Ñandejára he'i Josuépe:
2 Ere Israel guápe toiporavo umi táva ikatuhápe okañy oporojukáva ojapose'ỹre, Moisés oheja haguéicha peẽme peiporavo haguã. 3 Umi hapichápe ojukáva ojapose'ỹ rehe upépe okañýta, ha ndaikatu mo'ãi ojapo hese mba'eve umi ojejukáva pehẽngue. 4 Upe oporojukáva ikatúta oguahẽ peteĩva umi távape. Ha upépe oguahẽvo, upe táva rokẽme omombe'úta karai kuéra upépe guápe upe ojapóva. Karai kuéra omoguahẽ vaerã chupe, ha ome'ẽ vaerã chupe oiko haguã upe távape. 5 Upe ojejukáva pehẽngue ou ramo hapykuéri, noñeme'ẽi vaerã chupe upe kuimba'e oñemoguahẽ vaekue. Ojapose'ỹ rehe niko ojuka hapichápe. Ndaha'éi ndaija'éigui hese. 6 Upe oporojukáva opyta vaerã upe távape. Upéi oñembojovake vaerã ojekuaa porã haguã mba'éichapa oporojuka raka'e. Ikatu jeýne oho hógape upe oiko haguépe ha okañy haguégui, omano vove upe pa'i guasu oĩva ha'e oñemoguahẽ ramo guare.
7 Ha Israel ñemoñare omboyke ko'ã táva ikatu haguãme okañy umi oporojukáva ojapose'ỹre: Quedes oĩva Galiléa, yvytýpe Neftalí ñemoñare yvýpe. Siquem, oĩva yvytýpe Efraín ñemoñare yvýpe. Ha Quiriat-Arbá, Hebrón avei hérava, oĩva yvytýpe Judá ñemoñare yvýpe. 8 Jordán ysyry mboypýri, kuarahy resẽ gotyo Jericógui katu omboyke hikuái ko'ã táva: Béser oĩva yvytýpe yvy ojeiko'ỹháme Rubén ñemoñare yvýpe. Ramot oĩva Gad ñemoñare yvýpe yvy hérava Galaádpe. Ha Golán oĩva Manasés ñemoñare yvýpe yvy hérava Basánpe. 9 Ko'ãva hína umi táva oñemboyke vaekue ikatu haguãme okañy mayma Israel ñemoñare ha Israel ñemoñare'ỹva oporojuka vaekue ojapose'ỹre. Upéicha umi ojejuka vaekue pehẽngue ndaikatu mo'ãi ojuka upe hapicha jukaharépe oñembojovake mboyve.
Los israelitas designan ciudades de refugio
(Nm 35.6-34Dt 4.41-43Dt 19.1-13)
1 Después el Señor le ordenó a Josué: 2 «Habla con los israelitas y diles que escojan ciudades de refugio, tal como lo ordené por medio de Moisés. 3 Si una persona mata a otra accidentalmente, sin intención, podrá huir a una de esas ciudades para protegerse de la venganza de los familiares. 4 El que busque refugio en uno de esos lugares llegará a la puerta de la ciudad y hará su declaración ante los consejeros de la ciudad. Entonces ellos le permitirán entrar y le darán un lugar para vivir. 5 Si el pariente más cercano del muerto lo persigue, los consejeros no entregarán al refugiado, pues mató a su prójimo sin intención y no por tenerle odio. 6 Pero esa persona tendrá que quedarse en la ciudad hasta que se presente ante todo el pueblo para ser juzgado, y hasta que muera el sumo sacerdote que en aquel tiempo esté en funciones. Después, esa persona refugiada podrá volver a su propia casa y ciudad.»
7 Se eligieron seis ciudades de refugio. Por el lado oeste: Cedes en Galilea, en las montañas de Neftalí; Siquén en los montes de Efraín, y Quiriat Arbá, también conocida como Hebrón, en los montes de Judá. 8 Del lado este, frente a Jericó: Beser, de la tribu de Rubén; Ramot, de la tribu de Gad; y Golán, de la tribu de Manasés. 9 Estas fueron las ciudades de refugio que escogieron para todos los israelitas y para los extranjeros que vivieran entre ellos. Allí podría refugiarse cualquiera que por accidente matara a otro, para que de este modo el pariente más cercano del muerto no pudiera vengarse y matarlo antes de que el pueblo lo juzgara.