Jesús oñe'ẽ mba'éichapa oñepytyvõ vaerã oikotevẽvape
1 Pejapóvo oimeraẽ mba'e Tupãme pemomba'e guasu haguã ani pejapo opavave rovake pejechauka haguã. Upéicha pejapo ramo pende Ru oĩva yvágape nomyengoviái chéne peẽme mba'evépe.
2 Upévare, peipytyvõ ramo oikotevẽvape ani pemoherakuã opa rupi, ojapoháicha umi hova mokõiva umi tupaoha rupi, térã umi okaháre. Ha'e kuéra péicha ojapo oñeñe'ẽ porã haguã hese kuéra. Añetehápe ha'e peẽme, chupe kuéra niko oñemyengoviapáma oñemyengovia vaerã. 3 Peẽ peipytyvõ ramo oikotevẽvape, ani peheja oikuaa pende rapicha pehayhuvéva. 4 Kirirĩháme pejapo, ha péicha pende Ru ohecháva mba'épa pejapo kirirĩháme, omyengoviáta peẽme pene rembiapokue.
Jesús oñe'ẽ ñembo'ére
(Lc 11.2-4)
5 Peẽ peñembo'e jave, ani peñembo'e umi hova mokõi vaicha. Ha'e kuéra niko ñembo'yhápe oñembo'e umi judío kuéra tupao rupi, térã umi tape ojuasaha rupi ojehechauka haguã opavavépe. Añetehápe ha'e peẽme, chupe kuéra niko oñemyengoviapáma oñemyengovia vaerã. 6 Peẽ peñembo'éta vove katu, peike pende kotýpe, pemboty pene rokẽ, ha peñembo'e pende Rúpe pene añoháme. Ha pende Ru ohecháva mba'épa pejapo pene añoháme, omyengoviáta peẽme pene rembiapokue.
7 Peñembo'e jave ani pene ñe'ẽ heta rei, ojapoháicha umi Tupãre ojerovia'ỹva. Ha'e kuéra niko oimo'ã oñe'ẽ heta haguére Tupã ohendutaha chupe kuéra. 8 Ani pejapo ha'e kuéra ojapoháicha. Pende Ru niko oikuaáma voi pene remikotevẽ, peẽ pejerure mboyve chupe. 9 Upévare, kóicha peñembo'e vaerã:

Ore Ru yvágape reiméva,
toñemomba'e nde réra marangatu.
10 Eju ore sãmbyhy,
tojejapo ne rembipota
yvy ári yvágape guáicha.
11 Eme'ẽ oréve ore rembi'urã
ko árape guarã.
12 Eheja rei oréve
ore rembiapo vaikue,
ore roheja reiháicha
opavave ore rehe
ojapo vai vaekuépe.
13 Aníkena rehejátei
rojepy'a ra'ã.
Ore pe'a uvei ivaívagui.

14 Peẽ peheja rei ramo pende rehe ojapo vaívapa, pende Ru yvágape oĩva oheja reíta avei peẽme ivaíva pejapo vaekue hese. 15 Ndapehejái reíri ramo katu, umi pende rehe ojapo vaíva, pende Ru oĩva yvágape ndoheja rei mo'ãi peẽme pene angaipa.
Mba'éichapa namomba'e guasu Tupãme ja'u'ỹre mba'eve
16 Ndape'úi jave mba'eve Tupãme pemomba'e guasu haguã, ani peñembohovasy umi hova mokõi vaicha. Ha'e kuéra niko péicha ojapo ojechauka haguã ndo'úi jave hína mba'eve. Añetehápe ha'e peẽme, chupe kuéra niko oñemyengoviapáma oñemyengovia vaerã. 17 Peẽ ndape'úi jave mba'eve Tupãme pemomba'e guasu haguã, pejovahéi ha peñakãkarãi, 18 ani haguã avave ohechakuaa ndere'uiha mba'eve Tupãme remomba'e guasu haguã. Nde Ru añónte ohecháta pe ne añoháme rejapóva. Ha'e ohecha kuaáta ndéve ha omyengoviáta ndéve ne rembiapokue.
Mba'eta yvágape
(Lc 12.33-34)
19 “Ani pembyaty mba'eta ko yvy ári, tigua'ã ho'upahápe ha opa mba'e itujuhápe, ha mondaha oikehápe omonda haguã. 20 Pembyaty uvei mba'e reta yvágape, tigua'ã ho'upa'ỹháme ha opa mba'e ituju'ỹháme, ha mondaha oike'ỹháme omonda haguã. 21 Pe oĩháme ne mba'e reta, upépe avei remoĩta nde py'a.”
Ñande resa, ñande rekove omyesakã
(Lc 11.34-36)
22 Ñande resa niko hína pe ñande rekove omyesakãva. Nde resa hesãi ramo, omyesakãta nde rekove. 23 Nde resa nahesãi ramo katu, nde rekove iñipytũmbáta. Ha pe omyesakã vaerãva ndéve nde rekove iñypytũ ramo, piko mba'eichaiteve hypy'ũta ndéve pe pytũ.
Tupã ha mba'eta jerereko
(Lc 16.13)
24 Avave ndaikatúi ijára mokõivo. Ndaija'éine peteĩre ha ohayhúne pe ambuépe, térã ombojeroviáne peteĩme ha ojahéine pe ambuére. Ndaikatúi ñambojerovia Tupãme ha virúpe oñondive.
Tupã oñangareko ta'ýra kuérare
(Lc 12.22-31)
25 Upévare ha'e peẽme: Ani pejepy'apy mba'épa pe'úta térã mba'épa pemondéta peikove haguã. Ñande rekove nga'u piko namba'e guasuvéi tembi'úgui? Ha ñande rete umi aógui? 26 Pema'ẽ umi guyra árare ovevéva. Ha'e kuéra noñemitỹi, nomono'õi ha noñongatúi mamove. Opáichavo, pende Ru yvágape oĩva omongaru chupe kuéra. Peẽ niko mba'e guasueteve chugui kuéra. 27 Máva piko pende apytégui ojepy'apy haguére ikatúne ombojoapy hekove michĩ ra'ymínte jepe?
28 Maerã piko pejepy'apy pemonde vaerãre? Pema'ẽ umi yvoty ñúme guáre, mba'éichapa okakuaa, omba'apo ha ojapo'ỹre mba'eve. 29 Che ha'e peẽme, mburuvicha guasu Salomón jepe opa ijeguaka reheve naiporãi vaekue umi yvoty iporãháicha. 30 Ha Tupã péicha omondérõ umi ka'avo ñúme opu'ãva ko'ágã, ha ko'ẽrõ ojehapýtava tatakuápe, ko'yteve pene mondéta peẽme, peẽ tekove jerovia'ỹ. 31 Upévare, ani pejepy'apy ha peje: ‘Mba'éiko ja'úta? Mba'éiko ñamboy'úta? Mba'éiko ñamondéta?’ 32 Opa ko'ã mba'ére niko ojepy'apy umi Tupãre ojerovia'ỹva. Peẽ katu niko oĩ pende Ru yvágape oikuaáva peikotevẽha ko'ã mba'ére. 33 Upévare, pejepy'apy uvei Tupã sãmbyhýre pejapo haguã hembipota. Upéi oñeme'ẽta peẽme opa ko'ã mba'e avei. 34 Ani pejepy'apy ko'ẽrõguáre, peheja umíva ko'ẽrõrã. Ani pembojo'a jepy'apy peteĩ árape ijehegui voínte oguerúvape.
Jesús enseña sobre la ayuda a los necesitados
1 »Quien hace buenas obras delante de la gente solo para que lo vean no recibirá ninguna recompensa de parte del Padre que está en el cielo.
2 »Por eso, cuando tú ayudes a los necesitados, no lo publiques a los cuatro vientos, como lo hacen los hipócritas en las sinagogas y en las calles para que la gente los alabe. Les aseguro que no recibirán más recompensa que esa. 3 Pero tú, cuando ayudes a los necesitados, no se lo cuentes ni siquiera a tu amigo más íntimo; 4 hazlo en secreto, y tu Padre, que ve lo que haces en secreto, te recompensará.
Jesús enseña a orar
(Lc 11.2-4)
5 »Cuando oren, no sean como los hipócritas, a quienes les gusta orar de pie en las sinagogas y en las esquinas de las plazas para que la gente los vea. Les aseguro que no recibirán más recompensa que esa. 6 Pero tú, cuando ores, entra en tu cuarto, cierra la puerta y ora a tu Padre en secreto. Y tu Padre, que ve lo que haces en secreto, te recompensará.
7 »Y al orar, déjense de palabrerías, como hacen los paganos; ellos creen que cuanto más hablan más caso les hace Dios. 8 No los imiten, porque su Padre, antes de que ustedes le pidan, ya sabe lo que necesitan, 9 Ustedes oren así:

»“Padre nuestro que estás en los cielos,
santificado sea tu nombre.
10 Venga tu reino.
Que tu voluntad se haga en la tierra,
así como se hace en el cielo.
11 Danos hoy el pan que necesitamos.
12 Perdónanos el mal que hacemos,
así como nosotros perdonamos
a quienes nos hacen mal.
13 Y no nos expongas a la tentación,
sino líbranos del mal.”

14 »Si ustedes perdonan a otros el mal que les hacen, también su Padre que está en el cielo los perdonará a ustedes; 15 pero si no perdonan a otros, tampoco su Padre les perdonará a ustedes sus pecados.
Jesús enseña sobre el ayuno
16 »Y cuando ayunen, no pongan cara larga, como los hipócritas, que aparentan tristeza para que la gente vea que están ayunando. Les aseguro que no recibirán más recompensa que esa. 17 Tú, cuando ayunes, lávate la cara y arréglate el cabello, 18 para que la gente no se dé cuenta de que estás ayunando. Ayuna ante tu Padre en secreto, y tu Padre, que ve lo que haces en secreto, te recompensará.
Riquezas en el cielo
(Lc 12.33-34)
19 »No acumulen riquezas aquí en la tierra, donde la polilla destruye y las cosas se echan a perder, y donde los ladrones entran a robar. 20 Más bien, amontonen riquezas en el cielo, donde la polilla no destruye ni las cosas se echan a perder ni los ladrones entran a robar. 21 Pues donde esté tu riqueza, allí estará también tu corazón.
La lámpara del cuerpo
(Lc 11.34-36)
22 »Los ojos son la lámpara del cuerpo; así que, si tus ojos son buenos, todo tu cuerpo estará iluminado; 23 pero si tus ojos son malos, todo tu cuerpo estará en oscuridad. Y si la luz que hay en ti resulta ser oscuridad, ¡cuán densa será esa oscuridad!
Dios y las riquezas
(Lc 16.13)
24 »Nadie puede servir a dos amos, pues odiará a uno y amará al otro, o será fiel a uno y despreciará al otro. Ustedes no pueden servir a Dios y a las riquezas.
Dios cuida de sus criaturas
(Lc 12.22-31)
25 »Por lo tanto, yo les digo: No se preocupen por lo que han de comer o beber para vivir, ni por la ropa que necesitan para vestirse. ¿No vale la vida más que la comida, y el cuerpo más que la ropa? 26 Miren las aves en pleno vuelo: no siembran ni cosechan, ni guardan la cosecha en graneros; sin embargo, el Padre que está en el cielo les da de comer. ¡Y ustedes valen mucho más que las aves! 27 Además, por mucho que se preocupen, ¿acaso pueden prolongar su vida, aunque sea por un momento?
28 »¿Y por qué se preocupan por la ropa? Fíjense cómo crecen los lirios del campo: no trabajan ni hilan. 29 Sin embargo, les digo que ni siquiera el rey Salomón, con todas sus riquezas, se vestía como uno de ellos. 30 Pues si Dios viste así a la hierba, que hoy está en el campo y mañana se quema en el horno, ¡con mayor razón los vestirá a ustedes, gente de poca fe! 31 Así que no se preocupen, ni se pregunten: “¿Qué vamos a comer?” o “¿Qué vamos a beber?” o “¿Con qué vamos a vestirnos?” 32 Todas estas cosas preocupan mucho a los paganos, pero ustedes tienen un Padre celestial que sabe todo lo que necesitan. 33 Así que, pongan toda su atención en el reino de Dios y su justicia, y recibirán todo lo que necesiten. 34 No se preocupen por el día de mañana, porque el día de mañana traerá sus propias preocupaciones. ¡Cada día tiene bastante con sus propios problemas!