Ta'ãnga ñemomba'e guasu
1 Mburuvicha guasu Nabucodonosor ojapouka órogui peteĩ ta'ãnga ijyvatéva 30 métro ha ipéva 3 métro. Oho omoñembo'y peteĩ ñúme hérava Dura, tetã Babilóniape. 2 Upéi ohenoika opaichagua mburuvicha ha poguasu kuéra hetã tuichakue, oho haguã pe ta'ãnga ojapouka vaekue ñembyaretehápe. 3 Oñembyatypa rire mayma poguasu kuéra pe ta'ãnga renondépe, 4 peteĩ mburuvicha guasu rembiguái hatã osapukái ha he'i: “Pehendúke maymáva ko'a rupi peikóva, ha mayma tetã ambuegua. 5 Pehendu vove turu ipu ramo ha opaichagua mba'epu, peñesũta ha pemomba'e guasu pe ta'ãnga ojapouka vaekue mburuvicha guasu Nabucodonosor. 6 Umi noñesũiva ha nomomba'e guasúi pe ta'ãnga ojeitýta tatakua rendýpe.”
7 Upéi, oñepyrũ vove ohendu hikuái turu ha opaichagua mba'epu, oĩ haguéicha oñesũ ha omomba'e guasu pe ta'ãnga, órogui ojapouka vaekue mburuvicha guasu Nabucodonosor.
8 Oĩ upérõ Babiloniagua kuérava ohóva mburuvicha guasu Nabucodonosor rendápe omoĩ vai haguã judío kuérape. 9 He'i chupe hikuái:
—Ore ruvicha guasu, eikove puku kena. 10 Ore ruvicha guasu, nde niko ereka vaekue maymávape oñesũ ha omomba'e guasu vaerãha pe ta'ãnga, ohendu vove hikuái turu ha opaichagua mba'epu. 11 Ereka vaekue avei umi ndojapóiva péicha, ojeitytaha tatakua rendýpe. 12 Umi judío kuéra nde remoĩ vaekue sãmbyhyhára ramo Babilóniape katu ndojapói upéicha. Sadrac, Mesac ha Abed-Negó, umíva niko nomomba'éi ne tupã nguéra ha noñesũi pe ta'ãnga renondépe, órogui rejapouka vaekue.
13 Upéva ohendúvo Nabucodonosor ipochy hendy ha ohenoika hendápe Sadrac, Mesac ha Abed-Negó. Oguahẽvo hendápe, 14 Nabucodonosor oporandu chupe kuéra:
—Añete piko peẽ napemomba'éi che tupã nguéra ha napeñesũi pe ta'ãnga renondépe, órogui ajapouka vaekue? 15 Ko'ágã pehendu ramo turu ha opaichagua mba'epu, peñesũtapa pe ta'ãnga che ajapouka vaekue renondépe? Cháke ndapejapói ramo pejeitýta tatakua rendýpe. Ha mba'eichagua tupã piko upégui pene renohẽta?
16 Sadrac, Mesac ha Abed-Negó he'i Nabucodonosórpe:
—Natekotevẽi ro'e ndéve mba'eve ore jehe. 17 Tupã, ore romomba'e guasúva, ore pe'áta pe tatakua rendýgui, ha opa mba'e vaígui nde rejaposéva ore rehe. 18 Ha ndojapói ramo jepe upéicha, roipota reikuaa ore ruvicha guasu, ore noromomba'e guasu mo'ãiha ne tupã nguéra ha noroñesũ mo'ãi pe ta'ãnga renondépe, órogui rejapouka vaekue.
Daniel ha iñirũ nguéra oñemoinge tatakuápe
19 Nabucodonosor hova pytãmba pochýgui ohendúvo pe he'íva Sadrac, Mesac ha Abed-Negó. Ha ojatapyka pe tatakua rehe hakuve haguã 7 jey jepiguágui. 20 Upéi he'i umi hembiguái imbaretevévape oipokua ha oipykua haguã Sadrac, Mesac ha Abed-Negópe, ha omombo haguã pe tatakuápe. 21 Ha pe oĩháicha, ijao ha opa mba'éreve, oipokua ha oipykua chupe kuéra hikuái, ha omombo tatakuápe. 22 Ha pe tatakua haku etereígui, Nabucodonosor péicha oipotágui, pe tata rendy osẽva tatakuágui ohupyty ha ojuka umi omyañáva umi mbohapy kuimba'épe. 23 Sadrac, Mesac ha Abed-Negó, upe ojepykua ha ojepokuaháicha ho'a pe tatakua ryepýpe.
Azarías ñembo'e
24 Sadrac, Mesac ha Abed-Negó oñemoĩ oguata pe tata rendýpe, ha oñepyrũ opurahéi Tupãme ha oguerohory Ñandejárape. 25 Upéi Azarías, hérava avei Abed-Negó, pe oñembo'yhápe tata mbytépe, oñembo'e kóicha:
26 Rejererohory vaerã ndé, Tupã
ore ru kuéra ypykue Jára.
Ndéve ojepurahéi vaerã
ha nde réra oñemomba'e guasu
opa árape guarã.
27 Ndé niko nde reko joja
opa mba'e rejapo vaekuépe
ore rehe.
Opa ne rembiapokue ijeroviaha,
umi nde rape naikarẽi,
opa mba'e eréva
reporombojavakévo iñañete.
28 Nde rejapo vaekue upe heko jojáva
reity ramo ore rehe
ha Jerusalén rehe,
ore ru kuéra ypykue
táva marangatu,
opa umi mba'e vai
ore ári ou vaekue.
29 Henda ha hekoitépe
rejapo ore rehe upéicha,
ore angaipáre.
Añetehápe ore reko aña
ha rojapo ivaíva,
rojeívo nde hegui.
Ivai vaekue ore rembiapokue,
norohenduséigui ne rembiapoukapy.
30 Umi mba'e ere vaekue oréve
ndé ore rayhúgui,
ndorojapói ha norombyajéi.
31 Umi mba'e rembou vaekue ore ári,
umi mba'e rejapo vaekue ore rehe,
heko itépe rejapo.
32 Ore me'ẽ ore rehe ija'e'ỹva pópe,
tekove oikuaa'ỹva tapicha rayhu,
ha nde hegui Tupã,
ndoikuaaséiva mba'eve.
Ore reja mburuvicha guasu
heko joja'ỹva pópe,
heko añavéva yvy ári.
33 Ha ko'ágã
ndaikatúi roipe'a ore juru,
ñemotĩ ha toryja ore aho'i,
ha opa umi ne momba'e guasúvape.
34 Nde réra rehehápe,
ani ore reja opa árape guarã.
Ani remboyke ñe'ẽ me'ẽ
rerekóva ore ndive.
35 Nde poriahurereko
ani remboyke ore hegui,
ne irũ tee Abraham,
ne rembiguái Isaac,
ha nde ra'y marangatu Jacob rayhupápe.
36 Chupe kuéra
reme'ẽ vaekue ne ñe'ẽ
iñemoñare hetataha
mbyjaita yvága peguáicha,
ha yvy ku'i ra'ỹi
yguasu rembe'ýpe guáicha.
37 Ore Jára,
tetã michĩvéva yvy arigua
niko oiko vaekue ore hegui.
Ha ko'ágã roiko toryjárõ
ko yvy jerekuévo
ore angaipáre.
38 Ndaipóri véima ko'ã árape
mburuvicha, maranduhára,*f**
ha karai guasu kuéra.
Ndojehecha véima ko'ã árape
mymbahapy*f** ha mymbajuka,*f**
mba'e kuave'ẽ*f** ha insiénso
ojehapy ramo ndéve.
Ndaipóri véima
mamo romoguahẽ haguã ndéve
ore ñemitỹngue tenondere,
39 umíva rupi
rohupyty haguã ne pytyvõ.
Opáichavo,
erohory oréve ore ñembyasy
ore py'aite guive
ndéve romoguahẽva,
40 rerohoryháicha mymbahapy
oñekuave'ẽ ramo ndéve
ovecha mácho térã tóro,
térã ovecha ra'yeta
oñemongyra pyre.
Ta upéicha kena
ko'ágã ne renondépe
ore mba'e kuave'ẽ,
ha toroiko nde rape rehe
ore py'aite guive.
Araka'eve niko ndoikóiva ñemotĩme
umi nde rehe ojeroviáva.
41 Ha ko'ágã katu
roikose nde rapére
ore py'aite guive.
Ndéve romomba'e ore,
ha rojapose
upe ndéve ne mbovy'áva.
42 Ani ore reja roñemotĩ,
ema'ẽ uvei ore rehe py'a porãme,
ha ore poriahurereko
nde py'aite guive.
43 Orepe'a kena ivaívagui,
mba'e hechapyrãva kena
ejapo ore rehe,
nde réra rehehápe, Ñandejára.
44 Toñemotĩ umi ojaposéva ivaíva
ne rembiguái kuérare.
Toiko toryja ramo,
topyta mba'eve'ỹre,
toñehundi ipokatu.
45 Toikuaa hikuái
ndeha opa mba'e Jára,
upe Tupã peteĩetéva,
remimbipáva ko yvy jere kuévo”.
46 Umi mburuvicha guasu rembiguái kuéra, omombo vaekue chupe kuéra tatakuápe, akóinte ohatapyñave upe tata vléke, ñandy, kapi'i ha jepe'ápe. 47 Pe tata rendy ojupi 25 métro pe tatakua ári, 48 ha opu'ãvo, ohapypa umi caldéo oĩvape tatakua jerére. 49 Ñandejára remimbou*f** katu oguejy pe tatakua ryepýpe Azarías ha iñirũ nguéra oĩháme, ha onohẽmba oka gotyo pe tata rendy. 50 Ha opyta pe tatakua ryepy ipiro'ysã asy ku yvytu kangy asy oipeju ramo guáicha. Upe tata rendy ndojapói hese kuéra mba'eve.
Mbohapy karia'y purahéi
51 Upe tatakua ryepýpe, mbohapyve kuimba'e oñemoĩ ogueropurahéi, omomorã ha oguerohory Tupãme, he'ívo:
52 Ndéve roguerohory,
Tupã, ore ru kuéra ypykue Jára.
Ndéve romomba'e guasu opa ára.
Roguerohory
nde réra marangatu tuichaite,
ha romomba'e guasu opa ára.
53 Ndé rejererohory
nde Tupao marangatu mimbipápe,
reñemomba'e guasu
ha reñemomorã opa ára.
54 Ndé rejererohory
mburuvicha guasúicha reguapýva,
reñemomba'e guasu
ha reñemomorã opa ára.
55 Ndé rejerohory
rehechágui umi ipypukuvehápe,
ha reguapy
umi tekove ipepóva*f** ári,
nde reñemomba'e guasu
ha reñemomorã opa ára.
56 Ndé rejererohory
yvága ha arapýre,
reñemomba'e guasu
ha reñemomorã opa ára.
57 Opa Ñandejára rembiapokue
perohory chupe,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
58 Ñandejára remimbou kuéra,
pererohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
59 Yvága, erohory Ñandejárape,
emomba'e guasu
ha eropurahéi chupe opa ára.
60 Y kuéra yvága ári peiméva
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
61 Opa mbyja kuéra,
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
62 Kuarahy ha jasy
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
63 Yvágare mbyjaita
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
64 Ama ha ysapy
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
65 Opaite yvytu
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
66 Tata ha ára haku
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
67 Ro'y ha y rypy'a
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
68 Ysapy ha y rypy'a
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
69 Y ratã ha ro'y
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
peropurahéi chupe opa ára.
70 Y rypy'a
Perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
71 Ára ha pyhare
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
72 Ára sakã ha pytũ
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
73 Ára tiri ha arai
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
74 Yvy, toguerohory Ñandejárape,
tomomba'e guasu
ha togueropurahéi chupe opa ára.
75 Yvyty kuéra,
Perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
76 Opa mba'e heñóiva yvy ári,
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
77 Ykua yvu kuéra
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
78 Yguasu ha ysyry kuéra
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
79 Pira guasu ha opa ýpe omýiva
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
80 Guyra kuéra yvytúre pevevéva
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
81 Tymba ñarõ ha mymba kuéra
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
82 Opa yvypóra
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
83 Israel, erohory Ñandejárape,
emomba'e guasu
ha eropurahéi chupe opa ára.
84 Ñandejára pa'i kuéra
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
85 Ñandejára rembiguái kuéra
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
86 Heko johéi pyréva
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
87 Imarangatu ha ojejapo'ỹva
perohory Ñandejárape,
pemomba'e guasu
ha peropurahéi chupe opa ára.
88 Ananías, Azarías ha Misael
jarohory Ñandejárape,
ñamomba'e guasu
ha jaropurahéi chupe opa ára.
Ha'e niko ñane renohẽ
tugua pypukúgui,
ha ñande pe'a ñemanógui.
Ha'e ñane renohẽ
tatakua rendýgui,
ha'e ñande pe'a tata mbytégui.
89 Perohory Ñandejárape
ha'e ipy'a porãgui,
imborayhu ndopáigui araka'eve!
90 Opavave pemomba'éva Ñandejárape
perohory chupe.
Ha'e hína Tupã
Tupã nguéra ári oĩva.
Peropurahéi ha perohory chupe,
imborayhu ndopáigui araka'eve!”
Nabucodonosor ohechakuaa mba'e hechapyrãva
91 Upe rire mínte Nabucodonosor opo opu'ã, ha he'i umi ijere rupi oĩvape:
—Nambohapýinte piko umi jaipokua ha jaity vaekue tatakuápe?
—Péicha niko kuri, —he'i chupe hikuái. 92 Ha Nabucodonosor he'i:
—Mba'éicha rupi piko péicharõ ahecha irundy kuimba'e? Péina ahecha oguata hína hikuái pe tata mbytépe ha mba'eve ndojehúi chupe kuéra. Pe irundyha katu ojogua Tupã remimboúpe.
93 Nabucodonosor oho oñemboja pe tatakua jurúre ha osapukái:
—Sadrac, Mesac ha Abed-Negó, Tupã yvatetegua rembiguái, pesẽ upégui ha peju ko'ápe.
Mbohapyve osẽ pe tata rendýgui. 94 Opaite mburuvicha kuéra oĩva upe rupi oñemboja omaña haguã umi kuimba'ére. Ohecha pe tata ndojapói hague hese kuéra mba'eve. Peteĩ iñakã raguénte jepe ndojehoveréi, umi ijao katu ipyahu ha ojegua asy, ha tatatĩnte jepe nahyakuãi hese kuéra.
95 Upe vove Nabucodonosor he'i: “Tojererohory Tupã Sadrac, Mesac ha Abed-Negó Jára, omboúva hemimbou oipe'a haguã hembiguái kuéra jeroviahápe. Ko'ãva ndojapói vaekue che ha'e haguéicha, ha omanose uvei oñesũ rangue ha omomba'e guasu ambue tupã ndaha'éiva imba'e kuéra. 96 Upévare kóicha aipota ojejapo: Oĩ ramo oimeraẽva, taha'e ha'éva, oñe'ẽ vaíva ko'ã kuimba'e Tupã rehe, toñembo'i sa'i, hóga tojeity yvýre ha toiko chugui tapere. Tupãichagua ndaipóri ambue péicha oporope'a ivaívagui.”
97 Upéi Nabucodonosor omohenda porãve ko'ã kuimba'épe, tetã Babilóniape.
98 Mburuvicha guasu Nabucodonosor omoherakuã iñe'ẽ opavavépe, taha'e ha'éva hetã, taha'e ha'éva iñe'ẽ, oikóva ko yvy jerekuévo. Kóicha ha'e:
“Aipota py'a guapy oĩ opaite pene ndive. 99 Iporã vaicha chéve peikuaa opa mba'e hechapyrãva Tupã Yvatetegua ojapóva che rehe. 100 Tuichaitéma niko umi mba'e ha'e ojapóva, ñaimo'ã'ỹ haguãicha! Ha'e oporosãmbyhy vaerã opa árape ha ipokatu ndopa mo'ãi araka'eve.”
La adoración de la estatua de oro
1 El rey Nabucodonosor mandó hacer una estatua de oro, de treinta metros de alto por tres de ancho, y ordenó que la colocaran en la llanura de Dura, en la provincia de Babilonia. 2 Después mandó llamar a todos los gobernadores regionales, jefes del ejército, gobernadores provinciales, consejeros, tesoreros, jueces, magistrados y demás autoridades de las provincias, para que asistieran a la dedicación de la estatua que él había mandado hacer. 3 Todas estas grandes personalidades de la nación se reunieron ante la estatua, para celebrar su dedicación. 4 El encargado de anunciar el comienzo de la ceremonia ordenó en voz alta: «Atención, hombres de todos los pueblos, naciones y lenguas: 5 En cuanto oigan la trompeta, la flauta, la cítara, la lira, el salterio, la gaita y todos los instrumentos musicales, se pondrán de rodillas y adorarán la estatua de oro que hizo construir el rey Nabucodonosor. 6 Todo aquel que no se arrodille y adore la estatua será arrojado inmediatamente a un horno de fuego ardiente.»
7 Así que, en cuanto la multitud allí reunida oyó el sonido de todos aquellos instrumentos musicales, se puso de rodillas y adoró la estatua de oro.
8 Unos caldeos aprovecharon la oportunidad para acusar a los judíos ante el rey Nabucodonosor, 9 diciendo:
—¡Viva Su Majestad para siempre, y sea su nombre siempre recordado! 10 Su Majestad ha ordenado que todo el mundo se arrodille y adore la estatua de oro tan pronto como se oiga el sonido de los instrumentos musicales, 11 y que aquel que no lo haga sea arrojado a un horno de fuego ardiente. 12 Pues bien, Sadrac, Mesac y Abednego, esos judíos a quienes Su Majestad puso al frente de la administración de la provincia de Babilonia, no respetan a Su Majestad, ni adoran a los dioses ni la estatua de oro que Su Majestad ha mandado levantar.
13 Nabucodonosor se enfureció, y mandó que llevaran ante él a Sadrac, Mesac y Abednego. Cuando ya estaban en su presencia, 14 les preguntó:
—¿Es verdad que ustedes no adoran a mis dioses ni la estatua de oro que yo he mandado hacer? 15 ¿Están ustedes dispuestos, tan pronto como oigan la música, a inclinarse ante la estatua que yo he mandado hacer, y adorarla? Porque si no la adoran, ahora mismo serán arrojados a un horno de fuego ardiente; y entonces, ¿qué dios podrá salvarlos?
16 —No tenemos por qué discutir este asunto —contestaron los tres jóvenes. 17 Nuestro Dios, a quien adoramos, puede librarnos del horno de fuego ardiente y de todo el mal que Su Majestad quiere hacernos, y nos librará. 18 Pero, aun si no lo hiciera, sepa bien Su Majestad que no adoraremos a sus dioses ni nos arrodillaremos ante la estatua de oro.
Los tres jóvenes son librados del horno de fuego
19 Al oír Nabucodonosor estas palabras, la cara se le puso roja de rabia contra los tres jóvenes. Entonces ordenó que se calentara el horno siete veces más de lo acostumbrado; 20 luego mandó que algunos de los soldados más fuertes de su ejército ataran a Sadrac, Mesac y Abednego, y que los arrojaran a las llamas del horno. 21 Los tres jóvenes, vestidos todavía con la misma ropa de los altos cargos que ocupaban, fueron atados y arrojados al horno ardiente. 22 Y como el rey había mandado que su orden se cumpliera al instante, y el horno estaba muy encendido, las llamas alcanzaron y mataron a los soldados que habían arrojado en él a los tres jóvenes, 23 que, atados, cayeron dentro del horno.
24 Entonces Nabucodonosor se levantó rápidamente, y muy asombrado dijo a los consejeros de su gobierno:
—¿No arrojamos al fuego a tres hombres atados?
—Así es —le respondieron.
25 —Pues yo veo cuatro hombres desatados, que caminan en medio del fuego sin que les pase nada, y el cuarto hombre tiene el aspecto de un ángel.
26 Y diciendo esto, Nabucodonosor se acercó a la boca del horno y gritó:
—¡Sadrac, Mesac y Abednego, siervos del Dios altísimo, salgan y vengan aquí!
Los tres salieron de entre las llamas, 27 y todas las autoridades de la nación allí presentes se acercaron a aquellos hombres, cuyos cuerpos no habían sido tocados por el fuego, y comprobaron que ni un pelo de la cabeza se les había chamuscado ni sus vestidos se habían estropeado, y que ni siquiera olían a quemado.
28 En ese momento Nabucodonosor exclamó: «¡Alabado sea el Dios de Sadrac, Mesac y Abednego, que envió a su ángel para salvar a sus siervos fieles, que no cumplieron la orden del rey, sino que prefirieron morir antes que arrodillarse y adorar a otro dios que no fuera su Dios! 29 Ahora pues, yo ordeno que todo el que hable mal del Dios de estos jóvenes, sea descuartizado, y su casa convertida en un montón de escombros, sea cual sea su pueblo, nación o lengua, pues no hay otro dios que pueda salvar así.»
30 Luego el rey dio a estos tres jóvenes cargos más importantes en la provincia de Babilonia.