1 Lemuel mburuvicha guasu Masá pegua ñe'ẽngue, isy ombo'e haguéicha:
2 Che memby ahayhu etéva,
hetaite ajerure hague
Ñandejárape,
mba'éiko rombo'evéta?
3 Ani reñemokangypa rei
kuña rapykuéri.
Ani reme'ẽ nde rekove
kuñáme,
mburuvicha guasúpe jepe
ohundíva.
4 Ndaha'éi mburuvicha guasu
rembiapo, Lemuel,
oikónte omboy'úvo kaguy,
ha oñeme'ẽ ka'úpe.
5 Umi ka'úpente oikóva,
hesarái
tetã rembiapoukapýgui,
ha naimandu'ái
oipytyvõ vaerãha
mboriahúpe.
6 Eme'ẽ katu oka'u haguã,
umi omanótavape kaguy,
ha toka'u ovy'a'ỹva,
7 tahesarái hekotevẽgui,
taimandu'ave'ỹ ivy'a'ỹre.
8 Eñe'ẽ umi ikatu'ỹvare,
oñe'ẽ ijehe,
9 hekópe porã eñe'ẽ
imboriahúva rehehápe,
ani reheja oikotevẽ
ha ojejopy nde rapicha.
Tembireko ha'etéva
10 Avápa ojuhúne peteĩ kuña
oñangareko kuaáva hógare?
Iporãve óro ku'ígui.
11 Iména ojerovia hese,
ha noikotevẽi.
12 Iporãva hese ojapo
ha araka'eve ivaíva
oikove aja pukukue.
13 Ha'ete oheka
ovecha rague ha mandyju,
ha oipovã kyre'ỹ.
14 Y rupigua mbayrúicha,
mombyrýgui ogueru hi'upyrã.
15 Opu'ã ko'ẽ mboyve,
omongaru hogagua
ha omomba'apo hembiguái.
16 Yvy oipotáva ojogua,
ha pe imba'apo repykuégui
upépe ha'e oñemitỹ.
17 Ojeku'a jokua hatã porã,
ha omombarete ijyva
katupyrýpe omba'apo haguã.
18 Vy'ápe ohecha hembiapo,
ko'ẽre oho porãveha,
ha pyharekue ndoguéi
hógape mba'e rendy.
19 Ipópe opyryrỹi he'ỹ,
ha oipyaha ijaorã
20 Oikotevẽva ndive ipo jera,
ha oipytyvõ mboriahúpe.
21 Ndokyhyjéi rogagua
iro'y ramo guarã,
ijao aku joágui.
22 Ijahojarã ha'ete ojapo,
ha oñemonde ao porãme.
23 Iména herakuã porã,
ha oguapy táva rokẽme
karai guasu kuéra apytépe.
24 Ojapo ao ha ku'a jokuaha,
ha hepýre ome'ẽ oñemúvape.
25 Imbarete
ha ojerovia ijehe,
ndoipy'apýi chupe
upe oútava.
26 Iñe'ẽ kuaa
ha py'a porãme oporombo'e.
27 Hógare oñangareko,
ko'ẽre toho porã,
ha ndo'u reíri hembi'u.
28 Imemby kuéra ha iména
ohecha ramo chupe ha he'i:
29 “Kuña imba'e porãva heta,
ha opavavégui ne mba'e porãve”.
30 Kuña juky mbotavy
ha iporãva pya'e ohasa
kuña ombyajéva Ñandejárape
ojererohory vaerã.
31 Perohory opa ojapo vaekuére,
perohory opavave renondépe.
Séptima colección: «dichos del rey Lemuel»
1 Dichos del rey Lemuel de Massa, que su madre usó para instruirlo:
2 Hijo mío, fruto de mis entrañas,
respuesta de Dios a mis ruegos,
¿qué más te puedo decir?
3 Que no gastes tu energía con mujeres,
pues por ellas los reyes se pierden.
4 No está bien, Lemuel, que reyes y gobernantes
beban vino y bebidas fuertes,
5 pues podrían olvidarse de la ley
y violar los derechos de los más humildes.
6 Deja el vino y las bebidas fuertes
para los decaídos y deprimidos;
7 ¡que beban y no vuelvan a acordarse
de su pobreza y sufrimientos!
8 Levanta la voz por los que no tienen voz;
¡defiende a los indefensos!
9 Levanta la voz, y hazles justicia;
¡defiende a los pobres y a los humildes!
Alabanza a la mujer ejemplar
10 Mujer ejemplar no es fácil hallarla;
¡vale más que las piedras preciosas!
11 Su esposo confía plenamente en ella,
y nunca le faltan ganancias.
12 Brinda a su esposo grandes alegrías
todos los días de su vida.
13 Va en busca de lana y lino,
y gustosa realiza labores manuales.
14 Cual si fuera un barco mercante,
trae de muy lejos sus provisiones.
15 Antes de amanecer se levanta
y da de comer a sus hijos y a sus criadas.
16 Inspecciona un terreno y lo compra,
y con sus ganancias planta viñedos.
17 Se reviste de fortaleza
y con ánimo se dispone a trabajar.
18 Cuida de que marche bien el negocio,
y trabaja hasta tarde en la noche.
19 Con sus propias manos
hace hilados y tejidos.
20 Siempre les tiende la mano
a los pobres y necesitados.
21 No teme por su familia cuando nieva,
pues todos los suyos andan bien abrigados.
22 Ella misma hace sus colchas,
y se viste con las telas más finas.
23 Su esposo es bien conocido en la ciudad,
y está entre los más respetados del país.
24 Ella hace túnicas y cinturones,
y los vende a los comerciantes.
25 Se reviste de fuerza y dignidad,
y el día de mañana no le preocupa.
26 Habla siempre con sabiduría,
y con amor imparte sus enseñanzas.
27 Está atenta a la marcha de su casa,
y jamás come lo que no ha ganado.
28 Sus hijos y su esposo
la alaban y le dicen:
29 «Mujeres buenas hay muchas,
pero tú eres la mejor de todas.»
30 Los encantos son una mentira,
la belleza no es más que ilusión,
pero la mujer que honra al Señor
es muy digna de alabanza.
31 ¡Alábenla ante todo el pueblo!
¡Denle crédito por todo lo que ha hecho!