1 Iporãve ñane mboriahu
ha ñande reko potĩ,
ñande tavy
ha ñande japúgui.

2 Naiporãi katupyry
arandu'ỹre,
oiko pya'eséva oñepysãnga.

3 Ñande reko tavykue
ñande reraha vai,
upéi ñande pochyse Ñandejára ndive.

4 Imba'e retávape heta ohayhu.
Imboriahúvagui katu
ojere maymáva.

5 Oñe'ẽ reíva hapicháre
ndopyta rei chéne,
ha ijapúva
ndoho mombyrýi chéne.

6 Heta oñemoĩ porãséva
ipojeráva ndive,
opavavénte oikose iñirũrõ.

7 Imboriahúvagui
ipehẽngue jepe ojere,
ko'yteve oheja chupe iñirũ.

8 Ejehecha kuaa
ha eñemoarandu,
ne akã reiporu ramo
resẽ porãta.

9 Oñe'ẽ reíva hapicháre
ndopyta rei mo'ãi,
ha ijapúva omanóne.

10 Itavývare
ndo'ái jeiko porã,
ha tembiguáire
oisãmbyhy poguasúpe.

11 Iñakã guapýva
ipochy jera,
ha ombotuicha chupe
oheja reírõ oje'éva hese.

12 Mburuvicha ipochy ramo
jaguaretéicha okororõ,
imba'e porãngue katu
ysapýicha kapi'ipére.

13 Mitã itavýva
itúvape omyakã rasy,
kuña ipochy reíva katu
óga otyky mante vaicha.

14 Ñande ru oheja ñandéve
hóga ha heta mba'e,
Ñandejára katu ome'ẽ ñandéve,
kuña iñakã guapýva. 15 Iñate'ỹva hopehyipa rei,
ha ipituáva
ohasa ñembyahýi.

16 Tupã rembiapoukapy
ojapóva
oikovéta,
omboykéva katu omanóta.

17 Oipytyvõva mboriahúpe
Ñandejára rehe ojapo,
ha'ete voi
omyengoviáta hembiapokue.

18 Imitãme
eheko mbo'e nde ra'ýpe,
ha ani pochýpe reinupã vai.

19 Ipochy reíva pochykue
hesénte opẽta,
rejokose ramo katu
ipochy eteve.

20 Ehendu oje'éva ndéve
ha ejapo,
péicharõ ne arandúta.

21 Ñane akãme
jareko jajaposéva,
ha amo ipahápe,
Ñandejára oipotávante oiko.

22 Hi'ã niko
ñande rapicháre jajerovia,
iporãve ñane mboriahu
ha ani ñande apeguy pegua.

23 Ñamomba'érõ Ñandejárape
jaikovéta,
pyhare jakéta jakyhyje'ỹre.

24 Iñate'ỹva
ipojái so'o akytãre,
ha ndaikatúi
ijurúpe omoguahẽ.

25 Einupã oñembotuichávape
péicharõ
mitã aky iñakã guapýta,
emongavaju iñarandúvape
ha oikuaavéta.

26 Itúva rehe oñemoĩva
ha isýpe omosẽva,
oporomotĩ ha oporoheja vai.

27 Che ra'y, reñehundíta
na ne ñe'ẽ rendúi ramo
ndereikuaáigui mba'eve.

28 Hapicháre oñe'ẽ reíva
oñembohory teko jojáre,
iñañáva ivaívante voi
ohechase.

29 Iñe'ẽ guasúva apére
opẽta yvyra
ha itavývare katu
ho'áta tukumbo.
1 Más vale ser pobre y honrado,
que necio y calumniador.

2 No es bueno el afán sin reflexión;
las muchas prisas provocan errores.

3 La necedad hace a la gente perder el camino,
y luego la gente culpa al Señor.

4 La riqueza atrae multitud de amigos,
pero el pobre hasta sus amigos pierde.

5 El testigo falso no quedará sin castigo;
el mentiroso no saldrá bien librado.

6 Cuando eres dadivoso y desprendido,
todo el mundo te busca y se hace tu amigo.

7 Al que es pobre, hasta sus hermanos lo desprecian;
con mayor razón sus amigos se alejan de él.

8 El que aprende algo y lo pone en práctica
se ama a sí mismo y prospera.

9 El testigo falso no se queda sin castigo;
al mentiroso le espera la muerte.

10 No le queda al necio derrochar en lujos,
ni al esclavo dominar a grandes señores.

11 La prudencia consiste en refrenar el enojo,
y la honra, en pasar por alto la ofensa.

12 La ira del rey es como el rugido del león,
pero su buena voluntad es como rocío sobre la hierba.

13 El hijo necio hace sufrir al padre.

Como gotera constante es la mujer pendenciera.

14 De los padres recibimos casa y riquezas;
del Señor proviene la esposa inteligente.

15 La pereza conduce a un sueño profundo,
que lleva al perezoso a pasar hambre.

16 Si cumples el mandamiento, cuidarás tu vida;
si desprecias la enseñanza, morirás.

17 Un préstamo al pobre es un préstamo al Señor,
que el Señor mismo te pagará.

18 Corrige a tu hijo mientras puedas corregirlo,
pero no lo mates a causa del castigo.

19 El que mucho se enoja sufre las consecuencias,
pero intentar calmarlo es empeorar las cosas.

20 Atiende al consejo y acepta la corrección;
así llegarás a ser sabio.

21 Podemos hacer muchos planes,
pero solo el propósito divino permanece.

22 Lo deseable es que seamos bondadosos;
más vale ser pobre que tramposo.

23 La reverencia al Señor conduce a la vida;
así se vive feliz y sin temor a ningún mal.

24 El perezoso mete la mano en el plato,
pero no es capaz de llevarse el bocado a la boca.

25 Del castigo al insolente, el imprudente aprende;
el sabio aprende con la sola corrección.

26 Maltratar al padre y desamparar a la madre
es algo vergonzoso y reprobable en un hijo.

27 Hijo mío, si desatiendes la reprensión
te alejarás de los buenos consejos.

28 El testigo falso se burla de la justicia;
el malvado lanza maldad por la boca.

29 Listas están las varas para los insolentes,
y los buenos azotes para la espalda de los necios.