Jesús omonguera Romagua ñorãirõhára ruvicha rembiguáipe
(Mt 8.5-13)1 Oñe'ẽmba rire opavavépe, Jesús oho Cafarnaúmpe. 2 Upépe oiko peteĩ mburuvicha Romagua oguerekóva peteĩ hembiguái ohayhúva, hasýva ha oĩva omano haguãicha. 3 Upe mburuvicha, ohendúvo umi oje'etáva Jesús rehe, omondo judío kuéra myakãhára kuérape, ojerurévo Jesúspe oho haguã oipohano upe hembiguáipe. 4 Ha'e kuéra oho Jesús rendápe ha he'i chupe:
--Iporã niko reipytyvõ pe mburuvichápe. 5 Ha'e ohayhu ñane retã ha ha'ete voi omopu'ãuka vaekue oréve pe tupao. 6 Jesús oho hendive kuéra, ha oĩmarõ hikuái pe hóga ypýpe, upe mburuvicha omondo iñirũ nguérape he'ívo chupe: “Karai, máva piko che nde reike haguã che rógape? 7 Upévare, nda che py'ái voi kuri aha haguã rohekávo jepe. Eréntena che rembiguái okuera haguã. 8 Che niko aĩ mburuvicha poguýpe, ha areko avei che po guypegua. Ha peteĩme ha'érõ oho haguã, upéva oho. Ambuépe ha'érõ ou haguã, upéva ou. Ha ha'érõ che rembiguáipe ojapo haguã ha'éva, ojapo.”
9 Jesús ohendúvo upéva tuicha oguerohory, ha oma'ẽvo umi hapykuéri ohóvare, he'i:
--Añetehápe ha'e peẽme, Israelgua apytépe jepe ndajuhúiva peteĩ ojeroviáva Tupãre ko kuimba'éicha. 10 Ojevývo hikuái hógape, umi oñemondo vaekue ojuhúma pe tembiguái okuera.
Jesús omoingove jey peteĩ imenave'ỹmava memby
11 Kóva rire, Jesús oho peteĩ táva hérava Naínpe. Heta oĩ ohóva hendive, ha hemimbo'e kuéra ave. 12 Oguahẽvo upe táva ypýpe, ohecha oguerahaha hikuái oñotỹvo peteĩ omano vaekuépe, peteĩ imenave'ỹmava memby peteĩete. Heta oho hapykuéri. 13 Ohechávo, Ñandejára oiporiahurereko chupe ha he'i:
--Ani ne rasẽ. 14 Pya'ete oñemboja ha opoko pe omanóva rupáre, ha umi ogueraháva hína, opyta. Jesús he'i pe omanóvape:
--Nde mitãrusu, ndéve ha'e: Epu'ã!
15 Upévo pe omanóva oguapy ha oñepyrũ oñe'ẽ, ha Jesús ome'ẽ isýpe. 16 Ohechávo upéva, maymáva okyhyje ha oñepyrũ omomba'e guasu hikuái Tupãme. He'i hikuái:
--Peteĩ maranduhára mba'e guasúva ou ñande apytépe.
He'i avei hikuái:
--Tupã ou oipytyvõvo hetã guápe.
17 Ha Judá jerekuére ojekuaa opa mba'e Jesús ojapo vaekue.
Juan Bautista omondo hemimbo'e kuéra Jesús rendápe
(Mt 11.2-19)18 Juan, pe oporomongaraíva ohendu ko'ã mba'e, umi hendive voi oĩva omombe'úgui chupe. Ha ohenói mokõime, 19 ha omondo Ñandejára rendápe, oporandúvo chupe ha'épa añete pe ou vaerã, térã oha'arõ vaerãpa hikuái ambuépe. 20 Aipórõ, Juan Bautista remimbou kuéra oñemboja Jesús rendápe, ha he'i chupe:
--Juan Bautista ore mbou roporandu haguã ndépa ha'e pe ou vaerã, térãpa roha'arõ vaerã ambuépe.
21 Upe javete Jesús omonguera oikóvo hetápe imba'asýgui ha iñangata kuéragui, ha mba'epochýgui ave, ha omonguera ohecha heta ohechave'ỹ vaekuépe. 22 Upéi he'i chupe kuéra:
--Tapeho ha peje Juánpe opa mba'e pehecháva ha pehendúva. Pemombe'u chupe ohecha'ỹva ohecha jeyha, ijypíva oguata porãha, ipire aipáva okueraha, ohendu'ỹva ohendu jeyha, omanóva oikove jeyha ha imboriahúvape oñehendukaha marandu porã. 23 Ha ovy'aiténe umi ojerovia mantéva che rehe!
24 Juan remimondo kuéra oho rire, Jesús oñepyrũ oñe'ẽ hese opavavépe, ha he'i: --Peẽ pesẽ ramo guare peho yvy ojeiko'ỹháme, mba'e pehecha haguãpa peho ra'e? Pehechápa ra'e takuapi yvytu ombovaváva? Nahániri? 25 Maerã aipo ramo peho? Pehópa pehecha peteĩ kuimba'e oñemonde jeguapávapa? Peẽ niko peikuaa porã umi oñemonde jeguáva ha vy'ahápe oikóva, oikoha mburuvicha guasu kuéra rógapente. 26 Amo ipahápe, mba'e aipo ramo pesẽ pehecha? Peteĩ maranduhára,*f** ajépa. Upéicha añete. Ha pejuhu peteĩ mba'e guasuvéva maranduháragui katu. 27 Juan niko hína pe Ñandejára Ñe'ẽme he'iha:
Che amondo che ñe'ẽ rerahaha
ne renonderã
ombosako'i haguã ndéve
nde raperã.
28 Ha'e peẽme, ndaipóri yvypóra kuéra apytépe mba'e guasuvéva Juángui. Opáichavo, pe michĩvéva Tupã oisãmbyhyhápe, upéva mba'e guasuve chugui.
29 Opa ohendu vaekue Juánpe, umi viru mono'õha Rómape guarã jepe, oheja Juan omongarai chupe kuéra, ojapo haguã péicha pe teko jojápe porã ojeruréva Tupã. 30 Umi fariséo ha umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha katu ndohejái omongarai chupe kuéra Juan, ojahéivo pe Tupã ojapose vaekuére hesehápe kuéra.
31 “Mba'e rehépa ambojoja kuaa yvypóra ko'agãgua? Mba'épepa ojogua? 32 Ojogua umi mitã oguapýva oñemboharái pe okápe ha osapukáiva iñirũ nguérape: ‘Ore rombopu mimby, ha peẽ ndapejerokýi. Ropurahéi ñembyasýpe, peẽ katu napenerasẽi.’ 33 Ou niko Juan Bautista, ndokarúiva ha ndo'úiva kaguy, ha peẽ peje hese oguerekoha mba'epochy. 34 Upéi aju che, yvypóraicha aju vaekue, akarúva ha ha'úva kaguy, ha peẽ peje che rehe che karu ha che ka'uha, aikoha umi heko añáva ndive ha umi viru omono'õva Roma peguarã ndive. 35 Tupã arandu niko ojehechauka ñane rembiapokue rupi.”
Jesús oho Simón, ku fariséo rógape
36 Peteĩ fariséo ojerure Jesúspe oho haguã okarúvo hógape, ha ha'e oho. Oguapy hína mesápe, 37 ha peteĩ kuña reko vai oikóva upe távape voi, ha oikuaa vaekue Jesús ohoha okarúvo pe fariséo rógape, oguahẽ peteĩ mbayru ipópe henyhẽva mba'e ryakuã porãgui. 38 Ojahe'o ha oñesũ Jesús renondépe, ha oñepyrũ ojahéi umi ipy hesaýpe. Upéi omokã jey iñakã raguépe, ohetũ ha omona hese pe mba'e ryakuã porã. 39 Pe fariséo ojerure vaekue Jesúspe oho haguã okaru, ohechávo upéva, he'i ijupe: “Ko kuimba'e, maranduhárarõ añete, ohechakuaáta mba'eichagua kuña reko vaípa hína pe opokóva hese.” 40 Upépe Jesús he'i pe Fariséope:
--Simón, areko peteĩ mba'e ha'eséva ndéve.
Pe fariséo he'i chupe:
--Ere katu chéve, mbo'ehára.
41 Jesús he'ive:
--Mokõi karia'y omyengovia vaerã peteĩ viru oiporuka vaekuépe. Peteĩva ome'ẽ vaerã chupe 500, ha pe ambue katu, 50. 42 Ha ndaikatúigui ome'ẽ hikuái, pe viru porukaha oheja rei mokõivépe. Ko'ágã ere chéve: mávapa umi mokõigui ohayhuvéne chupe?
43 Simón katu he'i:
--Chéverõ guarã pe hetave oheja rei vaekue chupe.
Jesús he'i chupe:
--Añete ere.
44 Aipórõ, oma'ẽvo pe kuñáre, Jesús he'i Simónpe:
--Rehechápa ko kuña? Aike kuri nde rógape ha nereme'ẽi chéve y ajepyhéi haguã. Ko kuña katu, ombojahu che py hesaýpe ha omokã jey iñakã raguépe. 45 Nde na che retũi che momaiteívo. Ha'e katu, aike guive ohetũ ha ohetũ che py mokõive. 46 Neremoĩri che akãre mba'e ryakuã porã, ha'e katu oñohẽ mba'e ryakuã porã che pýre. 47 Upévare ha'e ndéve umi heta heko vaikue ojeheja reipaha chupe, oporohayhu eterei haguére. Pe heko vaikue ojeheja rei michĩvéva, sa'ive ohechauka imborayhu.
48 Upéi he'i pe kuñáme:
--Nde reko vaikue ojeheja reipa ndéve.
49 Umi ambue ojejerure hague oho haguã okarúvo, oñepyrũ oporandu ojupe:
--Máva piko kóva angaipágui jepe oporopysyrõva?
50 Jesús katu he'ive, ojerévo pe kuña gotyo:
--Rejerovia rupi, reñepysyrõ. Tereho py'a guapýpe.
Jesús sana al siervo de un centurión romano
(Mt 8.5-13Jn 4.43-54)1 Cuando Jesús terminó de hablar a la gente, se fue a Cafarnaún. 2 Allí vivía un centurión que tenía un siervo al cual estimaba mucho. El siervo estaba muy enfermo, a punto de morir. 3 Cuando el centurión oyó hablar de Jesús, envió a unos ancianos, dirigentes de los judíos, a rogarle que fuera a sanar a su siervo. 4 Ellos se presentaron a Jesús y le rogaron encarecidamente:
—Este centurión merece que lo ayudes, 5 porque ama a nuestra nación y él mismo mandó construir nuestra sinagoga.
6 Jesús fue con ellos, pero cuando ya estaban cerca de la casa, el centurión mandó a unos amigos a decirle: «Señor, no te molestes, porque yo no merezco que entres en mi casa; 7 por eso ni siquiera me atreví a ir en persona a buscarte. Solamente da la orden, y mi siervo sanará. 8 Porque yo mismo estoy bajo órdenes superiores, y a la vez tengo soldados bajo mi mando. Cuando le digo a uno de ellos que vaya, va; cuando le digo a otro que venga, viene; y cuando mando a mi siervo que haga algo, lo hace.»
9 Jesús, al oír esto, se quedó admirado, se volvió hacia la gente que lo seguía y dijo:
—Les aseguro que ni siquiera en Israel he encontrado una fe tan grande como la de este hombre.
10 Luego, cuando los que habían sido enviados regresaron a la casa, encontraron que el siervo ya estaba sano.
Jesús resucita al hijo de una mujer viuda
11 Después de esto, Jesús se dirigió a un pueblo llamado Naín. Iba acompañado de sus discípulos y de mucha gente. 12 Al llegar cerca del pueblo, vio que llevaban a enterrar a un muerto, hijo único de su madre, que era viuda. Mucha gente del pueblo la acompañaba. 13 Al verla, el Señor tuvo compasión de ella y le dijo:
—¡No llores!
14 En seguida se acercó y tocó el féretro, y los que lo llevaban se detuvieron. Jesús le dijo al muerto:
—Joven, a ti te digo: ¡Levántate!
15 Entonces el joven que había estado muerto se sentó y comenzó a hablar, y Jesús se lo entregó a su madre. 16 Al ver esto, todos se asombraron mucho y alababan a Dios, decían:
—¡Un gran profeta ha aparecido entre nosotros!
También decían:
—¡Dios ha venido a ayudar a su pueblo!
17 Y por toda Judea y sus alrededores se supo lo que Jesús había hecho.
Los enviados de Juan el Bautista
(Mt 11.2-19)18 Los seguidores de Juan fueron y le contaron todas estas cosas. Entonces Juan llamó a dos de ellos 19 y los envió al Señor para que le preguntaran si él era el que había de venir o si debían esperar a otro. 20 Los enviados de Juan se acercaron a Jesús y le dijeron:
—Juan el Bautista nos ha enviado para que te preguntemos si tú eres el que ha de venir, o si debemos esperar a otro.
21 En aquel mismo momento Jesús curó a muchos que tenían enfermedades y achaques; expulsó espíritus malignos y también dio la vista a muchas personas ciegas. 22 Luego les contestó:
—Vayan y díganle a Juan lo que han visto y oído. Cuéntenle que los ciegos ven, los cojos caminan, los leprosos quedan curados, los sordos oyen, que los muertos vuelven a la vida y a los pobres se les anuncia la buena noticia. 23 ¡Y dichoso aquel que no encuentra en mí motivo de tropiezo!
24 Cuando los enviados de Juan se fueron, Jesús comenzó a hablar a la gente acerca de Juan, y dijo: «Cuando ustedes fueron a verlo al desierto, ¿qué encontraron? ¿Una caña sacudida por el viento 25 o un hombre vestido con ropas lujosas? Quienes se visten con ropas finas y lujosas viven en palacios. 26 En fin, ¿qué encontraron? ¿Un profeta? Sí, y uno que es mucho más que profeta. 27 Juan es aquel de quien dicen las Escrituras:
“Yo envío a mi mensajero delante de ti,
para que te prepare el camino.”
28 Les aseguro que no ha nacido nadie que haya sido más grande que Juan; y, sin embargo, el más pequeño en el reino de Dios es más grande que él.»
29 Quienes oyeron esto, incluso los cobradores de impuestos, reconocieron la justicia de Dios y se hicieron bautizar por Juan; 30 pero los fariseos y los maestros de la ley no se hicieron bautizar por Juan, y de este modo despreciaron lo que Dios había querido hacer en favor de ellos.
31 «¿Con qué compararé a la gente de este tiempo? ¿A qué se parece? 32 Se parece a los niños que se sientan a jugar en la plaza y gritan a sus compañeros: “Tocamos la flauta, pero ustedes no bailaron; cantamos canciones tristes, pero ustedes no lloraron.” 33 Porque vino Juan el Bautista, que ni come pan ni bebe vino, y ustedes dicen que tiene un demonio. 34 Luego vino el Hijo del hombre, que come y bebe, y ustedes dicen que es glotón y borracho, amigo de gente de mala fama y de cobradores de impuestos. 35 Pero recuerden que la sabiduría queda demostrada por quienes la siguen.»
Jesús en casa de Simón el fariseo
36 Un fariseo invitó a Jesús a comer a su casa; Jesús fue, entró y se sentó a la mesa. 37 En ese pueblo vivía una mujer de mala reputación, y cuando supo que Jesús había ido a comer a casa del fariseo, llegó con un frasco de alabastro lleno de perfume. 38 Se puso a los pies de Jesús, y llorando comenzó a mojarlos con sus lágrimas; los secaba con sus cabellos, los besaba y derramaba sobre ellos el perfume. 39 El fariseo que había invitado a Jesús, al ver esto, pensó: «Si este hombre fuera profeta, sabría quién es y qué clase de mujer lo está tocando: ¡una pecadora!» 40 Entonces Jesús le dijo al fariseo:
—Simón, tengo algo que decirte.
El fariseo contestó:
—Dime, Maestro.
41 Jesús continuó:
—Dos hombres le debían dinero a un acreedor. Uno le debía quinientos denarios, y el otro cincuenta; 42 y como no le podían pagar, el acreedor les perdonó la deuda a los dos. Ahora dime, ¿cuál de ellos lo amará más?
43 Simón le contestó:
—Supongo que el hombre a quien más le perdonó.
Jesús le dijo:
—Tienes razón.
44 Entonces se volvió hacia la mujer y le dijo a Simón:
—¿Ves a esta mujer? Entré en tu casa, y no me diste agua para lavarme los pies; en cambio, esta mujer me ha bañado los pies con sus lágrimas y los ha secado con sus cabellos. 45 No me saludaste con un beso, pero ella, desde que entré, no ha dejado de besarme los pies. 46 Tampoco me pusiste ungüento en la cabeza, pero ella ha derramado perfume sobre mis pies. 47 Por esto te digo que sus muchos pecados le son perdonados, porque amó mucho; pero a quien poco se le perdona, poco amor muestra.
48 Luego dijo a la mujer:
—Tus pecados te son perdonados.
49 Los otros invitados que estaban allí comenzaron a preguntarse:
—¿Quién es este, que hasta perdona pecados?
50 Pero Jesús le dijo a la mujer:
—Tu fe te ha salvado; vete en paz.