Teko vaípe je'a
(Mt 18.6-7Mt 21-22Mc 9.42)1 Jesús he'i hemimbo'e kuérape: “Ndaikatúi ojejoko oĩvo heta mba'e oporoitýva teko vaípe, ha tojerekóke umi yvypóra oitýva hapichápe, teko vaípe. 2 Iporãve vaerã oitýrõ chupe hikuái yguasúpe ita guasu ijajúri, ha'e oity rangue angaipápe peteĩ jepe umi michĩmívape.” 3 Pejererekóke peẽ.
Nde rapicha heko vaírõ, emongavaju chupe. Ohejárõ heko vaikue katu, eheja rei chupe. 4 Tahembiapo vai jepe ra'e nde rehe 7 jey peteĩ árape. Ha 7 jey oho ramo he'i ndéve reheja rei haguã chupe, reheja rei vaerã.
Jerovia pu'aka
5 Umi apóstol ojerure Ñandejárape:
--Eme'ẽve oréve pe jerovia.
6 Ñandejára he'i chupe kuéra:
--Pende jerovia michĩ ramo jepe oimeraẽ mba'e ra'ỹi michĩve vaicha, pejéta peteĩ yvyra mátape: “Ejehapo'o upégui ha eñemohenda yguasúpe”, ha ojapóne pejéva.
Tembiguái rembiaporã
7 “Pe oguerekóva hembiguái oguahẽva oyvyjokahágui ha oñangarekohágui hymba kuérare, he'i nga'úpa chupe: ‘Ehasa ha eguapy ekaru?’ 8 Ahániri, he'i katu chupe: Ejapo chéve che karurã, ha eñemoĩ eñangareko che rehe che akaru ha amboy'u aja. Upéi nde ikatúne rekaru ha remboy'u.’ 9 Ha upéi ave, ndojeaguijeme'ẽi upe tembiguáipe ojapo haguére umi he'i vaekue chupe. 10 Péicha avei peẽ, ágã pejapopávo umi Tupã he'i vaekue peẽme, peje vaerã: ‘Ore tembiguái ipituáva, rojapónte rojapo vaerã.’”
Jesús omonguera 10 ijaipávape
11 Ohóvo Jerusalénpe, Jesús ohasa Samaría ha Galiléa pa'ũ rupi. 12 Ha oguahẽ peteĩ tava'ipe, ha upépe osẽ huguãitĩvo 10 kuimba'e ijaipáva. Opyta mombyry chugui, 13 ha osapukái:
--Jesús, mbo'ehára, ore poriahurerekomína!
14 Ohechávo chupe kuéra, Jesús he'i:
--Tapeho pa'i rendápe.
Ha oho aja, ipotĩ hikuái imba'asýgui. 15 Peteĩva, ojechávo ipotĩha, ojevy ha sapukáipe oguerohory Tupãme, 16 ha oñesũ Jesús renondépe, ojayvy yvy peve ome'ẽvo chupe ijaguije. Upéva pe kuimba'e Samariagua. 17 Jesús he'i chupe:
--Ndaha'éi piko 10 ra'e umi ipotĩ vaekue imba'asýgui? Moõ piko oime umi ambue 9? 18 Ko kuimba'e mombyrygua año piko ou oguerohory haguã Tupãme? 19 Ha he'i upe karia'ýpe:
--Epu'ã ha tereho. Rejerovia rupi rekuera.
Mba'éichapa oguahẽta Tupã sãmbyhy
(Mt 24.23-28Mt 36-41)20 Umi fariséo oporandu Jesúspe araka'épa oguahẽ vaerã Tupã porosãmbyhy, ha ha'e he'i chupe kuéra:
--Tupã sãmbyhy oguahẽvo ndaha'éi opavave ohecha vaerã. 21 Ndoje'e mo'ãi: ‘Péina ápe’ térã ‘Péina amo’. Tupã sãmbyhy niko oĩma pende apytépe. 22 Ha he'i hemimbo'e kuérape:
--Oguahẽta ára peẽ pehechasetaha peteĩ ára jepe, pe Tupã ra'y ou vaekue yvypóraicha oikoha, ha ndapehecha mo'ãi. 23 Oiméta he'íva: ‘Kóina ápe’, térã ‘Péina amo’. Ani peho hapykuéri. 24 Pe aratirícha overávo ohesapepáva ára tuichakue, péichata pe Tupã ra'y ou vaekue yvypóraicha ou jeyha ára. 25 Tekotevẽnte ohasa asy heta raẽ, ha ojahéi hese yvypóra ko'agãgua. 26 Ojehu haguéicha Noé oikoveha árape, upéicha ojehu vaerã avei che, yvypóraicha aju vaekue, aju jeyha ára. 27 Upérõ opavave oiko okaru, omboy'u ha ñemendápe, Noé oike peve pe kanóa guasúpe. Ha upéi ou pe ama guasu, ha maymáva omano. 28 Upéicha avei ojehu Lot oikove hague árape. Opavave okaru ha omboy'u, ojogua ha oñemu, oñemitỹ ha ojogapo. 29 Ha Lot osẽvo Sodómagui, tata ha asúfre oky yvatégui, ha opavave omano. 30 Péichata avei pe ára che, yvypóraicha aju vaekue, ajechauka vove. 31 “Upe ára upévape, pe oĩva hóga ári upe jave, ha oguereko opa mba'e kotýpe, aníke oguejy oguenohẽvo. Ha pe oĩva ñúme, aníke ojevy hógape. 32 Pene mandu'áke Lot rembirekóre. 33 Pe hekovére hakate'ỹva, omanóta. Ha umi omanóva katu, ojuhúta jeikovete.
34 Ha'e peẽme, upe pyharépe, mokõi oĩvagui tupápe peteĩ ojereraháta ha pe ambue ojehejáta. 35 Mokõi kuña oñembisóta hína, peteĩ ojereraháta ha pe ambue katu ojehejáta.”
36-37 Aipórõ oporandu chupe hikuái:
--Moõ piko upéva oikóta, ore Jára?
Ha ha'e he'i chupe kuéra:
--Te'õngue oĩháme, ijaty yryvu.
El peligro de caer en pecado
(Mt 18.6-7Mt 21-22Mc 9.42)1 Jesús dijo a sus discípulos: «Siempre habrá alguien que los incite a pecar; pero ¡ay de aquel que haga pecar a los demás! 2 Mejor le sería que lo echaran al mar con una piedra de molino atada al cuello, que hacer caer en pecado a uno de estos pequeñitos. 3 ¡Tengan cuidado!
»Si tu hermano peca, repréndelo; pero si cambia de actitud, perdónalo. 4 Más aún, si en un día peca contra ti siete veces, y siete veces ese mismo día viene a ti y te dice: “No volveré a hacerlo”, perdónalo.»
El poder de la fe
5 Los apóstoles le dijeron al Señor:
—Aumenta nuestra fe.
6 El Señor les contestó:
—Si ustedes tuvieran fe, aunque solo fuera del tamaño de una semilla de mostaza, podrían decirle a este árbol: “Arráncate de aquí y plántate en el mar”, y el árbol lo haría.
El deber de quien sirve
7 »Si alguien de ustedes tiene un siervo que regresa del campo después de haber estado arando o cuidando el ganado, ¿acaso le dice: “Pasa y siéntate a comer”? 8 No, sino que le dice: “Prepárame la cena, y disponte a atenderme mientras yo como y bebo. Después tú podrás comer y beber.” 9 Y tampoco le da las gracias al siervo por haber hecho lo que le mandó. 10 Así también ustedes, cuando ya hayan cumplido todo lo que Dios les manda, digan: “Somos servidores, no merecemos que nos agradezcan, pues no hemos hecho más que cumplir con nuestra obligación.”»
Jesús sana a diez hombres con lepra
11 En su camino a Jerusalén, Jesús pasó entre Samaria y Galilea. 12 Al llegar a una aldea le salieron al encuentro diez hombres enfermos de lepra. Estos se detuvieron lejos de él 13 y le gritaron:
—¡Jesús, Maestro, ten compasión de nosotros!
14 Cuando Jesús los vio, les dijo:
—Vayan y preséntense ante los sacerdotes.
Y mientras iban, quedaron limpios de su enfermedad. 15 Uno de ellos, al verse limpio, regresó alabando a Dios a grandes voces, 16 y se postró rostro en tierra delante de Jesús para darle las gracias. Este hombre era de Samaria. 17 Jesús dijo:
—¿Acaso no eran diez los que quedaron limpios de su enfermedad? ¿Dónde están los otros nueve? 18 ¿Solo este extranjero volvió para alabar a Dios?
19 Y le dijo al hombre:
—Levántate y vete; ¡tu fe te ha sanado!
Cómo llegará el reino de Dios
(Mt 24.23-28Mt 36-41)20 Los fariseos le preguntaron a Jesús cuándo había de llegar el reino de Dios, y él les contestó:
—La venida del reino de Dios no es algo que se pueda ver. 21 Nadie dirá: “Aquí está”, o “Allí está”; porque el reino de Dios ya está entre ustedes.
22 Y dijo a sus discípulos:
—Llegará el tiempo en que ustedes anhelarán ver siquiera uno de los días del Hijo del hombre, y no lo verán. 23 Cuando les digan: “Aquí está”, o “Allí está”, no vayan ni los sigan. 24 Porque así como el relámpago resplandece e ilumina el cielo de un extremo al otro, así también será la llegada del Hijo del hombre en aquel día. 25 Pero primero tiene que sufrir mucho y ser rechazado por esta generación. 26 Como pasó en los tiempos de Noé, así pasará también en los días de la llegada del Hijo del hombre. 27 La gente comía y bebía y se casaba, hasta el día en que Noé entró en el arca, y llegó el diluvio y todos murieron. 28 Lo mismo sucedió en los tiempos de Lot: la gente comía y bebía, compraba y vendía, sembraba y construía casas; 29 pero cuando Lot salió de la ciudad de Sodoma, llovió del cielo fuego y azufre, y todos murieron. 30 Así será el día en que el Hijo del hombre se manifieste.
31 »En aquel día, el que esté en la azotea y tenga sus cosas en la casa, que no baje a sacarlas; y el que esté en el campo, que no regrese a su casa. 32 ¡Acuérdense de la mujer de Lot! 33 Quien trate de conservar su vida la perderá; pero quien la pierda, la conservará.
34 »Les digo que en aquella noche, dos estarán en una cama, uno será llevado y el otro será dejado. 35 Dos mujeres estarán moliendo juntas, una será llevada y la otra será dejada.»
37 Le preguntaron entonces:
—¿Dónde ocurrirá eso, Señor?
Y él les contestó:
—Donde esté el cadáver, allí se juntarán los buitres.