Caín ha Abel
1 Adán oñeno hembireko Eva ndive. Ha'e hye guasu ha imemby kuimba'e, ha he'i: “Ñandejára che pytyvõgui che memby kuimba'e.” Upévare ombohéra Caín. 2 Upéi imemby kuimba'e jey ha ombohéra Abel. Abélgui oiko ovecha rerekua, ha Caíngui katu ñemitỹhára. 3 Oguahẽvo ñemono'õha ára, Caín omboyke Ñandejárape guarã peteĩ aty hemitỹnguégui ha oikuave'ẽ*f** chupe. 4 Abel avei ogueru ijovecha ra'y kuéra ypykuégui, ojuka ha oikuave'ẽ Ñandejárape umi ijovecha ikyra ha iporãvéva. Ñandejára oguerohory Abel ha imba'e kuave'ẽ. 5 Caín ha imba'e kuave'ẽ katu ndoguerohorýi. Upévare Caín ipochy ha opoi hovágui. 6 Ñandejára he'i chupe:
—Mba'ére piko nde pochy ha reiko nde rovasy?
7 Rejapo rire iporãva revy'a vaerã mo'ã. Rejapo haguére ivaíva katu, pe angaipa ne ra'arõ nde róga rokẽme ha nde rerekose ipoguýpe. Ha nde ikatu nde pu'aka hese.
8 Peteĩ jey Caín he'i ityvýra Abélpe:
—Ñasẽna jaguata okáre.
Ha oĩma ramo hikuái ñúme Caín ojeity hi'ári ha ojuka chupe. 9 Ñandejára oporandu Caínpe:
—Mamópa oime nde ryvy Abel?
Ha'e ombohovái:
—Ndaikuaái. Che piko che ryvy rerekua mba'e?
10 Upérõ Ñandejára he'i chupe:
—Mba'épa rejapo ra'e? Ahendu nde ryvy ruguy osapukái yvy guive ha ojerure chéve roinupã rasy haguã ne rembiapo vaikuére. 11 Upévare repyta ijaheipy ramo ha ndaikatu mo'ãvéi remba'apo yvýre, oipe'a vaekue ijuru tymba ñarõicha ho'u haguã nde ryvy ruguy, nde po tee rupi reñohẽ vaekue. 12 Reñemitỹse ramo nopu'ã mo'ãi ndéve mba'eve, ha reikóta opa rupi rei, na ne rendái mamove.
13 Caín he'i Ñandejárape:
—Ko ne tukumbo reitýva che apére ho'a rasy che ári ha ndaikatu mo'ãi aropu'aka. 14 Nde che mosẽ ko'águi, ha che mondo mombyry nde hegui, aiko haguã opa rupi oga'ỹre ko yvy ári. Ha oimeraẽ che juhúva che jukáta.
15 Ñandejára katu he'i chupe:
—Nahániri. Oime ramo nde jukáva, ndaha'e mo'ãi ojejukátava ha'énte. Oñemyengovia rasyvéta katu chupe.
Ñandejára omoĩ Caín rehe peteĩ tembiecharã, ani haguã avave ojuka chupe. 16 Caín oho mombyry Ñandejáragui ha oiko yvy “Nod” héravape, opytáva Edéngui kuarahy resẽ gotyo.
Caín ñemoñare
17 Caín ita'ýra peteĩ hembirekógui ha ombohéra Henoc. Omopu'ã peteĩ táva guasu ombohérava Henoc upe ita'ýra rérape.
18 Henoc ita'ýra, ha ombohéra Irad. Irad vaekue Mehujael ru, Mehujael, Metusael ru, Metusael Lámec ru. 19 Lámec hembireko mokõi: Adá ha Silá. 20 Adá memby héra Jabal. Kóva ha'e opa tymba rerekua óga vakapípe oikóva ypykue. 21 Ityvýra héra Jubal. Ha'e katu umi árpa ha mimby mbopuha ypykue. 22 Silá memby katu héra Tubal-Caín. Ha'e omba'apo fiérrore ha ojapo kuaa tembiporu vrónse ha fiérro guigua. Teindýra héra Naamá.
23 Peteĩ jey Lámec he'i hembireko mokõivépe:

“Adá ha Silá
pehendúke ko ha'éva,
Lámec rembireko kuéra
pejapysaka porãke.
Kuimba'e che kutúvape ajuka,
ha mitã karia'y ramo che nupãva
ajukátante avei.
24 Caínpe ojejuka haguére
ojejukáta ramo 7,
che ajejuka haguére
tojejuka 77.”
Set ha iñemoñare
25 Adán ita'ýra jey hembirekógui ha ombohéra Set. Ha'e he'i: “Tupã ome'ẽ chéve che ra'yrã Abel rekovia, ojuka vaekue Caín.”
26 Set avei ita'ýra peteĩ ha ombohéra Enós. Upérõ yvypóra kuéra oñepyrũ oñembo'e “Ñandejára” rérape.
Caín y Abel
1 El hombre se unió a su esposa Eva, y ella quedó embarazada y dio a luz a su hijo Caín, y dijo: «Ya tengo un hijo varón. El Señor me lo ha dado.» 2 Después volvió a dar a luz, y tuvo a Abel, hermano de Caín. Abel se dedicó a criar ovejas, y Caín se dedicó a cultivar la tierra.
3 Pasó el tiempo, y un día Caín llevó al Señor una ofrenda del producto de su cosecha. 4 También Abel llevó al Señor las primeras y mejores crías de sus ovejas, y el Señor miró con agrado a Abel y su ofrenda, 5 pero no miró así a Caín ni su ofrenda, por lo que Caín se enojó muchísimo y puso muy mala cara. 6 El Señor le dijo: «¿Por qué te enojas y pones tan mala cara? 7 Si hicieras lo bueno, podrías levantar la cara; pero como no lo haces, el pecado está esperando el momento de dominarte. Sin embargo, tú puedes dominarlo a él.»
8 Un día, Caín invitó a su hermano Abel a dar un paseo, y cuando los dos estaban ya en el campo, Caín atacó a su hermano Abel y lo mató. 9 Entonces el Señor le preguntó a Caín:
—¿Dónde está tu hermano Abel?
Y Caín contestó:
—No lo sé. ¿Acaso tengo que cuidar de mi hermano?
10 El Señor le dijo:
—Pero ¿qué has hecho? La sangre de tu hermano, que has derramado en la tierra, me pide a gritos que yo haga justicia. 11 Ahora vas a quedar maldito y serás expulsado de la tierra que se ha bebido la sangre de tu hermano, a quien mataste. 12 Aunque trabajes la tierra, no volverá a darte sus frutos. Andarás por esta tierra sin hogar y sin poder descansar jamás.
13 Entonces Caín respondió al Señor:
—Difícilmente podré soportar un castigo tan grande. 14 Hoy me expulsas de esta tierra, y tendré que andar por el mundo escondiéndome de ti, sin poder descansar jamás. Y así, cualquiera que me encuentre me matará.
15 Pero el Señor le contestó:
—Pues si alguien te mata, será castigado siete veces.
Y el Señor le puso a Caín una marca, para que quien llegara a encontrarlo no lo matara. 16 Así Caín se fue del lugar donde había estado hablando con el Señor, y se quedó a vivir en la región de Nod, que está al oriente de Edén.
Los descendientes de Caín
17 Caín se unió a su mujer, y ella quedó embarazada y dio a luz a Enoc. Luego Caín fundó una ciudad, y le puso por nombre Enoc, como a su hijo. 18 Enoc fue el padre de Irad, Irad fue el padre de Mejuyael, Mejuyael fue el padre de Metusael, y Metusael fue el padre de Lamec. 19 Lamec tuvo dos esposas: una de ellas se llamaba Ada, y la otra se llamaba Silá. 20 Ada dio a luz a Jabal, de quien descienden los que viven en tiendas de campaña y crían ganado. 21 Jabal tuvo un hermano llamado Jubal, de quien descienden todos los que tocan el arpa y la flauta. 22 Por su parte, Silá dio a luz a Tubal Caín, que fue herrero y hacía objetos de bronce y de hierro. Tubal Caín tuvo una hermana, llamada Noamá.
23 Un día, Lamec les dijo a sus esposas Ada y Silá:
«Escuchen bien lo que les digo:
he matado a un hombre por herirme,
a un muchacho por golpearme.
24 Si a Caín lo vengarán siete veces,
a mí tendrán que vengarme
setenta y siete veces.»
El tercer hijo de Adán y Eva
25 Adán volvió a unirse a su esposa, y ella tuvo un hijo, al que llamó Set porque dijo: «Dios me ha dado otro hijo en lugar de Abel, al que Caín mató.»
26 También Set tuvo un hijo, al que llamó Enós. Desde entonces comenzó a invocarse el nombre del Señor.