1 “Che pehẽngue ha che ru kuéra, pehendu ko ha'éva che jehe.” 2 Ohendúvo oñe'ẽha chupe kuéra hebréo ñe'ẽme okirirĩve hikuái. Pablo he'ive:
3 “Che niko Israelgua, aikove ypy vaekue Társope, Cilíciape, opáichavo akakuaa ko'a Jerusalénpe, ha che mbo'ehára vaekue Gamaliel, che mbo'e vaekue ñande ru kuéra ypykue rembiapoukapy he'iháicha. Añeha'ãmbaite vaekue aiko Tupã rapére che py'aite guive, opa peẽ pejapoháicha gueteri ko'agãite peve. 4 Ymave apu'ã ñarõ eterei vaekue umi Tape Pyahu oipykúivare, aipokua ha aipykua ha amoinge koty ypytũme, taha'e kuimba'e térã kuña. 5 Pa'i kuéra ruvicha ha opa myakãhára oikuaa porã kóva. Ha'e kuéra ome'ẽ vaekue chéve kuatiañe'ẽ ñane pehẽngue kuéra Israelgua Damasco guávape guarã, ha aha upépe ahekávo umi Jesús reroviahápe ha arúvo Jerusalénpe oñenupã haguã.”
6 Ha ahávo che rape rupi, Damasco ypýpema, asaje pyte rupi, peteĩ mba'e rendy ne mbaretéva oúva yvágagui, omimbipa sapy'a che jerekuévo, 7 ha ha'a yvýre. Ahendu peteĩ he'íva chéve: ‘Saulo, Saulo, mba'ére piko reñemoĩ che rehe?’ 8 Aporandu: ‘Máva piko nde, che Jára?’ Ha pe oñe'ẽva he'i chéve: ‘Che hína Jesús Nazaretgua upe nde reñemoĩha.’ 9 Umi ohóva che ndive ohecha pe mba'e rendy ha nohendúi upe chéve oñe'ẽvape. 10 Che aporandu: ‘Mba'épa ajapo vaerã che Jára?’ Ha Ñandejára he'i chéve: ‘Epu'ã ha tereho Damasco peve. Upépe oje'éta ndéve opa rejapo vaerã.’ 11 Upe tesape rendy che reja ahecha'ỹre ha upévare che irũ nguéra che reraha che pógui Damasco peve.
12 Upépe oĩ vaekue peteĩ karai hérava Ananías, imarangatúva ha ojapóva hekópe Moisés rembiapoukapy. Opa Israelguáva oikóva Damáscope oñe'ẽ porã hese. 13 Ananías ou che rendápe ha oguahẽvo he'i chéve: ‘Che pehẽngue Saulo, terehecha jey.’ Upévo ahecha jey ha ahecháma chupe. 14 Upéi he'i: “Tupã ñande ru ypykue Jára nde poravo reikuaa haguã hembipota, ha rehecha haguã imarangatúvape ha rehendu haguã iñe'ẽ ijurúgui voi. 15 Nde niko reñe'ẽta hese opa yvypórape ha remombe'úta opa rehecha ha rehendu vaekue. 16 Ha ko'ágã ani reha'arõve. Epu'ã, eñemongaraika ha eñemopotĩ*f** ne angaipágui, rehenóivo Ñandejára réra.”
17 Aju jeývo Jerusalénpe aha Tupaópe añembo'évo, ha areko peteĩ jechauka. 18 Ahecha Ñandejárape he'íva chéve: ‘Esẽ pya'e ko'a Jerusaléngui, ndoikuaase mo'ãigui hikuái mba'eve upe che rehe erévagui.’ 19 Che ha'e chupe: ‘Che Jára, ha'e kuéra oikuaa porã che aha hague opa judío kuéra tupaoha rupi ha araha hague koty ypytũme opa umi nde rehe ojeroviávape ha ainupã hague chupe kuéra, 20 ha ojukárõ guare hikuái ne rembiguái Esteban, nde rehehápe oñe'ẽ vaekuépe, che voi aime hague upépe, ha'évo iporãha ojejuka, ha añangareko hague umi ijukahare aóre.’ 21 Ñandejára katu he'i chéve: ‘Tereho katu, romondóta umi tetã mombyry guápe.’”
Pablo upe mburuvicha po guýpe
22 Upe peve ohendu hikuái chupe, ha upe rire oñepyrũ osapukái joa: “Upe kuimba'e omano vaerã! Ehapo'o chupe ko yvy árigui.” 23 Osapukái hatãve hikuái ohóvo, oityvyro ijao kuéra ha omombo yvy tĩmbo yvytúre. 24 Upémarõ pe mburuvicha omoingeka Páblope ñorãirõhára rógape, ha he'i toñenupã, omombe'u haguã mba'érepa oñepu'ã hese. 25 Ha ojepokua rire oñenupã haguã, Pablo he'i upépe oĩva ñorãirõhára ruvichápe:
—Peẽ piko ikatu peinupã peteĩ Romaguávape, ha hi'arive pembojovake'ỹre chupe?
26 Ohendúvo upéva, pe mburuvicha oho omombe'u huvichápe he'ívo chupe:
—Ema'ẽke upe rejapótavare, ko kuimba'e niko Romagua hína.
27 Upérõ pe mburuvicha oñemboja Páblore ha oporandu chupe:
—Añete piko nde Romaguáva?
Ha Pablo he'i chupe:
—Upéicha.
28 Pe mburuvicha he'i chupe:
—Che heta ahepyme'ẽ vaekue aiko haguã Romaguávarõ.
Pablo katu he'i chupe:
—Che ha'e aikove ypy guive voi.
29 Upémarõ umi oinupã mo'ã vaekue, oheja chupe. Ha upe mburuvicha voi, ohecha kuaávo Romaguaha, okyhyje oipokua haguére.
Pablo Israelgua mbojovakehára aty renondépe
30 Upe ára ambuépe, pe mburuvicha oikuaa porãségui, mba'épa pe ombojáva Israelguáva Pablo rehe, ojora chupe isãgui ha ombyatyka pa'i ruvicha kuéra ha opa umi mbojovakehára atyguávape. Upéi oguenohẽ Páblope ha omoĩ henondépe kuéra.
1 «Hermanos y padres, escuchen lo que tengo que decir en mi defensa.»
2 Al oír la gente que Pablo les hablaba en arameo, guardaron aún más silencio. Entonces Pablo continuó:
3 «Yo soy judío. Nací en Tarso de Cilicia, pero me crie aquí en Jerusalén y estudié bajo la dirección de Gamaliel, muy de acuerdo con la ley de nuestros antepasados. Siempre he procurado servir a Dios con todo mi corazón, tal como hoy día todos ustedes lo hacen. 4 Antes perseguí a muerte a quienes seguían este nuevo Camino, y arresté y metí en la cárcel a hombres y mujeres. 5 De esto son testigos el jefe de los sacerdotes y todo el consejo de ancianos. Ellos me dieron cartas para nuestros hermanos judíos en Damasco, y fui allá en busca de creyentes para traerlos aquí a Jerusalén y castigarlos.
6 »Pero mientras yo iba de camino, ya cerca de Damasco, a eso del mediodía, una fuerte luz del cielo resplandeció de repente a mi alrededor, 7 y caí al suelo. En seguida oí una voz que me decía: “Saulo, Saulo, ¿por qué me persigues?” 8 Yo pregunté: “¿Quién eres, Señor?” Y la voz me contestó: “Yo soy Jesús de Nazaret, el mismo a quien tú persigues.” 9 Los que iban conmigo vieron la luz, pero no oyeron la voz del que me hablaba. 10 Yo pregunté: “¿Qué debo hacer, Señor?” Y el Señor me dijo: “Levántate y sigue tu viaje a Damasco. Allí se te dirá todo lo que debes hacer.” 11 Y como el brillo de la luz me dejó ciego, mis compañeros me llevaron de la mano a Damasco.
12 »Allí había un hombre llamado Ananías, que era muy piadoso y obediente de la ley de Moisés. Todos los judíos que vivían en Damasco hablaban muy bien de él. 13 Ananías vino a verme, y al llegar me dijo: “Hermano Saulo, recibe de nuevo la vista.” Y en aquel mismo instante recobré la vista y pude verlo. 14 Luego añadió: “El Dios de nuestros padres te ha escogido para que conozcas su voluntad, para que veas al Justo, y de sus propios labios oigas su voz. 15 Ante el mundo entero tú serás testigo suyo de lo que has visto y oído. 16 Y ahora, no esperes más, ¡levántate y bautízate, e invoca el nombre del Señor para que quedes limpio de tus pecados.”
17 »Cuando yo regresé a Jerusalén, fui al templo a orar, y tuve una visión. 18 Vi al Señor, que me decía: “Date prisa, sal pronto de Jerusalén, porque no van a creer lo que digas acerca de mí.” 19 Yo le dije: “Señor, ellos saben que yo iba por todas las sinagogas, y que golpeaba y encarcelaba a quienes creían en ti; 20 y cuando mataron a tu testigo Esteban, yo mismo estuve allí y aprobé su muerte, e incluso cuidé la ropa de quienes lo mataron.” 21 Pero el Señor me dijo: “Ponte en camino, que voy a enviarte a quienes están lejos y no son judíos.”»
Pablo en manos del comandante
22 Hasta este punto lo escucharon. Pero luego comenzaron a gritar: «¡Ese hombre no merece vivir! ¡Bórralo de este mundo!» 23 Y como seguían gritando, y sacudían sus ropas y lanzaban polvo al aire, 24 el comandante ordenó que metieran a Pablo en el cuartel y que lo azotaran hasta que confesara por qué la gente gritaba en su contra. 25 Pero cuando ya lo tenían atado para azotarlo, Pablo le preguntó al centurión que estaba presente:
—¿Tienen ustedes autoridad para azotar a un ciudadano romano, sin antes haberlo juzgado?
26 Al oírlo, el centurión fue a informar de esto al comandante. Le dijo:
—¿Qué va a hacer usted? ¡Este hombre es ciudadano romano!
27 Entonces el comandante se acercó a Pablo, y le preguntó:
—¿Es cierto que eres ciudadano romano?
Pablo le contestó:
—Sí.
28 El comandante le dijo:
—A mí me costó mucho dinero llegar a ser ciudadano romano…
A lo que Pablo respondió:
—Pero yo soy ciudadano romano por nacimiento.
29 Al instante, los que iban a azotar a Pablo se apartaron de él; y hasta el mismo comandante, al darse cuenta de que era ciudadano romano, tuvo miedo de haberlo encadenado.
Pablo ante el Consejo de los judíos
30 Al día siguiente, como el comandante quería saber en detalle de qué acusaban los judíos a Pablo, mandó que le quitaran las cadenas, y que se reunieran los jefes de los sacerdotes y todo el Consejo; luego, hizo que Pablo se presentara ante ellos.