Excelencia de la sabiduría
1 El mal olor de una mosca muerta
echa a perder el mejor perfume.
La tontería más pequeña afecta el prestigio
de quien es sabio y honorable.
2 El sabio tiene el corazón en el lado derecho;
el necio lo tiene en el lado izquierdo.
3 Tan pocos sesos tiene el necio
que aun por el camino va proclamando su necedad.

4 Si el ánimo del rey se exalta contra ti, no te apartes de donde estés. La mansedumbre es el remedio para las grandes ofensas.
5 He visto un grave mal bajo el sol, y tiene su origen en los gobernantes:
6 La necedad es exaltada a grandes alturas, mientras que a los ricos se les sienta en el suelo.
7 He visto a esclavos andar a caballo, y a príncipes andar a pie, como si fueran esclavos.

8 El que cava un hoyo, en él se cae;
al que resquebraja un muro, lo muerde una serpiente.
9 El que pica piedras, se hiere con ellas;
el que parte leña, corre peligro de cortarse.
10 Si el filo del hacha se mella, y no se afila,
hay que golpear con más fuerza.
La sabiduría es provechosa, si se sabe dirigir.

11 Si la serpiente muerde antes de ser encantada,
de nada sirve el encantador.
12 Las palabras del sabio son agradables;
los labios del necio causan su propia ruina.
13 El necio empieza por decir necedades,
y acaba por decir graves tonterías.
14 El necio habla y habla,
aunque nadie sabe lo que va a suceder,
ni nadie le hará saber lo que sucederá después.
15 Tanto se afana el necio
que no sabe cómo ir a la ciudad.

16 ¡Ay del país que tiene por rey a un muchacho, y cuyos príncipes banquetean desde la mañana!
17 ¡Pero feliz del país que tiene por rey a un hombre de alcurnia, cuyos príncipes comen a su hora, para reponer sus fuerzas y no para emborracharse!

18 Por la pereza se viene abajo el techo;
por la flojera se viene abajo la casa.

19 Para pasarla bien se celebran banquetes. El vino es la alegría de los seres vivos. El dinero sirve para todo.
20 No hables ni pienses mal del rey, ni hables mal del rico cuando estés a solas, porque las aves del cielo correrán la voz, y saldrán volando a contarlo todo.
1 Ethápok chá'a xama
yápa aphápak,
emasseksohok chá'a ekpaqneyam
sokmátsa ekmátsa nak ekpaqneyam.

Ñohok agko' chá'a kahaxnaxkohok ma'a
amya'a ekyeyháxma mékoho nak,
megkaxnawok ma'a
negya'áseykegkoho nak aqsok
ekpayhawo nak eykhe kóláwho'.

2 Énxet ekha nak apya'áseyak aqsok,
aqsok ektaqmela chá'a
kaxének apwáxok elána',
keñe eyke m'a énxet ekyeyháxma nak,
aqsok ekmaso chá'a
kaxének apwáxok elána'.

3 Énxet ekyeyháxma nak,
exekmóshok chá'a ektáhakxa
mékoho m'a élchetamso nak
apwáxok elána',
elxénmakha eyke chá'a
ektáha élyeyháxma m'a
pók énxet'ák nak.

4 Aptaqnókek agkok xép ma'a
aptaqmelchesso nak apchókxa,
nágkapekhe apwáxok;
mampekhésamaxche'
awanchek kamasseksek ma'a
aqsok ekyawe nak magaqhémo.

5 Ekyekpelchágweykmek ko'o ektémakxa nak megkapéwomo nak élánamáxche aqsok keso náxop, keñamak ma'a kelwesse'e apkeltaqmelchesso nak apchókxa: 6 énxet ekyeyháxma nak, kólmések chá'a ektaqmelakxa aptamheykha, keñe eyke m'a énxet apmopwána nak aqsok, kólmések chá'a aptamheykha mékoho nak. 7 Ekweteyak chá'a ko'o m'a énxet'ák kélásenneykha naqsa nak, yátnáxeg chá'a elchántaha, keñe eyke m'a kelwesse'e nak, náxop chá'a elweynchamha, máxa chá'a etnahagkok ma'a kélásenneykha naqsa nak.

8 Énxet apmeta nak máxek,
etyemekxohok chá'a apagko'.

Énxet appáxqatma nak
tegma kélhaxtegkesso,
yéwa chá'a katakxek.

9 Énxet apkelyaqtónma nak meteymog,
kayensásekxak chá'a.

Énxet apkelpáxqatma nak yántápak,
kaqhekxak chá'a.

10 Méko agkok ahamtek póte,
tén han megkólmaxneyeykha nak chá'a,
kólwasqáphok chá'a kólmaha.

Tásek anlának aqsok ektaqmela
yetlo negya'áseykegkoho.

11 Méko aqsok kagkések
énxet apneykáseykha nak yéwa,
cham'a ektakxa enxoho
amonye' kélneykáseykha.

12 Énxet apya'áseykegkoho nak aqsok,
kalkohok chá'a kélwáxok
aptáhakxa appeywa,
keñe m'a appeywa nak
énxet ekyeyháxma,
kasexnáneykxohok agko' chá'a:
13 appaqmetakxoho chá'a
katyapok appeywa ekyeyháxma,
kasógwomhok agko' chá'a m'a
aptáhakxa enxoho appeywa.
14 ¡Énxet ekyeyháxma nak,
xámok chá'a katnehek appeywa!

¿Yaqsa awanchek kaxének ma'a
yaqwánxa nak katnehek?
Méko ekya'ásegkoho m'a egmonye' nak.

15 Aptamheykha apchaqhamap chá'a
kaqhek apyempehek ma'a
énxet ekyeyháxma nak,
mey'asagkehek chá'a m'a
ámay ekmahéyak nak
tegma apwányam.

16 ¡Apchókxa sa' laye,
apteme nak wesse' apwányam
apagkok sakcha'a,
elessaksohok chá'a
apkelánegkaxa ektámáxche ekyawe
ma'a kelwesse'e apagkok nak!

17 ¡Éleñémo apchókxa apteme nak
wesse' apwányam apagkok
meyke nak aptémakxa,
keñe m'a apkeltaqmelchesso nak apchókxa,
etawagkok chá'a aptéyak ekwákxo enxoho
chá'a apteykegkaxa aptéyak,
yaqwayam elmekxak makham apkelyennaqte,
háwe eyke yaqwayam kalnápok anmen!

18 Énxet megkayaqwayam nak etneykha
katyamok chá'a appakxanma;
keñe m'a melane agko' nak aqsok,
apyókxoho apxagkok chá'a etyamok.

19 Nento ekteme chá'a
ekpeykáseykekxa egwáxok,
keñe vino hegátséssesha chá'a egwáxok,
cham'a ekha enxoho selyaqye.

20 Ná etekkessesha aqsa
apwesey wesse' apwányam,
megkeyxek ma'a élchetámeykha
nak apwáxok.

Ná exén ekmaso m'a énxet
ekxákma nak aqsok apagkok,
megkeyxek ma'a
aphakxa enxoho apxakko',
hakte kampa katnehek náta,
keñe kaltennássekxak ma'a
aptáhakxa enxoho exchep appeywa.