Tentación de Jesús
(Mr. 1.12-13Lc. 4.1-13)1 Entonces Jesús fue llevado por el Espíritu al desierto, para ser tentado por el diablo. 2 Y después de haber ayunado cuarenta días y cuarenta noches, tuvo hambre. 3 Y vino a él el tentador, y le dijo: Si eres Hijo de Dios, di que estas piedras se conviertan en pan. 4 Él respondió y dijo: Escrito está: No solo de pan vivirá el hombre, sino de toda palabra que sale de la boca de Dios. 5 Entonces el diablo le llevó a la santa ciudad, y le puso sobre el pináculo del templo, 6 y le dijo: Si eres Hijo de Dios, échate abajo; porque escrito está:
A sus ángeles mandará acerca de ti,
y,
En sus manos te sostendrán,
Para que no tropieces con tu pie en piedra.
7 Jesús le dijo: Escrito está también: No tentarás al Señor tu Dios. 8 Otra vez le llevó el diablo a un monte muy alto, y le mostró todos los reinos del mundo y la gloria de ellos, 9 y le dijo: Todo esto te daré, si postrado me adorares. 10 Entonces Jesús le dijo: Vete, Satanás, porque escrito está: Al Señor tu Dios adorarás, y a él sólo servirás. 11 El diablo entonces le dejó; y he aquí vinieron ángeles y le servían.
Jesús principia su ministerio
(Mr. 1.14-20Lc. 4.14-15Lc. 5.1-11Lc. 6.17-19)12 Cuando Jesús oyó que Juan estaba preso, volvió a Galilea; 13 y dejando a Nazaret, vino y habitó en Capernaum, ciudad marítima, en la región de Zabulón y de Neftalí, 14 para que se cumpliese lo dicho por el profeta Isaías, cuando dijo:
15 Tierra de Zabulón y tierra de Neftalí,
Camino del mar, al otro lado del Jordán,
Galilea de los gentiles;
16 El pueblo asentado en tinieblas vio gran luz;
Y a los asentados en región de sombra de muerte,
Luz les resplandeció.
17 Desde entonces comenzó Jesús a predicar, y a decir: Arrepentíos, porque el reino de los cielos se ha acercado. 18 Andando Jesús junto al mar de Galilea, vio a dos hermanos, Simón, llamado Pedro, y Andrés su hermano, que echaban la red en el mar; porque eran pescadores. 19 Y les dijo: Venid en pos de mí, y os haré pescadores de hombres. 20 Ellos entonces, dejando al instante las redes, le siguieron. 21 Pasando de allí, vio a otros dos hermanos, Jacobo hijo de Zebedeo, y Juan su hermano, en la barca con Zebedeo su padre, que remendaban sus redes; y los llamó. 22 Y ellos, dejando al instante la barca y a su padre, le siguieron.
23 Y recorrió Jesús toda Galilea, enseñando en las sinagogas de ellos, y predicando el evangelio del reino, y sanando toda enfermedad y toda dolencia en el pueblo. 24 Y se difundió su fama por toda Siria; y le trajeron todos los que tenían dolencias, los afligidos por diversas enfermedades y tormentos, los endemoniados, lunáticos y paralíticos; y los sanó. 25 Y le siguió mucha gente de Galilea, de Decápolis, de Jerusalén, de Judea y del otro lado del Jordán.
Aña oha'ã vai ramo guare Jesúspe
(Mc 1.12-13Lc 4.1-13)1 Upe rire Espíritu ogueraha Jesúspe yvy ojeiko'ỹháme, upépe Aña oipy'a ra'ã haguã chupe.
2 Ohasa 40 ára ha pyhare pukukue ho'u'ỹre mba'eve, upe rire iñembyahýi. 3 Upépe Aña oñemboja Jesús rendápe oipy'a ra'ã haguã chupe, ha he'i:
—Nde ramo añete Tupã ra'y, ere ko'ã itágui toiko mbujape.
4 Ha Jesús katu ombohovái chupe ha he'i:
—Ñandejára Ñe'ẽme he'i: “Ndaha'éi tembi'u añónte oikotevẽva yvypóra oikove haguã, opa ñe'ẽ Tupã jurúgui osẽva rehe avei oikotevẽ.”
5 Upéi katu Aña ogueraha chupe táva marangatu Jerusalénpe, ha ohupi chupe pe Tupao ijyvatevehápe, 6 ha he'i chupe:
—Nde ramo añete Tupã ra'y, ejepoi oakãvo. Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i:
“Tupã he'íta hemimbou kuérape
oñangareko haguã nde rehe.
Ipópe ha'e kuéra nde rupíta,
ani haguã reñepysãngánte jepe.”
7 Jesús katu he'i chupe:
—Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i avei: “Ani reipy'a ra'ã Tupã nde Járape.”
8 Ipahápe, Aña ogueraha chupe peteĩ yvyty ijyvatéva ru'ãme. Ha upégui ohechaukapa chupe umi tetã yvy arigua, ha umi mba'eta ipype oĩva. 9 Ha he'i chupe:
—Ame'ẽmbáta ndéve ko'ã mba'e, reñesũ ramo che renondépe ha che momba'e guasu.
10 Jesús katu he'i chupe:
—Tereho ko'águi Sataná. Ñandejára ñe'ẽme niko he'i: “Tupã nde Jára renondépe reñesũ vaerã, ha chupe añónte remomba'e guasu vaerã.”
11 Upépe Aña oheja chupe. Ha oguahẽ Jesús rendápe Tupã remimbou kuéra*f** oúva oipytyvõ haguã chupe.
Jesús oñepyrũ hembiapo Galiléape
(Mc 1.14-15Lc 4.14-15)12 Jesús ohendúvo Juan oñemyakãsã hague, oho jey yvy Galiléape. 13 Osẽ táva Nazarétgui ha oho opyta Cafarnaúmpe, peteĩ táva oĩva yguasu rembe'ýpe, Zabulón ha Neftalí ñemoñare kuéra ypýpe. 14 Upéva ojehu oiko haguã hekoitépe umi mba'e maranduhára Isaías omoĩ vaekue kuatiáre he'i ramo:
15 Zabulón ha Neftalí
ñemoñare kuéra yvy
opytáva yguasu gotyo
ysyry Jordán mboypýri!
Nde, yvy Galiléa,
ambue tetãgua oikohápe!
16 Umi yvypóra nde pypegua,
oiko vaekue pytũmbýpe,
ohecha tesape tuicháva.
Tesapeha peteĩ ohesapéva
umi omanóma vaekuéicha
oikóvape.
17 Upe guive Jesús oñepyrũ oñemoñe'ẽ ha he'i:
—Pejevy Tupã gotyo. Hi'aguĩma hína ñesãmbyhy yvágagui oúva.
Jesús ohenói irundy pira renohẽhárape
(Mc 1.16-20; Lc 5.1—11)18 Jesús oguata jave oikóvo yguasu Galiléa rembe'y rupi, ohecha mokõi ojoryvýpe, Simón hérava avei Pedro ha Andréspe. Ha'e kuéra niko pira renohẽha, ha oity hína hikuái pyaha ýpe. 19 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peju che moirũ, ha che pombo'éta penohẽ haguã pende rapichápe jejopy vaígui.
20 Upepete voi oheja hikuái umi pyaha, ha oho hendive.
21 Ha Jesús ohovévo upégui, ohecha jey mokõi ojoryvývape, Santiago ha Juan, Zebedeo ra'y kuérape. Ha'e kuéra oĩ hína itúva ndive ha omyatyrõ umi irréd kuéra kanóape. Jesús ohenói chupe kuéra, 22 ha upepete voi oguejy hikuái ikanóagui, oheja itúvape, ha omoirũ Jesúspe.
Jesús ombo'e hetápe
(Lc 6.17-19)23 Jesús oiko yvy Galiléa rupi, ha oporombo'e umi judío kuéra tupao rupi. Ha'e omoherakuã marandu porã oñe'ẽva Tupã sãmbyhýre. Hetápe avei omonguera opaichagua mba'asy ha mba'e vaígui. 24 Jesús herakuã opa rupi yvy Siria tuichakue. Ha ojegueru chupe opaichagua hasýva ha hete rasýva, umi mba'epochy poguýpe oikóva, itarováva ha umi ijapapágui oguata'ỹva. Ha Jesús omonguera chupe kuéra. 25 Heta oĩ ohóva Jesús rapykuéri Galiléagui, Decápolis, Jerusalén, Judea ha Jordán mboypýrigui.