La entrada triunfal en Jerusalén
(Mr. 11.1-11Lc. 19.28-40Jn. 12.12-19)
1 Cuando se acercaron a Jerusalén, y vinieron a Betfagé, al monte de los Olivos, Jesús envió dos discípulos, 2 diciéndoles: Id a la aldea que está enfrente de vosotros, y luego hallaréis una asna atada, y un pollino con ella; desatadla, y traédmelos. 3 Y si alguien os dijere algo, decid: El Señor los necesita; y luego los enviará. 4 Todo esto aconteció para que se cumpliese lo dicho por el profeta, cuando dijo:
5 Decid a la hija de Sion:
He aquí, tu Rey viene a ti,
Manso, y sentado sobre una asna,
Sobre un pollino, hijo de animal de carga.
6 Y los discípulos fueron, e hicieron como Jesús les mandó; 7 y trajeron el asna y el pollino, y pusieron sobre ellos sus mantos; y él se sentó encima. 8 Y la multitud, que era muy numerosa, tendía sus mantos en el camino; y otros cortaban ramas de los árboles, y las tendían en el camino. 9 Y la gente que iba delante y la que iba detrás aclamaba, diciendo: ¡Hosanna al Hijo de David! ¡Bendito el que viene en el nombre del Señor! ¡Hosanna en las alturas! 10 Cuando entró él en Jerusalén, toda la ciudad se conmovió, diciendo: ¿Quién es este? 11 Y la gente decía: Este es Jesús el profeta, de Nazaret de Galilea.
Purificación del templo
(Mr. 11.15-19Lc. 19.45-48Jn. 2.13-22)
12 Y entró Jesús en el templo de Dios, y echó fuera a todos los que vendían y compraban en el templo, y volcó las mesas de los cambistas, y las sillas de los que vendían palomas; 13 y les dijo: Escrito está: Mi casa, casa de oración será llamada; mas vosotros la habéis hecho cueva de ladrones.
14 Y vinieron a él en el templo ciegos y cojos, y los sanó. 15 Pero los principales sacerdotes y los escribas, viendo las maravillas que hacía, y a los muchachos aclamando en el templo y diciendo: ¡Hosanna al Hijo de David! se indignaron, 16 y le dijeron: ¿Oyes lo que estos dicen? Y Jesús les dijo: Sí; ¿nunca leísteis:
De la boca de los niños y de los que maman
Perfeccionaste la alabanza?
17 Y dejándolos, salió fuera de la ciudad, a Betania, y posó allí.
Maldición de la higuera estéril
(Mr. 11.12-14Mr. 20-26)
18 Por la mañana, volviendo a la ciudad, tuvo hambre. 19 Y viendo una higuera cerca del camino, vino a ella, y no halló nada en ella, sino hojas solamente; y le dijo: Nunca jamás nazca de ti fruto. Y luego se secó la higuera. 20 Viendo esto los discípulos, decían maravillados: ¿Cómo es que se secó en seguida la higuera? 21 Respondiendo Jesús, les dijo: De cierto os digo, que si tuviereis fe, y no dudareis, no solo haréis esto de la higuera, sino que si a este monte dijereis: Quítate y échate en el mar, será hecho. 22 Y todo lo que pidiereis en oración, creyendo, lo recibiréis.
La autoridad de Jesús
(Mr. 11.27-33Lc. 20.1-8)
23 Cuando vino al templo, los principales sacerdotes y los ancianos del pueblo se acercaron a él mientras enseñaba, y le dijeron: ¿Con qué autoridad haces estas cosas? ¿y quién te dio esta autoridad? 24 Respondiendo Jesús, les dijo: Yo también os haré una pregunta, y si me la contestáis, también yo os diré con qué autoridad hago estas cosas. 25 El bautismo de Juan, ¿de dónde era? ¿Del cielo, o de los hombres? Ellos entonces discutían entre sí, diciendo: Si decimos, del cielo, nos dirá: ¿Por qué, pues, no le creísteis? 26 Y si decimos, de los hombres, tememos al pueblo; porque todos tienen a Juan por profeta. 27 Y respondiendo a Jesús, dijeron: No sabemos. Y él también les dijo: Tampoco yo os digo con qué autoridad hago estas cosas.
Parábola de los dos hijos
28 Pero ¿qué os parece? Un hombre tenía dos hijos, y acercándose al primero, le dijo: Hijo, ve hoy a trabajar en mi viña. 29 Respondiendo él, dijo: No quiero; pero después, arrepentido, fue. 30 Y acercándose al otro, le dijo de la misma manera; y respondiendo él, dijo: Sí, señor, voy. Y no fue. 31 ¿Cuál de los dos hizo la voluntad de su padre? Dijeron ellos: El primero. Jesús les dijo: De cierto os digo, que los publicanos y las rameras van delante de vosotros al reino de Dios. 32 Porque vino a vosotros Juan en camino de justicia, y no le creísteis; pero los publicanos y las rameras le creyeron; y vosotros, viendo esto, no os arrepentisteis después para creerle.
Los labradores malvados
(Mr. 12.1-12Lc. 20.9-19)
33 Oíd otra parábola: Hubo un hombre, padre de familia, el cual plantó una viña, la cercó de vallado, cavó en ella un lagar, edificó una torre, y la arrendó a unos labradores, y se fue lejos. 34 Y cuando se acercó el tiempo de los frutos, envió sus siervos a los labradores, para que recibiesen sus frutos. 35 Mas los labradores, tomando a los siervos, a uno golpearon, a otro mataron, y a otro apedrearon. 36 Envió de nuevo otros siervos, más que los primeros; e hicieron con ellos de la misma manera. 37 Finalmente les envió su hijo, diciendo: Tendrán respeto a mi hijo. 38 Mas los labradores, cuando vieron al hijo, dijeron entre sí: Este es el heredero; venid, matémosle, y apoderémonos de su heredad. 39 Y tomándole, le echaron fuera de la viña, y le mataron. 40 Cuando venga, pues, el señor de la viña, ¿qué hará a aquellos labradores? 41 Le dijeron: A los malos destruirá sin misericordia, y arrendará su viña a otros labradores, que le paguen el fruto a su tiempo.
42 Jesús les dijo: ¿Nunca leísteis en las Escrituras:
La piedra que desecharon los edificadores,
Ha venido a ser cabeza del ángulo.
El Señor ha hecho esto,
Y es cosa maravillosa a nuestros ojos?
43 Por tanto os digo, que el reino de Dios será quitado de vosotros, y será dado a gente que produzca los frutos de él. 44 Y el que cayere sobre esta piedra será quebrantado; y sobre quien ella cayere, le desmenuzará.
45 Y oyendo sus parábolas los principales sacerdotes y los fariseos, entendieron que hablaba de ellos. 46 Pero al buscar cómo echarle mano, temían al pueblo, porque este le tenía por profeta.
Jesús oguahẽ Jerusalénpe
(Mc 11.1-11Lc 19.28-40Jn 12.12-19)
1 Jesús ha hemimbo'e kuéra oñemoaguĩvo Jerusaléngui, oguahẽ hikuái táva Betfagé jerére, Yvyty Olivotýpe. Upégui Jesús omondo mokõi hemimbo'épe henonderã, 2 he'ívo chupe kuéra:
—Tapeho peguahẽ amo távape, ha upépe pejuhúta peteĩ vúrro oñeñapytĩva hína, ha imemby hendive. Pejora ha peru chéve. 3 Ha oimérõ oipota'ỹva peru, peje chupe: “Ore Jára oikotevẽ hese ha pya'e ogueruka jeýta.”
4 Ko'ã mba'e ojehu, oiko haguã hekoitépe maranduhára*f** he'i vaekue kuatiápe:
5 Peje umi Sión guápe:
“Péina ou pende ruvicha guasu
vúrro ári ojejapo'ỹre”.
6 Upérõ, hemimbo'e kuéra oho ha ojapo Jesús he'i haguéicha chupe kuéra. 7 Ogueraha hikuái pe vúrro imemby reheve Jesúspe. Ha ha'e kuéra omoĩ hi'ári ijao ha Jesús ojupi hi'ári. 8 Ha opavave oipyso ijao haperãme, oĩ katu oikytĩva yvyra rakã ha omyasãiva pe tapére. 9 Umi tenondete ohóva ha umi tapykue pegua, oñepyrũ osapukái:
—Tupã tohovasa mburuvicha guasu David ra'ýpe! Toñemomba'e guasu Ñandejára rérape oúva! Tupã toñemomba'e guasu!
10 Oguahẽvo Jesús Jerusalénpe, opa upepegua ipy'a tarovapa. Heta oĩ oporandúva:
—Máva piko kóva?
11 Ha umi Jesús ndive ohóva he'i:
—Kóva niko maranduhára Jesús, oúva táva Nazaret Galiléa peguágui.
Jesús omopotĩ Tupao
(Mc 11.15-19Lc 19.45-48Jn 2.13-22)
12 Jesús oike Tupaópe ha omosẽmba upégui umi upépe oñemúvape. Upépe oĩ umi oñemúva viru tupaópe oñeme'ẽ vaerãre ha ome'ẽva ambue tetã megua virúre. Umíva mesa ha'e oitypa yvýre. Umi pykasu mymbajukarã*f** rehe oñemúva renda avei oitypa. 13 Ha he'i chupe kuéra:
—Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i: ‘Che rógare oje'éta, ñembo'ehao’. Peẽ katu pejapo chugui mondaha kuára.
14 Pe Tupaópe oñemboja Jesús rendápe umi ohecha'ỹva ha ikarẽva, ha ha'e omonguera chupe kuéra. 15 Umi pa'i ruvicha ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha ohechávo umi mba'e hechapyrãva Jesús ojapóva, ha ohendúvo mba'éichapa umi mitã osapukái Tupaópe “Tupã tohovasa David Ra'ýpe”, ipochy. 16 Ha he'i Jesúspe:
—Rehendu piko mba'épa he'i hikuái?
Ha Jesús he'i chupe kuéra:
—Ahendu aína. Ndapeikuaái nga'u piko peẽ Ñandejára Ñe'ẽme he'iha:
Mitã nguéra jurúgui
ha mitã kambu mimi
che momba'e guasu vaerã hekoitépe.
17 Ha oheja chupe kuéra. Osẽ oho upégui táva Betania peve, ha opyta upépe upe pyhare.
Jesús ojahéi ígo máta hi'a'ỹvare
(Mc 11.12-14Mc 20-26)
18 Pyhareve, Jesús oho jeývo Jerusalénpe oñandu iñembyahýi. 19 Ha ohechávo peteĩ ígo máta opu'ãva tape yképe, oñemboja hese ohecha haguã hi'apa. Ndojuhúi hese hi'aha, hogue mante oĩ hese. Upépe Jesús he'i pe ígo mátape:
—Nande'a mo'ã véima araka'eve!
Ha upepete pe ígo máta ipiru. 20 Hemimbo'e kuéra ohechávo upéva, ohecha ramoite ha oporandu Jesúspe:
—Mba'éicha piko pe ígo máta pya'ete ipirupa?
21 Jesús he'i chupe kuéra:
—Añetehápe ha'e peẽme, pejerovia ramo ha na pende py'a mokõi ramo, upe che ajapo vaekue ko ígo mátare peẽ avei pejapóta, ha hetave mba'e. Ikatúta peje peteĩ yvytýpe: “Epu'ã ko'águi ha tereho ejeity y guasúpe” ha oikóta pejeháicha. 22 Ha pejerovia ramo Tupãre, opa mba'e pejeruréva pene ñembo'épe oñeme'ẽta peẽme.
Jesús pokatu
(Mc 11.27-33Lc 20.1-8)
23 Jesús oho jey Tupaópe, ha oporombo'e jave upépe hína, oguahẽ hendápe pa'i ruvicha kuéra ha Israel myakãhára kuéra. Oporandu chupe hikuái:
—Máva piko oheja ndéve rejapo haguã ko'ã mba'e? Máva pokatu rupi reju?
24 Jesús ombohovái chupe kuéra:
—Che aporandúta avei peẽme peteĩ mba'e, ha peje ramo chéve, ha'éta peẽme mba'éicha rupípa ajapo ko'ã mba'e. 25 Peje chéve: Máva piko ombou raka'e Juánpe oporomongarai haguã? Tupã térã piko yvypóra?
Ha'e kuéra katu oñepyrũ oñomongeta kyre'ỹ oñondive, ha he'i: “Ja'e ramo Tupã ombou hague chupe, he'íta ñandéve: ‘Mba'ére ndaperoviái ra'e chupe?’ 26 Ha ja'e ramo yvypóra hague, opu'ãta ñande rehe opavave. Ha'e kuéra niko oguerovia hína Juan, maranduhára hague.”
27 Upévare he'i hikuái Jesúspe:
—Ndoroikuaái.
Upépe Jesús he'i chupe kuéra:
—Upéicharõ, che avei namombe'u mo'ãi peẽme máva pokatu rupípa ajapo ko'ã mba'e.
Ñe'ẽ mbojoja mokõi ta'ýra rehegua
28 Jesús oporandu opavavépe:
—Mba'épa peje ko peẽme amombe'útavare. Oĩ vaekue peteĩ kuimba'e ita'ýra mokõiva. Ha he'i pe ijypykuépe: “Che ra'y, tereho emba'apo ñande parraltýpe.” 29 Pe ita'ýra katu he'i chupe: “Ndahaséi”. Upéi ombyasy péicha he'i hague, ha oho. 30 Upéi pe kuimba'e oho ita'ýra pahague rendápe, ha he'i avei chupe oho haguã omba'apo. He'i katu ha'e itúvape: “Néi, che ru, aháta”, ha ndohói. 31 Mávapa umi mokõivévagui ojapo itúva rembipota?
Umi upépe oĩva he'i chupe:
—Pe ijypykue.
Upépe Jesús he'i chupe kuéra:
—Añetehápe ha'e peẽme, umi viru ombyatýva Rómape guarã ha umi kuña reko vai raẽ oikéta pende hegui Tupã sãmbyhy yvágape. 32 Juan Bautista niko ou vaekue pene mbo'évo mba'éichapa peiko vaerã, ha ndaperoviaséi vaekue chupe. Umi viru ombyatýva Rómape guarã ha umi kuña reko vai katu oguerovia chupe. Peẽ pehecha ramo jepe upéva, napembyasýi pende reko vai ha ndapejeréi chugui, perovia haguã chupe.
Ñemitỹhára ñaña
(Mc 12.1-12Lc 20.9-19)
33 Pehendu avei kóva: ‘Oiko vaekue peteĩ karai oñotỹka vaekue peteĩ parralty ijyvýpe. Omongorapy ha upéi ojapouka oñeñami haguãme umi parral'a. Omopu'ã avei peteĩ óga yvate, upégui oĩ haguã omaña ha oñangarekóva ijyvýre.
Upéi katu, oiporuka hepýre mba'apohahára kuérape, ha oho mombyry. 34 Ha oguahẽvo ára parral'a ojepo'o haguã, pe karai omondo hembiguái kuérape umi mba'apohára rendápe, ojerurévo pe chupe ohupytýva. 35 Umi mba'apohára kuéra katu ojeity umi tembiguái ári ha peteĩme oinupã heta, pe ambuépe ojuka, ha ambuépe katu itápe ojapi ojuka peve. 36 Pe karai katu omondo hetave hembiguái kuérape, ha umi mba'apohára ojapo hese kuéra umi ambuére ojapo haguéicha.
37 Ipahápe omondo ta'ýra teépe. He'i ipy'apýpe: “Che ra'ýpe niko ojapóta mba'éva ramo.” 38 Ohechávo hikuái pe yvy jára ra'ýpe, umi mba'apohára he'i: “Pévape opytapáta hína opa mba'e. Jajuka ha topyta ñandéve ko yvy.” 39 Ha ojeity hi'ári hikuái, oguenohẽ pe parraltýgui ha ojuka chupe.
40 Upéi Jesús oporandu:
—Mba'épa hi'ã peẽme ojapotaha pe yvy jára?
41 Ha he'i hikuái chupe:
—Ojukapáne umi tekove ahẽme, oiporiahurereko'ỹre chupe kuéra. Upéi ome'ẽne pe ijyvy ambue mba'apohárape ome'ẽtava chupe pe imba'erãva.
42 Upépe Jesús he'i chupe kuéra:
—Peẽ niko peikuaa Ñandejára Ñe'ẽ he'iha:
“Upe ita omboykéva umi óga mopu'ãhára
upéva ári ko'ágã oñemopu'ã.
Ñandejára upéicha ojapo
ha ore jurujái rohechávo.”
43 Upévare ha'e peẽme, Tupã sãmbyhy ojepe'áta pende hegui ha oñeme'ẽta ambuépe, ome'ẽtava hi'a hekoitépe. 44 Ha oimeraẽva ho'áva pe ita hi'ári, opẽmbaitéta. Ha oimeraẽva ári ho'a ramo pe ita, omongu'ipaitéta chupe.
45 Umi pa'i ruvicha ha fariséo kuéra ohendúvo umi ñe'ẽ mbojoja Jesús omombe'úva, ohecha kuaa hese kuéra he'iha. 46 Ha omyakãsãse hikuái Jesúspe. Okyhyjénte opavavégui, oguerekógui chupe hikuái maranduhára ramo.