El complot para matar a Jesús
(Mt. 26.1-5Mt. 14-16Mr. 14.1-2Mr. 10-11Jn. 11.45-53)1 Estaba cerca la fiesta de los panes sin levadura, que se llama la pascua. 2 Y los principales sacerdotes y los escribas buscaban cómo matarle; porque temían al pueblo.
3 Y entró Satanás en Judas, por sobrenombre Iscariote, el cual era uno del número de los doce; 4 y este fue y habló con los principales sacerdotes, y con los jefes de la guardia, de cómo se lo entregaría. 5 Ellos se alegraron, y convinieron en darle dinero. 6 Y él se comprometió, y buscaba una oportunidad para entregárselo a espaldas del pueblo.
Institución de la Cena del Señor
(Mt. 26.17-29Mr. 14.12-25Jn. 13.21-301 Co. 11.23-26)7 Llegó el día de los panes sin levadura, en el cual era necesario sacrificar el cordero de la pascua. 8 Y Jesús envió a Pedro y a Juan, diciendo: Id, preparadnos la pascua para que la comamos. 9 Ellos le dijeron: ¿Dónde quieres que la preparemos? 10 Él les dijo: He aquí, al entrar en la ciudad os saldrá al encuentro un hombre que lleva un cántaro de agua; seguidle hasta la casa donde entrare, 11 y decid al padre de familia de esa casa: El Maestro te dice: ¿Dónde está el aposento donde he de comer la pascua con mis discípulos? 12 Entonces él os mostrará un gran aposento alto ya dispuesto; preparad allí. 13 Fueron, pues, y hallaron como les había dicho; y prepararon la pascua.
14 Cuando era la hora, se sentó a la mesa, y con él los apóstoles. 15 Y les dijo: ¡Cuánto he deseado comer con vosotros esta pascua antes que padezca! 16 Porque os digo que no la comeré más, hasta que se cumpla en el reino de Dios. 17 Y habiendo tomado la copa, dio gracias, y dijo: Tomad esto, y repartidlo entre vosotros; 18 porque os digo que no beberé más del fruto de la vid, hasta que el reino de Dios venga. 19 Y tomó el pan y dio gracias, y lo partió y les dio, diciendo: Esto es mi cuerpo, que por vosotros es dado; haced esto en memoria de mí. 20 De igual manera, después que hubo cenado, tomó la copa, diciendo: Esta copa es el nuevo pacto en mi sangre, que por vosotros se derrama. 21 Mas he aquí, la mano del que me entrega está conmigo en la mesa. 22 A la verdad el Hijo del Hombre va, según lo que está determinado; pero ¡ay de aquel hombre por quien es entregado! 23 Entonces ellos comenzaron a discutir entre sí, quién de ellos sería el que había de hacer esto.
La grandeza en el servicio
24 Hubo también entre ellos una disputa sobre quién de ellos sería el mayor. 25 Pero él les dijo: Los reyes de las naciones se enseñorean de ellas, y los que sobre ellas tienen autoridad son llamados bienhechores; 26 mas no así vosotros, sino sea el mayor entre vosotros como el más joven, y el que dirige, como el que sirve. 27 Porque, ¿cuál es mayor, el que se sienta a la mesa, o el que sirve? ¿No es el que se sienta a la mesa? Mas yo estoy entre vosotros como el que sirve.
28 Pero vosotros sois los que habéis permanecido conmigo en mis pruebas. 29 Yo, pues, os asigno un reino, como mi Padre me lo asignó a mí, 30 para que comáis y bebáis a mi mesa en mi reino, y os sentéis en tronos juzgando a las doce tribus de Israel.
Jesús anuncia la negación de Pedro
(Mt. 26.31-35Mr. 14.27-31Jn. 13.36-38)31 Dijo también el Señor: Simón, Simón, he aquí Satanás os ha pedido para zarandearos como a trigo; 32 pero yo he rogado por ti, que tu fe no falte; y tú, una vez vuelto, confirma a tus hermanos. 33 Él le dijo: Señor, dispuesto estoy a ir contigo no solo a la cárcel, sino también a la muerte. 34 Y él le dijo: Pedro, te digo que el gallo no cantará hoy antes que tú niegues tres veces que me conoces.
Bolsa, alforja y espada
35 Y a ellos dijo: Cuando os envié sin bolsa, sin alforja, y sin calzado, ¿os faltó algo? Ellos dijeron: Nada. 36 Y les dijo: Pues ahora, el que tiene bolsa, tómela, y también la alforja; y el que no tiene espada, venda su capa y compre una. 37 Porque os digo que es necesario que se cumpla todavía en mí aquello que está escrito: Y fue contado con los inicuos; porque lo que está escrito de mí, tiene cumplimiento. 38 Entonces ellos dijeron: Señor, aquí hay dos espadas. Y él les dijo: Basta.
Jesús ora en Getsemaní
(Mt. 26.36-46Mr. 14.32-42)39 Y saliendo, se fue, como solía, al monte de los Olivos; y sus discípulos también le siguieron. 40 Cuando llegó a aquel lugar, les dijo: Orad que no entréis en tentación. 41 Y él se apartó de ellos a distancia como de un tiro de piedra; y puesto de rodillas oró, 42 diciendo: Padre, si quieres, pasa de mí esta copa; pero no se haga mi voluntad, sino la tuya. 43 Y se le apareció un ángel del cielo para fortalecerle. 44 Y estando en agonía, oraba más intensamente; y era su sudor como grandes gotas de sangre que caían hasta la tierra. 45 Cuando se levantó de la oración, y vino a sus discípulos, los halló durmiendo a causa de la tristeza; 46 y les dijo: ¿Por qué dormís? Levantaos, y orad para que no entréis en tentación.
Arresto de Jesús
(Mt. 26.47-56Mr. 14.43-50Jn. 18.2-11)47 Mientras él aún hablaba, se presentó una turba; y el que se llamaba Judas, uno de los doce, iba al frente de ellos; y se acercó hasta Jesús para besarle. 48 Entonces Jesús le dijo: Judas, ¿con un beso entregas al Hijo del Hombre? 49 Viendo los que estaban con él lo que había de acontecer, le dijeron: Señor, ¿heriremos a espada? 50 Y uno de ellos hirió a un siervo del sumo sacerdote, y le cortó la oreja derecha. 51 Entonces respondiendo Jesús, dijo: Basta ya; dejad. Y tocando su oreja, le sanó. 52 Y Jesús dijo a los principales sacerdotes, a los jefes de la guardia del templo y a los ancianos, que habían venido contra él: ¿Como contra un ladrón habéis salido con espadas y palos? 53 Habiendo estado con vosotros cada día en el templo, no extendisteis las manos contra mí; mas esta es vuestra hora, y la potestad de las tinieblas.
Pedro niega a Jesús
(Mt. 26.57-58Mt. 69-75Mr. 14.53-54Mr. 66-72Jn. 18.12-18Jn. 25-27)54 Y prendiéndole, le llevaron, y le condujeron a casa del sumo sacerdote. Y Pedro le seguía de lejos. 55 Y habiendo ellos encendido fuego en medio del patio, se sentaron alrededor; y Pedro se sentó también entre ellos. 56 Pero una criada, al verle sentado al fuego, se fijó en él, y dijo: También este estaba con él. 57 Pero él lo negó, diciendo: Mujer, no lo conozco. 58 Un poco después, viéndole otro, dijo: Tú también eres de ellos. Y Pedro dijo: Hombre, no lo soy. 59 Como una hora después, otro afirmaba, diciendo: Verdaderamente también este estaba con él, porque es galileo. 60 Y Pedro dijo: Hombre, no sé lo que dices. Y en seguida, mientras él todavía hablaba, el gallo cantó. 61 Entonces, vuelto el Señor, miró a Pedro; y Pedro se acordó de la palabra del Señor, que le había dicho: Antes que el gallo cante, me negarás tres veces. 62 Y Pedro, saliendo fuera, lloró amargamente.
Jesús escarnecido y azotado
(Mt. 26.67-68Mr. 14.65)63 Y los hombres que custodiaban a Jesús se burlaban de él y le golpeaban; 64 y vendándole los ojos, le golpeaban el rostro, y le preguntaban, diciendo: Profetiza, ¿quién es el que te golpeó? 65 Y decían otras muchas cosas injuriándole.
Jesús ante el concilio
(Mt. 26.59-66Mr. 14.55-64Jn. 18.19-24)66 Cuando era de día, se juntaron los ancianos del pueblo, los principales sacerdotes y los escribas, y le trajeron al concilio, diciendo: 67 ¿Eres tú el Cristo? Dínoslo. Y les dijo: Si os lo dijere, no creeréis; 68 y también si os preguntare, no me responderéis, ni me soltaréis. 69 Pero desde ahora el Hijo del Hombre se sentará a la diestra del poder de Dios. 70 Dijeron todos: ¿Luego eres tú el Hijo de Dios? Y él les dijo: Vosotros decís que lo soy. 71 Entonces ellos dijeron: ¿Qué más testimonio necesitamos? porque nosotros mismos lo hemos oído de su boca.
Pa'i ruvicha kuéra ojukase Jesúspe
(Mt 26.1-5Mt 14-16Mc 14.1-2Mc 10-11Jn 11.45-53)1 Hi'aguĩma hína pe arete oje'uha mbuja ovu'ỹva, upéva hína pe Páskua rehegua arete. 2 Umi pa'i ruvicha ha umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha, okyhyjéva opavavégui, oheka hikuái mba'éichapa ikatu ojuka Jesúspe.
3 Aipórõ Sataná oike Judas retépe, ha'e niko hína peteĩ umi 12 Jesús remimbo'e, hérava avei Iscariote. 4 Ha oho ha'e umi pa'i ruvicha kuéra ha Tupao myakãhára rendápe, oity haguã Jesúspe ipópe kuéra. 5 Ha'e kuéra ovy'a, ha he'i ome'ẽtaha viru Júdaspe. 6 Judas ojuhu porã upéva, ha oñepyrũ oheka mba'éichapa oitýta Jesúspe ipópe kuéra.
Jesús ombyarete Páskua
(Mt 26.17-29Mc 14.12-25Jn 13.21-301 Co 11.23-26)7 Oguahẽ upe ára oñepyrũháme arete oje'uhápe mbuja oñembovu'ỹva, ha ojejukahápe ovecha Páskua rehegua. 8 Jesús he'i Pedro ha Juánpe:
--Tapeho pembosako'i ágã pyharerã, jekaru Páskua ñambyarete haguã.
9 Ha'e kuéra oporandu:
--Moõpa reipota rombosako'i?
10 Ha Jesús he'i chupe kuéra:
--Ágã peikévo pe távape, pejuhúta peteĩ kuimba'e ogueraháva peteĩ kambuchi y. Tapeho hapykuéri oike peve hógape, 11 ha peje pe óga járape: “Mbo'ehára oporanduka ndéve mávapa hína pe koty ohasatahápe Páskua arete hemimbo'e kuéra ndive.” 12 Ha'e ohechaukáta peẽme peteĩ koty yvate tuicháva, ha oñembosako'i vaekue upevarã. Pejapo upépe opa oñekotevẽva.
13 Ha'e kuéra oho ha ojuhu Jesús he'i hagueichaite. Ha ombosako'i hikuái pe Páskua ñembyareterã.
14 Ojekarútavo, Jesús ha umi apóstol oguapy upe mesápe. 15 Jesús he'i chupe kuéra:
--Hetaitéma ahasase pene ndive ko Páskua rehegua arete, amano mboyve. 16 Ha'e peẽme, kóva rire nda'u mo'ã véima oiko peve oiko vaerã Tupã oisãmbyhyhápe.
17 Aipórõ ohupi ipópe imbayru, ha ome'ẽ rire ijaguije Tupãme, he'i: Pejapyhy kóva ha pemboja'o ojoapytépe, 18 ha'e peẽme nda'u mo'ã veimaha ko kaguy rykue, oguahẽ meve Tupã sãmbyhy. 19 Upéi ojapyhy ipópe mbuja, ha ome'ẽ rire ijaguije Tupãme, oipehe'ã chupe kuéra, ha he'i:
--Kóva niko che rete, oñeme'ẽva pende rehehápe. Pejapo kóva pene mandu'ávo che rehe.
20 Péicha avei ojapo pe kaguy ryru reheve ojekarupa rire, ha he'i:
--Ko kaguy ryru niko hína pe ñe'ẽ me'ẽ pyahu oñembyajéva che ruguy rupi, oñeñohẽva pende rehehápe. 21 Ha pe che me'ẽ vaerã po, oĩ hína ko'ágã che ndive ko mesápe. 22 Che, yvypóraicha aju vaekue, amano vaerã voínte oñemoĩ ypy haguéicha chéve. Ha tojererekóke pe che reitýva umi che rehe ija'e'ỹva pópe.
23 Upépe, oñepyrũ oporandu joa ojupe mávatapa hína pe ome'ẽva Jesúspe.
Mávapa pe mba'e guasuvéva
24 Jesús remombo'e kuéra oñoñe'ẽ api hikuái, mávapa ijapytépe kuéra mba'e guasuvéva. 25 Jesús he'i chupe kuéra: “Umi heko jerovia'ỹva apytépe, mburuvicha guasu kuéra oisãmbyhy mbaretépe ha ojopy hetãgua kuérape, ha oipota oje'e hese kuéra imba'e porãha. 26 Peẽ ndaupéichai vaerã. Pe mba'e guasuvéva pende apytépe oiko vaerã imichĩvéva ramo, ha pe oporosãmbyhýva oiko vaerã oñesãmbyhýva ramo. 27 Máva piko pe mba'e guasuvéva, pe oguapýva mesápe okaru haguã piko, térãpa pe oporomongarúva? Ndaha'éi nga'u piko pe mesápe oguapýva? Che katu aime pende apytépe oporomongarúvaicha.”
28 “Peẽ peime tapiáva che ndive opa mba'e ahasávape. 29 Upévare che ame'ẽ peẽme peteĩ tetã, che Ru ome'ẽ haguéicha avei chéve, 30 ha peẽ pekarúta ha pemboy'úta che mesápe che retãme, ha peguapýta pembojovake haguã umi 12 Israelgua ñemoñarépe.”
Jesús omombe'u Pedro he'ítaha ndoikuaaiha chupe
(Mt 26.31-35Mc 14.27-31Jn 13.36-38)31 He'i avei Ñandejára:
--Nde Simón, ema'ẽke. Sataná ojeruréma pende rehe pende tyvyro haguã, ku kumanda ojetyvyro ramo guáicha. 32 Che katu añembo'éma nde rehe, ani haguã ne kangy nde rejeroviápe. Ha nde, ágã rejevývo che rendápe, eipytyvõ ne pehẽngue kuérape taimbarete mbareteve ijeroviápe
33 Simón he'i chupe:
--Che Jára, che aime aha haguãicha nde ndive yvyrakuápe, ha amano haguã ave ne ndive.
34 Jesús katu he'i chupe:
--Pedro, ha'e ndéve, ko árape voi gállo osapukái mboyve, eréta ndachekuaaiha mbohapy jevýma.
Aguĩma ára yvypóra ojepy'a ra'ã haguã
35 Upéi Jesús oporandu chupe kuéra:
--Upe pomondo ramo guare viru, tembi'u ha pende py rehegua'ỹre, oime nga'úpa ra'e peikotevẽva?
Ha'e kuéra he'i:
--Ahániri.
36 Aipórõ Jesús he'i chupe kuéra:
--Ko'ágã katu, viru oguerekóva, togueru, ha tembi'u avei. Ha pe ndaikysepukúiva, tome'ẽ hepýre ijao anambusu ha tojogua peteĩ. 37 Ha'e peẽme, oiko vaerãha che rehe pe Ñandejára Ñe'ẽ he'íva: ‘Ha ojeguereko heko añáva ramo.’ Ha upéicha opa oĩva kuatiápe che rehegua, oiko vaerã. 38 Ha'e kuéra he'i:
--Ore Jára, péina ápe mokõi kyse puku.
Ha'e katu he'i:
--Iporãmante.
Jesús oñembo'e Getsemaníme
(Mt 26.36-46Mc 14.32-42)39 Upe rire Jesús osẽ, ha ojepokuaaháicha, oho Yvyty Olivotýpe, ha hemimbo'e kuéra oho hapykuéri. 40 Oguahẽvo upépe, he'i chupe kuéra:
--Peñembo'e, ani haguã pejepy'a ra'ã.
41 Ha oho chugui kuéra peteĩ ita ñemombo mombyrykuéicha, ha upépe oñesũ oñembo'e haguã. 42 He'i: “Che Ru, reipotárõ, embohasa che hegui ko ñembyasy tuichaite. Opáichavo, anítei oiko pe che aipotáva, pe nde reipotávante toiko.”
43 Upe jave ojechauka peteĩ Tupã remimbou omombarete haguã chupe. 44 Pe iñembyasy guasuete pa'ũme, Jesús ko'ýte oñembo'e ipy'aite guive, ha pe hy'ái ho'a yvýpe tuguy tyky guasu guasúicha.
45 Opu'ãvo pe oñembo'ehágui, oho hemimbo'e kuéra rendápe, ha ojuhu chupe kuéra oke, ikangypa hikuái ñembyasýgui. 46 He'i chupe kuéra:
--Mba'ére piko peke hína? Pepu'ã ha peñembo'e, ani haguã pejepy'a ra'ã.
Jesús oñemyakãsã
(Mt 26.47-56Mc 14.43-50Jn 18.2-11)47 Oñe'ẽ gueteri hína Jesús, ha upe jave heta oguahẽva. Pe Judas hérava, peteĩ umi 12 Jesús remimbo'e apyte pegua, omyenonde chupe kuéra. Judas oñemboja ha ohetũ Jesúspe. 48 Jesús katu he'i chupe:
--Judas, peteĩ ñehetũme piko che reity chéve, yvypóraicha aju vaekuépe?
49 Umi oĩva Jesús ndive, ohechávo mba'épa ojehu oporandu hikuái chupe:
--Ore Jára, rojeitýpa hese kuéra kyse pukúreve?
50 Upépe peteĩva, pe pa'i ruvicha rembiguái peteĩgui oipe'a inambi akatúa gotyogua. 51 Jesús he'i:
--Peheja, iporãmante.
Ha opoko pe tembiguái nambíre ha omonguera. 52 Upéi he'i umi pa'i ruvicha kuérape, umi Tupao sãmbyhyha ha myakãhára kuérape, ou vaekue oguerahávo chupe:
--Mba'ére piko peju kyse puku ha yvyra reheve che reraha haguã, mba'e vai apoha ramo guáicha che? 53 Opa ára aime vaekue pene ndive Tupaópe ha ndapejapói mba'eve che rehe. Kóva ha'e ra'e pende ára, mba'e vai apo ruvicha ipu'akaha ára.
Pedro he'i ndoikuaaiha Jesúspe
(Mt 26.57-58Mt 69-75Mc 14.53-54Mc 66-72Jn 18.12-18Jn 25-27)54 Aipórõ omyakãsã hikuái Jesúspe, ha ogueraha chupe pa'i guasu rógape. Pedro oho hapykuéri mombyrymi. 55 Upépe, pe korapy mbytépe, ojatapy ra'e hikuái ha oguapy joa ijerére. Ha Pedro oguapy avei ijapytéte kuéra. 56 Upe jave, peteĩ kuña tembijokuái, ohechávo chupe oguapy hína pe tataypýpe, oma'ẽ porã hese ha he'i:
--Kóva avei oĩ kuri hendive.
57 Pedro katu he'i:
--Nahániri, che ndaikuaái chupe.
58 Upe riremínte, ambueháma ohecha chupe, ha he'i:
--Nde avei ha'e kuérava.
Pedro he'i:
--Nahániri, nde kuimba'e, che ndaha'éi.
59 Upe rire avei, oimeve he'íva:
--Añetehápe ha'e oĩ kuri hendive. Upéi ave niko, ha'e Galileagua voi.
60 Pedro katu he'i:
--Nde kuimba'e, che ndaikuaái upe eréva.
Upe javete, Pedro oñe'ẽ aja hína, osapukái peteĩ gállo. 61 Upévo Ñandejára ojere ha oma'ẽ Pedro rehe. Ha Pedro imandu'a Ñandejára he'i hague chupe: “Ko árape, gállo osapukái mboyve, eréta ndachekuaaiha mbohapy jey.” 62 Ha Pedro osẽ upégui ha ojahe'o soro.
Oñembohory hikuái Jesús rehe
(Mt 26.67-68Mc 14.65)63 Umi oñangareko vaekue hína Jesús rehe, oñembohory hese ha oinupã. 64 Ohesa jokua chupe, ha oporandu joa:
--Nde ndajeko maranduhára. Máva piko upe ne nupãva?
65 Ha oñembohory hese hikuái, ha hetave mba'e he'i chupe.
Jesús mburuvicha kuéra rovake
(Mt 26.59-66Mc 14.55-64Jn 18.19-24)66 Ko'ẽmba rire, oñembyaty umi judío myakãhára, umi pa'i ruvicha ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha, ha ogueraha hikuái Jesúspe mburuvicha kuéra rovake. Upépe oporandu hikuái chupe:
67 --Ere oréve, nde piko hína pe Mesías?*f**
Ha'e he'i chupe kuéra:
--Ha'érõ peẽme añeteha, ndapechererovia mo'ãi. 68 Ha aporandu ramo peẽme, ndapeje mo'ãi chéve mba'eve, ha ndapepoi mo'ãi che hegui. 69 Ko'ágã guive katu, Tupã ra'y ou vaekue yvypóraicha, oguapýta Tupã ipu'akapáva akatúape.
70 Upéi opavave oporandu chupe:
--Aipórõ piko nde hína Tupã ra'y?
Jesús ombohovái chupe kuéra:
--Peẽ voi peje che ha'eha!
71 Upépe ha'e kuéra he'i:
--Nañaikotevẽ véima avavére he'i vaerã ñandéve mba'eve. Ñandetéma voi ñahendu ijuru rupi.