Arrepentíos o pereceréis
1 En este mismo tiempo estaban allí algunos que le contaban acerca de los galileos cuya sangre Pilato había mezclado con los sacrificios de ellos. 2 Respondiendo Jesús, les dijo: ¿Pensáis que estos galileos, porque padecieron tales cosas, eran más pecadores que todos los galileos? 3 Os digo: No; antes si no os arrepentís, todos pereceréis igualmente. 4 O aquellos dieciocho sobre los cuales cayó la torre en Siloé, y los mató, ¿pensáis que eran más culpables que todos los hombres que habitan en Jerusalén? 5 Os digo: No; antes si no os arrepentís, todos pereceréis igualmente.
Parábola de la higuera estéril
6 Dijo también esta parábola: Tenía un hombre una higuera plantada en su viña, y vino a buscar fruto en ella, y no lo halló. 7 Y dijo al viñador: He aquí, hace tres años que vengo a buscar fruto en esta higuera, y no lo hallo; córtala; ¿para qué inutiliza también la tierra? 8 Él entonces, respondiendo, le dijo: Señor, déjala todavía este año, hasta que yo cave alrededor de ella, y la abone. 9 Y si diere fruto, bien; y si no, la cortarás después.
Jesús sana a una mujer en el día de reposo
10 Enseñaba Jesús en una sinagoga en el día de reposo; 11 y había allí una mujer que desde hacía dieciocho años tenía espíritu de enfermedad, y andaba encorvada, y en ninguna manera se podía enderezar. 12 Cuando Jesús la vio, la llamó y le dijo: Mujer, eres libre de tu enfermedad. 13 Y puso las manos sobre ella; y ella se enderezó luego, y glorificaba a Dios. 14 Pero el principal de la sinagoga, enojado de que Jesús hubiese sanado en el día de reposo, dijo a la gente: Seis días hay en que se debe trabajar; en estos, pues, venid y sed sanados, y no en día de reposo. 15 Entonces el Señor le respondió y dijo: Hipócrita, cada uno de vosotros ¿no desata en el día de reposo su buey o su asno del pesebre y lo lleva a beber? 16 Y a esta hija de Abraham, que Satanás había atado dieciocho años, ¿no se le debía desatar de esta ligadura en el día de reposo? 17 Al decir él estas cosas, se avergonzaban todos sus adversarios; pero todo el pueblo se regocijaba por todas las cosas gloriosas hechas por él.
Parábola de la semilla de mostaza
(Mt. 13.31-32Mr. 4.30-32)
18 Y dijo: ¿A qué es semejante el reino de Dios, y con qué lo compararé? 19 Es semejante al grano de mostaza, que un hombre tomó y sembró en su huerto; y creció, y se hizo árbol grande, y las aves del cielo anidaron en sus ramas.
Parábola de la levadura
(Mt. 13.33)
20 Y volvió a decir: ¿A qué compararé el reino de Dios? 21 Es semejante a la levadura, que una mujer tomó y escondió en tres medidas de harina, hasta que todo hubo fermentado.
La puerta estrecha
(Mt. 7.13-14Mt. 21-23)
22 Pasaba Jesús por ciudades y aldeas, enseñando, y encaminándose a Jerusalén. 23 Y alguien le dijo: Señor, ¿son pocos los que se salvan? Y él les dijo: 24 Esforzaos a entrar por la puerta angosta; porque os digo que muchos procurarán entrar, y no podrán. 25 Después que el padre de familia se haya levantado y cerrado la puerta, y estando fuera empecéis a llamar a la puerta, diciendo: Señor, Señor, ábrenos, él respondiendo os dirá: No sé de dónde sois. 26 Entonces comenzaréis a decir: Delante de ti hemos comido y bebido, y en nuestras plazas enseñaste. 27 Pero os dirá: Os digo que no sé de dónde sois; apartaos de mí todos vosotros, hacedores de maldad. 28 Allí será el llanto y el crujir de dientes, cuando veáis a Abraham, a Isaac, a Jacob y a todos los profetas en el reino de Dios, y vosotros estéis excluidos. 29 Porque vendrán del oriente y del occidente, del norte y del sur, y se sentarán a la mesa en el reino de Dios. 30 Y he aquí, hay postreros que serán primeros, y primeros que serán postreros.
Lamento de Jesús sobre Jerusalén
(Mt. 23.37-39)
31 Aquel mismo día llegaron unos fariseos, diciéndole: Sal, y vete de aquí, porque Herodes te quiere matar. 32 Y les dijo: Id, y decid a aquella zorra: He aquí, echo fuera demonios y hago curaciones hoy y mañana, y al tercer día termino mi obra. 33 Sin embargo, es necesario que hoy y mañana y pasado mañana siga mi camino; porque no es posible que un profeta muera fuera de Jerusalén. 34 ¡Jerusalén, Jerusalén, que matas a los profetas, y apedreas a los que te son enviados! ¡Cuántas veces quise juntar a tus hijos, como la gallina a sus polluelos debajo de sus alas, y no quisiste! 35 He aquí, vuestra casa os es dejada desierta; y os digo que no me veréis, hasta que llegue el tiempo en que digáis: Bendito el que viene en nombre del Señor.
Tuicha mba'e jaheja ñande reko vaikue
1 Umíva umi árape avei, oĩ ohóva ohecha Jesúspe, ha omombe'u chupe mba'éichapa Pilato ojuka kuimba'e kuéra Galiléa guápe omba'e kuave'ẽ jave hikuái Tupãme. 2 Jesús he'i chupe kuéra: “Peimo'ãpa peẽ upéva ojehu hague umi Galiléa guápe, ha'e kuéra iñangaipa hetave hague ambuégui upe tetãme? 3 Ha'e peẽme nahaniriha, ha peẽ voi ndapejevýirõ Tupã gotyo, pemanóta avei. 4 Peimo'ã piko peẽ umi 18 omano vaekue ako ho'a ramo hi'ári kuéra Siloé pegua óga yvate, hembiapo vaive ra'e umi ambue Jerusalénpe oikóvagui? 5 Ha'e peẽme ahaniriha; ha peẽ voi ndapejevýirõ Tupã gotyo, pemanóta avei.”
Ñe'ẽ mbojoja ígo hi'a'ỹva rehegua
6 Jesús omombe'u chupe kuéra ko ñe'ẽ mbojoja: “Peteĩ kuimba'e oguereko vaekue peteĩ ígo iparraltýpe, ha oho ohecha hi'apa, ha ndojuhúi mba'eve. 7 Aipórõ he'i pe parralty ñangarekohápe: ‘Ma'ẽ, mbohapy áño pukukue aju ko igo'akue arahávo, ha araka'eve ndajuhúi. Eikytĩ mba'e, maerã piko ombyai reíta hína ko yvy?’ 8 Pe parralty ñangarekoha katu he'i chupe: ‘Che jára, eheja gueterína peteĩ áño. Ahapyatýta ha amoĩta hese pohã omopu'ã porãva. 9 Hi'a ramo iporã, ha upeicha'ỹrõ reitýne.’”
Jesús omonguera peteĩ kuñáme pytu'uha árape
10 Peteĩ pytu'uha ára jave Jesús oñemoĩ oporombo'e peteĩ judío kuéra tupaópe. 11 Ha oĩ hína upépe peteĩ kuña hasýva ojapóma 18 áño. Peteĩ mba'epochy omokarapã ra'e chupe, ha ndaikatúi oñeakãupi. 12 Ohechávo upe kuña, Jesús ohenói ha he'i chupe:
--Nde kuña, rekueráma ne mba'asýgui.
13 Omoĩ ipo hese, ha upepete upe kuña oñeakãupi ha oñepyrũ oguerohory Tupãme. 14 Pe judío kuéra tupao ruvicha katu ipochy, Jesús omonguera haguére upe kuñáme pytu'uha árape, ha he'i umi oĩvape:
--Oĩ niko 6 ára oñemba'apo haguã. Peju umi ára umívape peñemonguera haguã, ha ani pytu'uha árape.
15 Ñandejára he'i chupe:
--Peẽ, tekove rova mokõi! Ndapejorái nga'u piko pene rymba guéi térã pene rymba vúrro pytu'uha ára jave, peraha haguã pemboy'úvo? 16 Ko kuña peikuaa haguã, Abraham ñemoñaréva ha Sataná oguereko vaekue iñapytĩmby ko mba'asýre ojapóma 18 áño, ndojejorái vaerãpa ra'e, taha'e jepe pytu'uha árape?
17 Jesús he'ívo péicha, umi hese ija'e'ỹva otĩ opytávo. Ha opavave katu ovy'a joa ohechávo umi mba'e guasu ha'e ojapóva.
Ñe'ẽ mbojoja mostása ra'ỹi rehegua
(Mt 13.31-32Mc 4.30-32)
18 Jesús he'i avei: “Mba'épepa ojogua pe Tupã sãmbyhy ha mba'e rehépa ikatu ambojoja? 19 Ojogua ku mostása ra'ỹime ojereraháva oñeñotỹ kokuépe, ha upéi opu'ã yvatéva yvyra mátaicha ha guyra ou ojaitypo hakãre.”
Jesús oñe'ẽ mbuja mbovuháre
(Mt 13.33)
20 Jesús he'i avei: “Mba'e rehépa ikatu ambojoja pe Tupã sãmbyhy? 21 Upéva ha'e ku mbuja mbovuháicha peteĩ kuñakarai ombojehe'áva 25 kílo rupi hu'itĩ, ipahápe ombovupáva.”
Okẽ ipo'íva
(Mt 7.13-14Mt 21-23)
22 Jerusalén rapére ohóvo, Jesús oporombo'e umi táva ha tava'i ohasaha rupi. 23 Peteĩ osẽ oporandu chupe:
--Che Jára, ndaheta mo'ãi piko umi oñepysyrõtava?
Ha'e katu he'i chupe:
24 --Peñeha'ã peike pe okẽ po'i rupi. Che ha'e peẽme hetataha umi oikeséva, ndaikatu mo'ãi ramo jepe oike. 25 Óga jára opu'ã ha omboty rire okẽ, peẽ, okápe peiméva, pesapukáita pejévo: ‘Karai, eipe'ána oréve pe okẽ.’ Ha'e katu he'íta peẽme: ‘Che ndaikuaái mamoguápa peẽ.’ 26 Upépe peñepyrũta peje: ‘Rokaru ha romboy'u vaekue niko ne ndive, ha nde orembo'émi ore táva roka rupi.’ 27 Ha'e katu he'íta peẽme: ‘Che ndaikuaái mamoguápa peẽ. Pe che reja, peẽ tekove ahẽ! 28 Ha upépe ojahe'o soróta ha hãi mante omopururũta, ojehechávo Abraham, Isaac, Jacob ha opa maranduhára*f** oĩha Tupã oisãmbyhyhápe, ha peẽ peñemosẽha okápe. 29 Oúta yvypóra yvatevogua, yvy gotyogua, kuarahy resẽvogua ha kuarahy reikevogua, oguapy haguã okaru Tupã sãmbyhýpe. 30 Upévo, umi ko'ágã itapykuéva, itenondéta. Ha umi ko'ágã itenondéva, itapykuéta.
Jesús ojahe'o Jerusalén rehe
(Mt 23.37-39)
31 Oguahẽ avei umi fariséo ha he'i Jesúspe:
--Tereho ko'águi, Herodes nde jukaukase.
32 Ha'e he'i chupe kuéra:
--Tapeho ha peje pe aguarápe: ‘Ma'ẽ, ko ára ha ko'ẽrõ amosẽ aikóvo mba'epochy kuérape ha amonguera hasývape, ha ko'ẽ ambuérõ ae ajapopáta. 33 Aha mante vaerã che rapére ko ára, ko'ẽrõ ha upe rire. Maranduhára niko ndaikatúi omanóvo mombyry Jerusaléngui.
34 “Jerusalén, Jerusalén, rejukáva maranduhára kuéra ha rejapíva itápe umi ñe'ẽ reruha Tupã omboúva ndéve! Hetaitéma niko ambyatyse vaekue ne memby kuéra, ryguasu ombyatyháicha ita'ýra ipepoguýpe, ha ndereipotái! 35 Upévare, nde róga opytáta nandi ha itaperéta. Ha ha'e ndéve nda che recha mo'ã veimaha, oguahẽ peve ára erévo: ‘Tojehovasa pe oúva Ñandejára rérape!’”