1 Yo vine a mi huerto, oh hermana, esposa mía;
He recogido mi mirra y mis aromas;
He comido mi panal y mi miel,
Mi vino y mi leche he bebido.

Comed, amigos; bebed en abundancia, oh amados.
El tormento de la separación
2 Yo dormía, pero mi corazón velaba.
Es la voz de mi amado que llama:
Ábreme, hermana mía, amiga mía, paloma mía, perfecta mía,
Porque mi cabeza está llena de rocío,
Mis cabellos de las gotas de la noche.
3 Me he desnudado de mi ropa; ¿cómo me he de vestir?
He lavado mis pies; ¿cómo los he de ensuciar?
4 Mi amado metió su mano por la ventanilla,
Y mi corazón se conmovió dentro de mí.
5 Yo me levanté para abrir a mi amado,
Y mis manos gotearon mirra,
Y mis dedos mirra, que corría
Sobre la manecilla del cerrojo.
6 Abrí yo a mi amado;
Pero mi amado se había ido, había ya pasado;
Y tras su hablar salió mi alma.
Lo busqué, y no lo hallé;
Lo llamé, y no me respondió.
7 Me hallaron los guardas que rondan la ciudad;
Me golpearon, me hirieron;
Me quitaron mi manto de encima los guardas de los muros.
8 Yo os conjuro, oh doncellas de Jerusalén, si halláis a mi amado,
Que le hagáis saber que estoy enferma de amor.
La esposa alaba al esposo
9 ¿Qué es tu amado más que otro amado,
Oh la más hermosa de todas las mujeres?
¿Qué es tu amado más que otro amado,
Que así nos conjuras?

10 Mi amado es blanco y rubio,
Señalado entre diez mil.
11 Su cabeza como oro finísimo;
Sus cabellos crespos, negros como el cuervo.
12 Sus ojos, como palomas junto a los arroyos de las aguas,
Que se lavan con leche, y a la perfección colocados.
13 Sus mejillas, como una era de especias aromáticas, como fragantes flores;
Sus labios, como lirios que destilan mirra fragante.
14 Sus manos, como anillos de oro engastados de jacintos;
Su cuerpo, como claro marfil cubierto de zafiros.
15 Sus piernas, como columnas de mármol fundadas sobre basas de oro fino;
Su aspecto como el Líbano, escogido como los cedros.
16 Su paladar, dulcísimo, y todo él codiciable.
Tal es mi amado, tal es mi amigo,
Oh doncellas de Jerusalén.
Oñondivegua vy'a
Karia'y
1 Aikéma che yvotytýpe,
che reindymi, che rembiayhu.
Amono'õ mba'e ryakuã porã,
ha eíra ha'u.
Amboy'u kaguy ha kamby.
Opurahéi joáva
Peẽ mokõive pejoayhúva,
pekaru ha pemboy'u
pene akãnga'u peve mborayhúgui.
Purahéi 4ha
Kuñataĩ
2 Che ake,
che py'a katu nahániri.
Ahendu che rembiayhu
che rokẽ ombotárõ.
“Eipe'a chéve ne rokẽ,
che rembiayhu, che reindymi,
che pykasu morotĩmi!
Che akãre ysapy
ha che akãraguére osyry
pyhare ro'ysãngue!”

3 Péina aipe'áma che ao.
Añemonde jeýta piko?
Ajohéima ave che py.
Amongy'a jeýta piko?

4 Ipo ombohasa okẽ kua rupi
che rembiayhu,
ha añandu otytýi asy
che retepy.

5 Apu'ã aipe'ávo okẽ
che rembiayhúpe,
ha añandu osyry che pógui
pe mba'e ryakuã porã,
ha okẽ mbotyháre ona.

6 Che aipe'a pe okẽ
che rembiayhúpe,
ha ha'e ndaipóri véima.
Che py'a oho hapykuéri!
Aheka ha ndajuhúi,
ahenói, ha reietéma!

7 Che juhu
umi távare oñangarekóva;
ha che nupã hikuái,
che rehe oñemboharái.
Ha mbaretépe oipe'a
che aho'iha, che hegui!

8 Pejéke chéve,
kuña nguéra Jerusalengua,
pejuhúrõ, pejetaha
che rembiayhúpe...
Mba'éiko ikatu peje chupe?
Amanoha mborayhúgui!
Opurahéi joáva
9 Mba'e piko oguerekoite
ne rembiayhu,
nde, kuñataĩ porãite?
Mba'e piko oguerekoite
ne rembiayhu,
ajevérõ reipota
rome'ẽ ore ñe'ẽ?
Kuñataĩ
10 Che rembiayhu ijyvate
ha pe hova morotĩ asy,
ojehecha katuetéva
heta karia'y pa'ũme.
11 Che rembiayhu akã
ndaijojahái,
hi'áva iñapopẽmba
ha guyraũ raguéicha hũ vera.
12 Umi hesa ojogua
mokõi pykasutĩmíme
kambýpe ojahu vaekue,
ykua rembére oguejýva.
13 Hova niko yvotyty
hyakuã porãva,
yvy heñoiha ñana
hyakuã asy etéva.
Umi hembégui otyky
ku mba'e ryakuã meme.
14 Ipyapyregua jeguaka
órogui guáva,
Társispe guare
ita verágui henyhẽ.
Hete morotĩ,
ita vera hovýpe ojeguapa.
15 Umi hetyma ojogua
ku ita morotĩ porãme,
órope hopytáva;
Líbano pegua yvyráicha
oñembo'y ha ijyvatéva.
16 Pe ijuru omyenyhẽ
mba'e re'ẽ ijojaha'ỹva,
ha opa mba'e hese iporã.
Péicha hína che rembiayhu,
kuña kuéra Jerusalengua.