Booz se casa con Rut
1 Booz subió a la puerta y se sentó allí; y he aquí pasaba aquel pariente de quien Booz había hablado, y le dijo: Eh, fulano, ven acá y siéntate. Y él vino y se sentó. 2 Entonces él tomó a diez varones de los ancianos de la ciudad, y dijo: Sentaos aquí. Y ellos se sentaron. 3 Luego dijo al pariente: Noemí, que ha vuelto del campo de Moab, vende una parte de las tierras que tuvo nuestro hermano Elimelec. 4 Y yo decidí hacértelo saber, y decirte que la compres en presencia de los que están aquí sentados, y de los ancianos de mi pueblo. Si tú quieres redimir, redime; y si no quieres redimir, decláramelo para que yo lo sepa; porque no hay otro que redima sino tú, y yo después de ti. Y él respondió: Yo redimiré.
5 Entonces replicó Booz: El mismo día que compres las tierras de mano de Noemí, debes tomar también a Rut la moabita, mujer del difunto, para que restaures el nombre del muerto sobre su posesión. 6 Y respondió el pariente: No puedo redimir para mí, no sea que dañe mi heredad. Redime tú, usando de mi derecho, porque yo no podré redimir.
7 Había ya desde hacía tiempo esta costumbre en Israel tocante a la redención y al contrato, que para la confirmación de cualquier negocio, el uno se quitaba el zapato y lo daba a su compañero; y esto servía de testimonio en Israel. 8 Entonces el pariente dijo a Booz: Tómalo tú. Y se quitó el zapato. 9 Y Booz dijo a los ancianos y a todo el pueblo: Vosotros sois testigos hoy, de que he adquirido de mano de Noemí todo lo que fue de Elimelec, y todo lo que fue de Quelión y de Mahlón. 10 Y que también tomo por mi mujer a Rut la moabita, mujer de Mahlón, para restaurar el nombre del difunto sobre su heredad, para que el nombre del muerto no se borre de entre sus hermanos y de la puerta de su lugar. Vosotros sois testigos hoy. 11 Y dijeron todos los del pueblo que estaban a la puerta con los ancianos: Testigos somos. Jehová haga a la mujer que entra en tu casa como a Raquel y a Lea, las cuales edificaron la casa de Israel; y tú seas ilustre en Efrata, y seas de renombre en Belén. 12 Y sea tu casa como la casa de Fares, el que Tamar dio a luz a Judá, por la descendencia que de esa joven te dé Jehová.
13 Booz, pues, tomó a Rut, y ella fue su mujer; y se llegó a ella, y Jehová le dio que concibiese y diese a luz un hijo. 14 Y las mujeres decían a Noemí: Loado sea Jehová, que hizo que no te faltase hoy pariente, cuyo nombre será celebrado en Israel; 15 el cual será restaurador de tu alma, y sustentará tu vejez; pues tu nuera, que te ama, lo ha dado a luz; y ella es de más valor para ti que siete hijos. 16 Y tomando Noemí el hijo, lo puso en su regazo, y fue su aya. 17 Y le dieron nombre las vecinas, diciendo: Le ha nacido un hijo a Noemí; y lo llamaron Obed. Este es padre de Isaí, padre de David.
18 Estas son las generaciones de Fares: Fares engendró a Hezrón, 19 Hezrón engendró a Ram, y Ram engendró a Aminadab, 20 Aminadab engendró a Naasón, y Naasón engendró a Salmón, 21 Salmón engendró a Booz, y Booz engendró a Obed, 22 Obed engendró a Isaí, e Isaí engendró a David.
Booz omenda Rut rehe
1 Booz oho oguapy oñembyatyhápe jepi karai kuéra. Upéva oĩ távape ojeike riremínte. Ohasa sapy'a upe rupi upe kuimba'e Booz imandu'a hague Rútpe. Ha he'i chupe Booz:
—Ejúpy ápe jaguapy.
Ha oho oguapy hendive upe kuimba'e. 2 Upépe Booz ojerure 10 kuimba'e ikarai guasuvévape oguapy haguã mokõivéva ndive. Ha oguapypávo hikuái, 3 Booz he'i upe kuimba'épe:
—Noemí niko ou jeýma Moábgui. Ha'e ome'ẽse ñande pehẽngue Elimélec yvykue. 4 Iporã vaicha niko chéve nde reikuaa, upéi ere haguã ko'ã karai kuéra rovake rejoguátapa upe ijyvy térã nahániri. Nde hína ipehẽngue hi'aguĩvéva ha ndéve raẽ nde rupyty rejapóvo ko mba'e. Nderejaposéi ramo katu ere chéve. Nde rire niko chéve che rupyty ajapóvo upéicha.
Ha upe kuimba'e he'i chupe:
—Oĩ porã, ajoguáta upe yvy.
5 Booz he'i chupe:
—Ágã rejogua vove Noemígui upe ijyvy, remenda vaerã avei Rut rehe, upe kuña Moabgua, ikatu haguãicha upe yvy opyta imenare rérape.
6 Upévo upe kuimba'e he'i:
—Upéicha ramo niko ndaikatu mo'ãi ajogua upe yvy ani ágã che ra'y kuéra opyta yvy'ỹre. Ejoguána nde, che ndaikatu mo'ãi.
7 Yma Israélpe peteĩ mba'e ojejogua térã oñeme'ẽ ramo ambuére, upe ome'ẽva oipe'a ipy rehegua ha ome'ẽ upe mba'e joguahápe. Upéicha ojejapo, ojekuaa porã haguã upe ojejapóva. 8 Upépe, upe kuimba'e ojogua mo'ã vaekue pe yvy he'ívo: “Ejoguána nde” oipe'a ipy rehegua ha ome'ẽ Boózpe.
9 Upévo Booz he'i umi karai kuérape ha opa umi upépe ijatývape:
—Opavave peẽ pehecha ko'ágã ajoguaha hína Noemígui opa mba'e Elimélec ha ta'ýra Mahlón ha Quelión mba'éva. 10 Pehecha avei aipyhyha Rut, upe kuña Moabgua, Mahlón rembirekore che rembirekorã. Upéicha opytáta upe yvy Mahlón rérape ha héra ndopa mo'ãi tesaráipe ko távape ha hesegua kuéra apytépe. Péicha peẽ pehecha ko'ágã.
11 Umi karai ha mayma ijatýva upe táva rokẽme he'i joaite:
—Upéicha rohecha. Ñandejára tojapo ko kuña nde rógape oikótava rehe Raquel ha Lea rehe ojapo haguéicha. Umíva memby kuéragui niko opu'ã vaekue ko tetã Israel. Nde katu terereko heta mba'e Efrátape ha ta ne rerakuã porã Belén jerekuévo. 12 Tupã tomomemby heta nde hegui ko kuña. Nde ra'y taheta, heta haguéicha Fares Judá ra'y, Tamar membyre.
13 Omenda Booz Rut rehe. Ha oiko rire oñondive Tupã rupi ae Rut ou hye guasu ha imemby peteĩ mitã kuimba'e. 14 Umi kuña he'i Noemíme:
—Ñandejára toñemomba'e guasu. Ome'ẽ niko ndéve peteĩ oñangarekótava nde rehe. Héra ta herakuã Israel retã tuichakue javeve. 15 Rut, upe nde rayhúva 7 ne memby nde rayhu ramo guáicha imemby, ha upe imemby ne myangapyhýta ha oñangarekóta nde rehe ne guãiguĩ vove.
16 Noemí ohupi pe mitã ha ojopy ipyti'áre. Upe ára guive ha'ete voi omongakuaa pe mitã. 17 Umi kuña Noemí róga jerére oikóva he'i: “Oúma Noemíme imembyrã”, ha ombohéra hikuái upe mitã Obed. Kóva ha'e hína Jesé ypykue. Jesé katu David ypykue.
David ypykue
18 Ko'ãva hína Fares ñemoñare: Fares niko Hesrón ru, 19 Hesrón katu Ram ru. Ram, Aminadab ru. 20 Aminadab, Nahasón ru ha Nahasón, Salmón ru. 21 Salmón katu Booz ru ha Booz, Obed ru. 22 Obed, Jesé ru ha Jesé, David ru.