Parábola del sembrador
(Mr. 4.1-9Lc. 8.4-8)1 Aquel día salió Jesús de la casa y se sentó junto al mar. 2 Y se le juntó mucha gente; y entrando él en la barca, se sentó, y toda la gente estaba en la playa. 3 Y les habló muchas cosas por parábolas, diciendo: He aquí, el sembrador salió a sembrar. 4 Y mientras sembraba, parte de la semilla cayó junto al camino; y vinieron las aves y la comieron. 5 Parte cayó en pedregales, donde no había mucha tierra; y brotó pronto, porque no tenía profundidad de tierra; 6 pero salido el sol, se quemó; y porque no tenía raíz, se secó. 7 Y parte cayó entre espinos; y los espinos crecieron, y la ahogaron. 8 Pero parte cayó en buena tierra, y dio fruto, cuál a ciento, cuál a sesenta, y cuál a treinta por uno. 9 El que tiene oídos para oír, oiga.
Propósito de las parábolas
(Mr. 4.10-12Lc. 8.9-10)10 Entonces, acercándose los discípulos, le dijeron: ¿Por qué les hablas por parábolas? 11 Él respondiendo, les dijo: Porque a vosotros os es dado saber los misterios del reino de los cielos; mas a ellos no les es dado. 12 Porque a cualquiera que tiene, se le dará, y tendrá más; pero al que no tiene, aun lo que tiene le será quitado. 13 Por eso les hablo por parábolas: porque viendo no ven, y oyendo no oyen, ni entienden. 14 De manera que se cumple en ellos la profecía de Isaías, que dijo:
De oído oiréis, y no entenderéis;
Y viendo veréis, y no percibiréis.
15 Porque el corazón de este pueblo se ha engrosado,
Y con los oídos oyen pesadamente,
Y han cerrado sus ojos;
Para que no vean con los ojos,
Y oigan con los oídos,
Y con el corazón entiendan,
Y se conviertan,
Y yo los sane.
16 Pero bienaventurados vuestros ojos, porque ven; y vuestros oídos, porque oyen. 17 Porque de cierto os digo, que muchos profetas y justos desearon ver lo que veis, y no lo vieron; y oír lo que oís, y no lo oyeron.
Jesús explica la parábola del sembrador
(Mr. 4.13-20Lc. 8.11-15)18 Oíd, pues, vosotros la parábola del sembrador: 19 Cuando alguno oye la palabra del reino y no la entiende, viene el malo, y arrebata lo que fue sembrado en su corazón. Este es el que fue sembrado junto al camino. 20 Y el que fue sembrado en pedregales, este es el que oye la palabra, y al momento la recibe con gozo; 21 pero no tiene raíz en sí, sino que es de corta duración, pues al venir la aflicción o la persecución por causa de la palabra, luego tropieza. 22 El que fue sembrado entre espinos, este es el que oye la palabra, pero el afán de este siglo y el engaño de las riquezas ahogan la palabra, y se hace infructuosa. 23 Mas el que fue sembrado en buena tierra, este es el que oye y entiende la palabra, y da fruto; y produce a ciento, a sesenta, y a treinta por uno.
Parábola del trigo y la cizaña
24 Les refirió otra parábola, diciendo: El reino de los cielos es semejante a un hombre que sembró buena semilla en su campo; 25 pero mientras dormían los hombres, vino su enemigo y sembró cizaña entre el trigo, y se fue. 26 Y cuando salió la hierba y dio fruto, entonces apareció también la cizaña. 27 Vinieron entonces los siervos del padre de familia y le dijeron: Señor, ¿no sembraste buena semilla en tu campo? ¿De dónde, pues, tiene cizaña? 28 Él les dijo: Un enemigo ha hecho esto. Y los siervos le dijeron: ¿Quieres, pues, que vayamos y la arranquemos? 29 Él les dijo: No, no sea que al arrancar la cizaña, arranquéis también con ella el trigo. 30 Dejad crecer juntamente lo uno y lo otro hasta la siega; y al tiempo de la siega yo diré a los segadores: Recoged primero la cizaña, y atadla en manojos para quemarla; pero recoged el trigo en mi granero.
Parábola de la semilla de mostaza
(Mr. 4.30-32Lc. 13.18-19)31 Otra parábola les refirió, diciendo: El reino de los cielos es semejante al grano de mostaza, que un hombre tomó y sembró en su campo; 32 el cual a la verdad es la más pequeña de todas las semillas; pero cuando ha crecido, es la mayor de las hortalizas, y se hace árbol, de tal manera que vienen las aves del cielo y hacen nidos en sus ramas.
Parábola de la levadura
(Lc. 13.20-21)33 Otra parábola les dijo: El reino de los cielos es semejante a la levadura que tomó una mujer, y escondió en tres medidas de harina, hasta que todo fue leudado.
El uso que Jesús hace de las parábolas
(Mr. 4.33-34)34 Todo esto habló Jesús por parábolas a la gente, y sin parábolas no les hablaba; 35 para que se cumpliese lo dicho por el profeta, cuando dijo:
Abriré en parábolas mi boca;
Declararé cosas escondidas desde la fundación del mundo.
Jesús explica la parábola de la cizaña
36 Entonces, despedida la gente, entró Jesús en la casa; y acercándose a él sus discípulos, le dijeron: Explícanos la parábola de la cizaña del campo. 37 Respondiendo él, les dijo: El que siembra la buena semilla es el Hijo del Hombre. 38 El campo es el mundo; la buena semilla son los hijos del reino, y la cizaña son los hijos del malo. 39 El enemigo que la sembró es el diablo; la siega es el fin del siglo; y los segadores son los ángeles. 40 De manera que como se arranca la cizaña, y se quema en el fuego, así será en el fin de este siglo. 41 Enviará el Hijo del Hombre a sus ángeles, y recogerán de su reino a todos los que sirven de tropiezo, y a los que hacen iniquidad, 42 y los echarán en el horno de fuego; allí será el lloro y el crujir de dientes. 43 Entonces los justos resplandecerán como el sol en el reino de su Padre. El que tiene oídos para oír, oiga.
El tesoro escondido
44 Además, el reino de los cielos es semejante a un tesoro escondido en un campo, el cual un hombre halla, y lo esconde de nuevo; y gozoso por ello va y vende todo lo que tiene, y compra aquel campo.
La perla de gran precio
45 También el reino de los cielos es semejante a un mercader que busca buenas perlas, 46 que habiendo hallado una perla preciosa, fue y vendió todo lo que tenía, y la compró.
La red
47 Asimismo el reino de los cielos es semejante a una red, que echada en el mar, recoge de toda clase de peces; 48 y una vez llena, la sacan a la orilla; y sentados, recogen lo bueno en cestas, y lo malo echan fuera. 49 Así será al fin del siglo: saldrán los ángeles, y apartarán a los malos de entre los justos, 50 y los echarán en el horno de fuego; allí será el lloro y el crujir de dientes.
Tesoros nuevos y viejos
51 Jesús les dijo: ¿Habéis entendido todas estas cosas? Ellos respondieron: Sí, Señor. 52 Él les dijo: Por eso todo escriba docto en el reino de los cielos es semejante a un padre de familia, que saca de su tesoro cosas nuevas y cosas viejas.
Jesús en Nazaret
(Mr. 6.1-6Lc. 4.16-30)53 Aconteció que cuando terminó Jesús estas parábolas, se fue de allí. 54 Y venido a su tierra, les enseñaba en la sinagoga de ellos, de tal manera que se maravillaban, y decían: ¿De dónde tiene este esta sabiduría y estos milagros? 55 ¿No es este el hijo del carpintero? ¿No se llama su madre María, y sus hermanos, Jacobo, José, Simón y Judas? 56 ¿No están todas sus hermanas con nosotros? ¿De dónde, pues, tiene este todas estas cosas? 57 Y se escandalizaban de él. Pero Jesús les dijo: No hay profeta sin honra, sino en su propia tierra y en su casa. 58 Y no hizo allí muchos milagros, a causa de la incredulidad de ellos.
Jesús oñe'ẽ peteĩ oñemitỹvare
(Mc 4.1-9Lc 8.4-8)1 Pe árape voi, Jesús osẽ hógagui ha oho yguasu Galiléa rembe'ýpe. Upépe oguapy oñe'ẽ haguã. 2 Ha hetágui umi oñembyatýva Jesús jerére, ojupi ha'e ha oguapy peteĩ kanóape, ha opavave opyta pe y rembe'ýpe. 3 Upe guive ha'e oñe'ẽ chupe kuéra heta mba'ére, ha oiporu ñe'ẽ mbojoja omyesakã haguã chupe kuéra pe he'iséva. He'i chupe kuéra: “Oĩ vaekue peteĩ osẽva oñemitỹ haguã. 4 Ha omosarambívo pe oñotỹséva ra'ỹi, oĩ ho'áva umi tape ojeguataha rupi ha ou guyra kuéra ha ho'upa. 5 Oĩ avei ho'áva itatýpe, yvy ipokãháme. Umíva voi heñói, ipererĩgui pe yvy. 6 Kuarahy ojopévo katu ohapypa, ha ndahapo pypukúigui ipirupa. 7 Oĩ avei ho'áva ñuatĩndýpe, ha umi ñana okakuaávo ojaho'ipa ha ojuka. 8 Oĩ katu avei ho'áva yvy iporãháme ha upépe hi'a heta. Oĩ hi'áva 100, oĩ hi'áva 60 ha oĩ hi'áva 30.”
Jesús upéi he'i chupe kuéra: 9 “Ohendúvake tojapysaka porã.”
Maerãpa Jesús oiporu ñe'ẽ mbojoja
(Mc 4.10-12Lc 8.9-10)10 Upéi, hemimbo'e kuéra oñemboja Jesús rendápe ha oporandu chupe:
—Mba'ére piko opavavépe reñe'ẽ jave, reiporu ñe'ẽ mbojoja chupe kuéra rembo'e haguã?
11 Jesús he'i chupe kuéra:
—Tupã niko oikuaauka peẽmente umi mba'e ñemimby Tupã sãmbyhy yvága peguáre. Chupe kuéra katu nahániri. 12 Upe oguerekóvape oñeme'ẽvéta oguerekove haguã, ha upéva ári oñeme'ẽvéta chupe. Upe oguereko'ỹvagui katu, pe michĩmi oguerekóva jepe ojepe'áta, ha mba'evete ndopyta mo'ãi chupe. 13 Ko'ãva niko omaña ramo jepe ndohechái hína, ha ohendu ramo jepe ndoikéi iñakãme. Upévare añe'ẽ chupe kuéra ñe'ẽ mbojoja rupi. 14 Ha péicha, ojehu chupe kuéra upe maranduhára*f** Isaías he'i haguéicha:
Ko'ãva ohenduve ramo jepe
ndoikuaa mo'ãi,
omañave ramo jepe
ndohecha mo'ãi.
15 ‘Ko'ãva akãme
ndoike véima mba'eve,
omboty ijapysa ha hesa.
Peicha'ỹrõ,
ikatúne ohecha ha ohendu,
térã ojecha kuaa
ha ojere ou che rendápe
ha aipohano chupe kuéra.’
16 Pevy'aite vaerã katu peẽ, ikatúgui peche recha pende resa rupi, ha ikatúgui peche rendu pende apysa rupi. 17 Añetehápe ha'e peẽme, heta maranduhára ha heta imarangatúva ohechase vaekue ko peẽ pehecháva, ha ndohechái, ha ohenduse vaekue ko peẽ pehendúva, ha nohendúi.
Jesús oñe'ẽ hemimbo'e kuérape ñemitỹhárare
(Mc 4.13-20Lc 8.11-15)18 Peẽ katu pehendu mba'épa he'ise pe ñe'ẽ mbojoja ñemitỹhára rehegua. 19 Umi ohendúva pe ñe'ẽ ñesãmbyhy Tupãgui oúva rehegua ha ndoikuaáiva mba'épa he'ise, ojogua umi mba'e ra'ỹime ho'a vaekue tapépe. Upéi ou Aña, ha oipe'a pe ñe'ẽ ipy'apýpe oñeñotỹ vaekue. 20 Umi mba'e ra'ỹi ho'áva itatýpe katu ojogua umi Ñandejára Ñe'ẽ ohendúva, ha ogueroviáva vy'apópe. 21 Ha ndahapo pypukúigui, ndopyta hatãi ipype kuéra. Oiko asy térã ojejopy vai ramo oguerovia haguére pe ñe'ẽ, pya'e ojei chugui. 22 Umi mba'e ra'ỹi oñeñotỹva ñuatĩndýpe, umíva hína umi ohendúva pe ñe'ẽ. Ha'e kuéra katu ojepy'apy umi mba'e yvy arigua rehénte voi, ha mba'eta rerekose ombotavyete chupe kuéra. Ko'ã mba'e ojaho'i ha ojuka pe ñe'ẽ, ha upévagui ndaikatúi hi'a. 23 Umi oñeñotỹva yvy porãme katu ojogua umi ohendúva pe ñe'ẽ, ha oikuaa porãva mba'épa he'ise. Upéi hi'a porã, ha oĩ hi'áva 100, oĩ katu hi'áva 60, ha oĩ hi'áva 30 peteĩgui.
Ñana trigotýpe
24 Jesús omombe'u jey opavavépe ambue ñe'ẽ mbojoja. Ha he'i chupe kuéra: “Tupã sãmbyhy yvágagui oúva niko ojogua peteĩ oñotỹ vaekuépe mba'e ra'ỹi iporãva ikokuépe. 25 Peteĩ pyharépe katu, ojekepa jave hína, oike ikokuépe peteĩ hese ija'e'ỹva ha oñotỹ ñana pe trígo apytépe, ha upéi oho. 26 Pe trígo ty oñepyrũ opu'ã. Ha hi'ávo katu opu'ã avei umi ñana ijapytépe. 27 Pe kokue jára rembiguái kuéra oho hendápe ha he'i chupe: ‘Karai, pe mba'e ra'ỹi reñotỹ vaekue nde kokuépe niko iporã vaekue. Mba'éicha piko péicharõ osẽ ko'ã ñana ijapytépe?’ 28 Pe kokue jára he'i chupe kuéra: ‘Oime vaerã niko peteĩ che rayhu'ỹva ojapo ra'e.’ Upépe umi hembiguái he'i chupe: ‘Rohótapa romondóro umi ñana?’ 29 Ha'e katu he'i chupe kuéra: ‘Nahániri, ani ágã pemondorokuévo umi ñana, pemondoro avei umi trígo. 30 Iporãve jahejánte okakuaa oñondive oguahẽ meve ñemono'õha ára. Upe ñemono'õha árape, ha'éta umi omba'apóvape omondoro raẽ haguã umi ñana, ha ojokua aty-atýpe ojehapy haguã. Upe rire ombyatýne hikuái pe trígo, ha omoĩ oñeñongatu haguãme.”
Jesús oñe'ẽ mostása ra'ỹire
(Mc 4.30-32Lc 13.18-19)31 Jesús omombe'u opavavépe ambue ñe'ẽ mbojoja. He'i chupe kuéra: “Tupã sãmbyhy yvágagui oúva niko ojogua ku mostása ra'ỹime ojereraháva oñeñotỹ kokuépe. 32 Mostása ra'ỹigui michĩvéva niko ndaipóri, ha okakuaa rire ijyvateve opa mba'e kokuépe opu'ãvagui. Yvyra mátaicha ijyvate ha guyra kuéra ou ojaitypo hakãre.”
Jesús oñe'ẽ mbuja mbovuháre
(Lc 13.20-21)33 Jesús omombe'u opavavépe mbuja mbovuha rehegua ñe'ẽ mbojoja. He'i chupe kuéra: “Tupã sãmbyhy yvágagui oúva niko ojogua ku mbuja mbovuháicha peteĩ kuñakarai ombojehe'áva 25 kílo rupi hu'itĩ, ipahápe ombovupáva.”
Mba'érepa Jesús oiporu ñe'ẽ mbojoja
(Mc 4.33-34)34 Jesús oiporu ñe'ẽ mbojoja omombe'u haguã opavavépe ko'ã mba'e. Ha mba'eve nde'íri chupe kuéra oiporu'ỹre ñe'ẽ mbojoja. 35 Péicha ojapo oiko haguã hekoitépe maranduhára he'i vaekue ojehutaha he'i ramo:
Añe'ẽta chupe kuéra ñe'ẽ mbojoja rupi
amombe'úta chupe kuéra oĩva iñemimby
Tupã ojapo ypy guive ko yvy.
Jesús omyesakã he'iséva ñana trigotýpe opu'ãva
36 Jesús oheja opavavépe ha oho oike hógape. Hemimbo'e kuéra oñemboja hendápe ha he'i chupe: “Emombe'úna oréve mba'épa he'ise pe ñe'ẽ mbojoja ñana trigotýpe opu'ãva rehegua.”
37 Upépe Jesús he'i chupe kuéra: “Pe oñotỹva mba'e ra'ỹi iporãva niko hína che, yvypóraicha aju vaekue yvy ári, 38 ha pe kokue katu ko yvy tuichakue. Pe mba'e ra'ỹi iporãva niko umi ohejáva Tupã oisãmbyhy chupe kuéra, ha umi ñana katu umi Aña mba'éva. 39 Ha pe ñana ñotỹhare, upe Aña. Pe ñemono'õha ára katu niko ára paha oútava, ha umi koga'a omono'õva katu Tupã remimbou*f** kuéra. 40 Umi ñana oñembyaty ha ojeityháicha tatápe ojehapy haguã, péicha avei ojehúta ára pahápe. 41 Che, yvypóraicha aju vaekue, amondóta che remimbou kuérape. Ha'e kuéra ombyaty ha oipe'áta, umi ohejáva chéve aisãmbyhy chupe kuéra apytégui, opa umi oitýva hapichápe angaipápe ha opa hembiapo vaívape. 42 Che remimbou kuéra oitýta chupe kuéra tatakua hendývape, ha upépe ojahe'o ha omopururũta umi hãi. 43 Upe árape, umi imarangatúva omimbi vaerã kuarahy rendýicha pe che Túva oisãmbyhyhápe. Ohendúvake tojapysaka porã.”
Pláta yvyguy iñemimby
44 Ñesãmbyhy Tupãgui oúva niko ojogua ku pláta yvyguy kokuépe oñeñotỹvape. Ou peteĩ ojuhúva pe pláta yvyguy ha oñomi jey upepete. Upéi, vy'apópe oho ome'ẽmba opa oguerekóva ha ou ojogua pe yvy.
Ita jegua iporãva
45 Ñesãmbyhy Tupãgui oúva niko ojogua avei peteĩ ñemuhára oikóva oheka ita jegua iporãvape. 46 Ojuhúvo peteĩ iporãvéva oho ha ome'ẽmba opa oguerekóva ha ou ojogua pe ita jegua.
Red
47 Ñesãmbyhy Tupãgui oúva niko ojogua avei ku pyaha y guasúpe ojepoívape, ha oitýva opaichagua pira. 48 Henyhẽ vove pirágui, umi pira renohẽhára oguenohẽ y rembe'ýpe ha oguapy upépe oiporavo umi pira. Omoĩ ajakápe umi iporãvéva ha umi oje'u'ỹva katu omombo. 49 Péicha avei ojehúta ára pahápe. Tupã remimbou kuéra osẽta oipe'a haguã heko vaíva heko potĩva apytégui, 50 oity haguã tatakua hendývape. Upépe ojahe'o ha omopururũta umi hãi.
Jesús oñe'ẽ mba'e ipyahu ha itujávare
51 Upéi Jesús oporandu chupe kuéra:
—Peikuaápa mba'épa he'ise ko'ã mba'e?
Ha'e kuéra he'i chupe:
—Roikuaa.
52 Upéi Jesús he'i chupe kuéra:
—Peteĩ Moisés rembiapoukapy mbo'eha oñemoarandúva hína ñesãmbyhy Tupãgui oúvape, ojogua ku óga járape oguenohẽva ikarameguãgui mba'e ipyahúva ha itujáva.
Nazaretgua ndogueroviái Jesúspe
(Mc 6.1-6Lc 4.16-30)53 Jesús omombe'upa rire ko'ã ñe'ẽ mbojoja, osẽ oho upégui, 54 ha oguahẽ upe ha'e oikove ypy haguépe. Upépe oñepyrũ oporombo'e umi judío kuéra tupaópe. Ha opavave ohecha ramoite chupe, ha he'i:
—Moõgui piko oikuaa kóva hetaite mba'e? Mba'éicha rupi piko ojapo umi mba'e hechapyrãva? 55 Ndaha'éi piko kóva ku karpintéro, María memby? Ndaha'éi nga'u piko Santiago, José ha Judas ryvy? 56 Ha heindy kuéra nga'u piko ndoikói ñande apytépe? Moõgui piko oguenohẽ opa ko'ã mba'e?
57 Ha ndojeroviái hese hikuái. Jesús katu he'i chupe kuéra:
—Opa rupi niko maranduhára kuérape oñembojerovia, hógape ha oikove ypy haguépe katu nahániri.
58 Ha Jesús ndojapói upépe heta mba'e hechapyrãva, ha'e kuéra ndojeroviáigui hese.