Jesús sana a un hidrópico
1 Aconteció un día de reposo, que habiendo entrado para comer en casa de un gobernante, que era fariseo, estos le acechaban. 2 Y he aquí estaba delante de él un hombre hidrópico. 3 Entonces Jesús habló a los intérpretes de la ley y a los fariseos, diciendo: ¿Es lícito sanar en el día de reposo? 4 Mas ellos callaron. Y él, tomándole, le sanó, y le despidió. 5 Y dirigiéndose a ellos, dijo: ¿Quién de vosotros, si su asno o su buey cae en algún pozo, no lo sacará inmediatamente, aunque sea en día de reposo? , 6 Y no le podían replicar a estas cosas.
Los convidados a las bodas
7 Observando cómo escogían los primeros asientos a la mesa, refirió a los convidados una parábola, diciéndoles: 8 Cuando fueres convidado por alguno a bodas, no te sientes en el primer lugar, no sea que otro más distinguido que tú esté convidado por él, 9 y viniendo el que te convidó a ti y a él, te diga: Da lugar a este; y entonces comiences con vergüenza a ocupar el último lugar. 10 Mas cuando fueres convidado, ve y siéntate en el último lugar, para que cuando venga el que te convidó, te diga: Amigo, sube más arriba; entonces tendrás gloria delante de los que se sientan contigo a la mesa. 11 Porque cualquiera que se enaltece, será humillado; y el que se humilla, será enaltecido.
12 Dijo también al que le había convidado: Cuando hagas comida o cena, no llames a tus amigos, ni a tus hermanos, ni a tus parientes, ni a vecinos ricos; no sea que ellos a su vez te vuelvan a convidar, y seas recompensado. 13 Mas cuando hagas banquete, llama a los pobres, los mancos, los cojos y los ciegos; 14 y serás bienaventurado; porque ellos no te pueden recompensar, pero te será recompensado en la resurrección de los justos.
Parábola de la gran cena
15 Oyendo esto uno de los que estaban sentados con él a la mesa, le dijo: Bienaventurado el que coma pan en el reino de Dios. 16 Entonces Jesús le dijo: Un hombre hizo una gran cena, y convidó a muchos. 17 Y a la hora de la cena envió a su siervo a decir a los convidados: Venid, que ya todo está preparado. 18 Y todos a una comenzaron a excusarse. El primero dijo: He comprado una hacienda, y necesito ir a verla; te ruego que me excuses. 19 Otro dijo: He comprado cinco yuntas de bueyes, y voy a probarlos; te ruego que me excuses. 20 Y otro dijo: Acabo de casarme, y por tanto no puedo ir. 21 Vuelto el siervo, hizo saber estas cosas a su señor. Entonces enojado el padre de familia, dijo a su siervo: Ve pronto por las plazas y las calles de la ciudad, y trae acá a los pobres, los mancos, los cojos y los ciegos. 22 Y dijo el siervo: Señor, se ha hecho como mandaste, y aún hay lugar. 23 Dijo el señor al siervo: Ve por los caminos y por los vallados, y fuérzalos a entrar, para que se llene mi casa. 24 Porque os digo que ninguno de aquellos hombres que fueron convidados, gustará mi cena.
Lo que cuesta seguir a Cristo
25 Grandes multitudes iban con él; y volviéndose, les dijo: 26 Si alguno viene a mí, y no aborrece a su padre, y madre, y mujer, e hijos, y hermanos, y hermanas, y aun también su propia vida, no puede ser mi discípulo. 27 Y el que no lleva su cruz y viene en pos de mí, no puede ser mi discípulo. 28 Porque ¿quién de vosotros, queriendo edificar una torre, no se sienta primero y calcula los gastos, a ver si tiene lo que necesita para acabarla? 29 No sea que después que haya puesto el cimiento, y no pueda acabarla, todos los que lo vean comiencen a hacer burla de él, 30 diciendo: Este hombre comenzó a edificar, y no pudo acabar. 31 ¿O qué rey, al marchar a la guerra contra otro rey, no se sienta primero y considera si puede hacer frente con diez mil al que viene contra él con veinte mil? 32 Y si no puede, cuando el otro está todavía lejos, le envía una embajada y le pide condiciones de paz. 33 Así, pues, cualquiera de vosotros que no renuncia a todo lo que posee, no puede ser mi discípulo.
Cuando la sal pierde su sabor
(Mt. 5.13Mr. 9.50)34 Buena es la sal; mas si la sal se hiciere insípida, ¿con qué se sazonará? 35 Ni para la tierra ni para el muladar es útil; la arrojan fuera. El que tiene oídos para oír, oiga.
Jesús omonguera peteĩ hasýva
1 Peteĩ pytu'uha árape, Jesús oho okarúvo peteĩ fariséo ruvicha rógape. Ha oka guio umi fariséo oma'ẽ ñemi hese. 2 Oĩ avei upépe, henondépe, peteĩ karia'y hasýva, ijyva ha hetyma rurupáva. 3 Jesús oporandu umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha umi Fariséope:
--Ikatúpa oñemonguera peteĩ hasýva pytu'uha árape, térãpa ahániri?
4 Ha'e kuéra katu opyta okirirĩ. Aipórõ ha'e omonguera upe hasývape ha he'i chupe oho haguã. 5 Ha umi Fariséope he'i:
--Mávapa pende apytépe, ita'ýra térã hymbaguéi ho'árõ yvykuápe, pya'e ndohói oguenohẽ, pytu'uha ára ramo jepe?
6 Ha ndaikatúi he'i hikuái chupe mba'eve.
Karu guasuhápe oñehenói vaekue
7 Jesús ohechávo, umi ohóva okarúvo oiporavoha oguapy haguã umi oñembojeroviavéva oguapyhápe, oñemoñe'ẽ chupe kuéra kóicha:
8 --Reñehenóirõ peteĩ ñemenda karu guasuhápe, ani reguapy pe iñakãme. Cháke ikatu oguahẽ peteĩ mba'e guasuvéva nde hegui, 9 ha pe óga jára pene renói vaekue mokõivépe, ikatu ou he'i ndéve: ‘Eme'ẽ ne renda amóvape’. Aipórõ rehóne ñemotĩme reguapy pe ipahaitépe. 10 Reñehenóirõ karuhápe eguapy uvei pe ipahaitépe, ikatu haguã pe ne renói vaekue ou he'i ndéve: ‘Che irũ, ehasa peteĩ iporãvehápe.’ Upéicharõ, oñemyengoviáta ndéve umi oguapýva ne ndive mesápe, ne renondépe. 11 Pe oñembotuicháva oñemomichĩta, ha pe oñemomichĩvape oñembotuicháta.
12 He'i avei pe kuimba'épe pe ojerure vaekue chupe oho haguã okarúvo hógape:
--Rejapóvo peteĩ jekaru, asaje térã pyhare, ani rejerure oho haguã ne irũ nguérape, térã nde ryvy ha nde ryke'y kuérape, ha opa nde róga guápe ha nde róga ykeregua imba'e retávape. Ha'e kuéra ojeruréne avei ndéve reho haguã, ha upéicha omyengoviáta ndéve hikuái. 13 Rejapo ramo karu guasu, ejerure uvei oho haguã upe karuhápe umi imboriahúvape, umi oĩmba'ỹva ha iñepãvape, umi ohecha'ỹvape, 14 ha revy'áta. Umíva niko ndaikatu mo'ãi ohepyme'ẽ ndéve. Ndéve katu oñemyengoviáta opavave heko jojáva oikove jeyha árape.
Ñe'ẽ mbojoja karu guasu rehegua
(Mt 22.1-10)15 Ohendúvo kóva, peteĩ oguapýva hína upe mesápe, he'i Jesúspe:
--Ovy'aite vaerãpa pe okarúva Tupã oisãmbyhyhápe.
16 Jesús he'i chupe:
--Peteĩ karia'y ojapo peteĩ karu nde tuicháva ha omondo ojerurévo hetápe oho haguã okaru. 17 Ojekarúta jave omondo hembiguáipe he'ívo chupe kuára: ‘Peju, karurã oĩmbáma.’ 18 Ha upépe peteĩ-teĩ oñepyrũ he'i ndaikatu mo'ãiha oho. Pe tenondegua he'i: ‘Péina ajogua ramo peteĩ yvy, ha aha vaerã ahecha. Ehecha kuaamína chéve.’ 19 Ambue katu he'i: ‘Ajogua niko 5 joyvy guéi, ha aha vaerã ahecha oikópa. Ehecha kuaamína chéve.’ 20 Ha ambue he'i: ‘Amenda ramo niko ha ndaikatu mo'ãi aha.’ 21 Upe tembiguái ojevy ha omombe'upa ijárape. Ha'e ipochy, ha he'i hembiguáipe: ‘Tereho pya'e pe okáre ha eru ko'ápe umi imboriahúvape, umi oĩmba'ỹva, umi ohecha'ỹva ha umi iñepãvape.’ 22 Kurive rire upe tembiguái he'i: ‘Che jára, ajapóma pe ere vaekue chéve, ha heta rendaguã gueteri oĩ.’ 23 Aipórõ, ijára he'i upe tembiguáipe: ‘Tereho umi tape rupi ha umi óga jerére ha emyañaña rejuhúvape oike haguã, tahenyhẽ che róga. 24 Ha'e peẽme, mavavete umi ojejerure ypy vaekuépe ou haguã okaru, ndokaru mo'ãi che mesápe.’
Oñekotevẽva oñemoirũ haguã Jesucrístope
(Mt 10.37-38)25 Heta yvypóra oho Jesús rapykuéri, ha ha'e ojere he'i chupe kuéra: 26 “Oimérõ oúva che ndive, ha ohayhuve che hegui itúvape, isy, hembireko, ita'ýra kuéra, ityke'ýra ha ityvýra kuéra, heindy kuérape, ha ijupe voi, ndaikatu mo'ãi oiko che remimbo'e ramo. 27 Ha pe ohupi'ỹva ikurusu ijapére che moirũ haguã, upéva ndaikatúi oiko che remimbo'érõ. 28 Peteĩva peẽ ojaposérõ peteĩ óga yvate, ndoguapy raẽi nga'úpa ohecha mbovýpa ohupytýta chupe, ohecha haguã oguerekótapa ojapopa haguã? 29 Upeicha'ỹrõ, omoĩ ramo hopytarãnte ha upéi naikatúi ojapopa, ohecháva guive oñepyrũne oñembohory hese. 30 He'íne hikuái: ‘Ko kuimba'e oñepyrũ hóga ha ndaikatúi ojapopa.’ 31 Térã peteĩ mburuvicha guasu ohótarõ oñorãirõ ambue mburuvicha guasu ndive, ndoguapýi nga'úpa ohecha 10.000 ñorãirõhára rehevépa ikatúne ombohovái pe hi'ári oúvape 20.000 reheve? 32 Ha ndaikatu mo'ãi ramo ombohovái chupe, pe ambue mburuvicha guasu oĩvo gueteri mombyry, omondóne hendápe hembijokuái ojerurévo oñorãirõ'ỹ haguã. 33 Aipórõ, oimeraẽva peẽ ndohejapáiva opa oguerekóva, ndaikatúi oiko che remimbo'érõ.”
Juky nahe'ẽvéi vove
(Mt 5.13Mc 9.50)34 “Juky niko iporã. Nahe'ẽvéi ramo katu niko naiporã véima mba'everã. 35 Naiporãi yvýpe guarã, térã yvy oñemohu'ũ haguã. Oñemombo mante vaerã. Ijapysávake tohendu.”