Arresto de Jesús
(Mt. 26.47-56Mr. 14.43-50Lc. 22.47-53)1 Habiendo dicho Jesús estas cosas, salió con sus discípulos al otro lado del torrente de Cedrón, donde había un huerto, en el cual entró con sus discípulos. 2 Y también Judas, el que le entregaba, conocía aquel lugar, porque muchas veces Jesús se había reunido allí con sus discípulos. 3 Judas, pues, tomando una compañía de soldados, y alguaciles de los principales sacerdotes y de los fariseos, fue allí con linternas y antorchas, y con armas. 4 Pero Jesús, sabiendo todas las cosas que le habían de sobrevenir, se adelantó y les dijo: ¿A quién buscáis? 5 Le respondieron: A Jesús nazareno. Jesús les dijo: Yo soy. Y estaba también con ellos Judas, el que le entregaba. 6 Cuando les dijo: Yo soy, retrocedieron, y cayeron a tierra. 7 Volvió, pues, a preguntarles: ¿A quién buscáis? Y ellos dijeron: A Jesús nazareno. 8 Respondió Jesús: Os he dicho que yo soy; pues si me buscáis a mí, dejad ir a estos; 9 para que se cumpliese aquello que había dicho: De los que me diste, no perdí ninguno. 10 Entonces Simón Pedro, que tenía una espada, la desenvainó, e hirió al siervo del sumo sacerdote, y le cortó la oreja derecha. Y el siervo se llamaba Malco. 11 Jesús entonces dijo a Pedro: Mete tu espada en la vaina; la copa que el Padre me ha dado, ¿no la he de beber?
Jesús ante el sumo sacerdote
(Mt. 26.57-58Mr. 14.53-54Lc. 22.54)12 Entonces la compañía de soldados, el tribuno y los alguaciles de los judíos, prendieron a Jesús y le ataron, 13 y le llevaron primeramente a Anás; porque era suegro de Caifás, que era sumo sacerdote aquel año. 14 Era Caifás el que había dado el consejo a los judíos, de que convenía que un solo hombre muriese por el pueblo.
Pedro en el patio de Anás
(Mt. 26.69-70Mr. 14.66-68Lc. 22.55-57)15 Y seguían a Jesús Simón Pedro y otro discípulo. Y este discípulo era conocido del sumo sacerdote, y entró con Jesús al patio del sumo sacerdote; 16 mas Pedro estaba fuera, a la puerta. Salió, pues, el discípulo que era conocido del sumo sacerdote, y habló a la portera, e hizo entrar a Pedro. 17 Entonces la criada portera dijo a Pedro: ¿No eres tú también de los discípulos de este hombre? Dijo él: No lo soy. 18 Y estaban en pie los siervos y los alguaciles que habían encendido un fuego; porque hacía frío, y se calentaban; y también con ellos estaba Pedro en pie, calentándose.
Anás interroga a Jesús
(Mt. 26.59-66Mr. 14.55-64Lc. 22.66-71)19 Y el sumo sacerdote preguntó a Jesús acerca de sus discípulos y de su doctrina. 20 Jesús le respondió: Yo públicamente he hablado al mundo; siempre he enseñado en la sinagoga y en el templo, donde se reúnen todos los judíos, y nada he hablado en oculto. 21 ¿Por qué me preguntas a mí? Pregunta a los que han oído, qué les haya yo hablado; he aquí, ellos saben lo que yo he dicho. 22 Cuando Jesús hubo dicho esto, uno de los alguaciles, que estaba allí, le dio una bofetada, diciendo: ¿Así respondes al sumo sacerdote? 23 Jesús le respondió: Si he hablado mal, testifica en qué está el mal; y si bien, ¿por qué me golpeas? 24 Anás entonces le envió atado a Caifás, el sumo sacerdote.
Pedro niega a Jesús
(Mt. 26.71-75Mr. 14.69-72Lc. 22.58-62)25 Estaba, pues, Pedro en pie, calentándose. Y le dijeron: ¿No eres tú de sus discípulos? Él negó, y dijo: No lo soy. 26 Uno de los siervos del sumo sacerdote, pariente de aquel a quien Pedro había cortado la oreja, le dijo: ¿No te vi yo en el huerto con él? 27 Negó Pedro otra vez; y en seguida cantó el gallo.
Jesús ante Pilato
(Mt. 27.1-2Mt. 11-31Mr. 15.1-20Lc. 23.1-5Lc. 13-25)28 Llevaron a Jesús de casa de Caifás al pretorio. Era de mañana, y ellos no entraron en el pretorio para no contaminarse, y así poder comer la pascua. 29 Entonces salió Pilato a ellos, y les dijo: ¿Qué acusación traéis contra este hombre? 30 Respondieron y le dijeron: Si este no fuera malhechor, no te lo habríamos entregado. 31 Entonces les dijo Pilato: Tomadle vosotros, y juzgadle según vuestra ley. Y los judíos le dijeron: A nosotros no nos está permitido dar muerte a nadie; 32 para que se cumpliese la palabra que Jesús había dicho, dando a entender de qué muerte iba a morir.
33 Entonces Pilato volvió a entrar en el pretorio, y llamó a Jesús y le dijo: ¿Eres tú el Rey de los judíos? 34 Jesús le respondió: ¿Dices tú esto por ti mismo, o te lo han dicho otros de mí? 35 Pilato le respondió: ¿Soy yo acaso judío? Tu nación, y los principales sacerdotes, te han entregado a mí. ¿Qué has hecho? 36 Respondió Jesús: Mi reino no es de este mundo; si mi reino fuera de este mundo, mis servidores pelearían para que yo no fuera entregado a los judíos; pero mi reino no es de aquí. 37 Le dijo entonces Pilato: ¿Luego, eres tú rey? Respondió Jesús: Tú dices que yo soy rey. Yo para esto he nacido, y para esto he venido al mundo, para dar testimonio a la verdad. Todo aquel que es de la verdad, oye mi voz. 38 Le dijo Pilato: ¿Qué es la verdad?
Y cuando hubo dicho esto, salió otra vez a los judíos, y les dijo: Yo no hallo en él ningún delito. 39 Pero vosotros tenéis la costumbre de que os suelte uno en la pascua. ¿Queréis, pues, que os suelte al Rey de los judíos? 40 Entonces todos dieron voces de nuevo, diciendo: No a este, sino a Barrabás. Y Barrabás era ladrón.
Jesús oñemyakãsã
(Mt 26.47-56Mc 14.43-50Lc 22.47-53)1 Kóicha Jesús oñembo'epa rire, osẽ oho hemimbo'e kuéra ndive ysyry Cedrón mboypýri. Upépe oĩ peteĩ kokue, ha Jesús hemimbo'e kuéra ndive oike pype. 2 Judas, upe omoñuhãtava chupe, oikuaa avei pe kokue. Upépe niko Jesús oñembyatýmiva voínte hemimbo'e kuéra ndive. 3 Judas oguahẽ upépe, ñorãirõhára aty Romagua hapykuéri. Hendive kuéra avei oho ñorãirõhára Tupao pegua, pa'i ruvicha kuéra ha umi fariséo omondóva. Kyse ipópe oguahẽ hikuái, ha tata'y rendýpe hape ohesape. 4 Jesús niko oikuaapáma mba'épa ojehúta chupe. Upévare osẽ ohuguãitĩvo ha oporandu chupe kuéra:
--Mávape piko peheka?
5 Ha'e kuéra he'i chupe:
--Jesús, Nazaret guápe.
Jesús he'i chupe kuéra:
--Che hína upéva.
Judas, pe omoñuhãva Jesúspe, oĩ hína umi ou vaekue apytépe. 6 Ha upe Jesús he'ívo chupe kuéra “Che hína upéva”, oguevipa hikuái ha ho'apa yvýpe. 7 Jesús oporandu jey chupe kuéra:
--Mávape piko peheka?
Ha ha'e kuéra he'i:
--Jesús, Nazaret guápe.
8 Jesús he'i jey chupe kuéra:
--Ha'éma niko peẽme cheha upéva. Chéve che reka ramo, peheja ko'ãvape toho.
9 Kóicha ojehu oiko haguã Jesús voi he'i haguéicha: “Che Ru, umi chéve reme'ẽ vaekuégui niko noñehundíri peteĩnte jepe.” 10 Upépe, Simón Pedro oharyvo ikyse puku ha onambi'o peteĩ Malco héravape, pa'i guasu rembijokuáiva. 11 Jesús katu he'i Pédrope:
--Emoinge jey nde kyse puku hyrúpe. Nde piko reimo'ã naimeiha ahasa asy haguã che Ru omoĩ haguéicha chéve?
Jesús ojereraha Anás renondépe
(Mt 26.57-58Mc 14.53-54Lc 22.54)12 Upéi umi ñorãirõhára Ramagua huvicha ndive, ha umi judío ñorãirõhára kuéra Tupao pegua, omyakãsã Jesúspe ha oipokua chupe hikuái. 13 Anás rógape raẽvete ogueraha chupe hikuái. Caifás, ojupi vaekue upe áñope pa'i guasúrõ niko omenda vaekue peteĩva Anás rajýre. 14 Caifás voi upe he'i vaekue umi judío kuérape iporãveha peteĩnte omano ramo opavavére.
Pedro he'i ndoikuaaiha Jesúspe
(Mt 26.69-70Mc 14.66-68Lc 22.55-57)15 Simón Pedro ha peteĩ umi Jesús remimbo'éva, oho Jesús rapykuéri. Upe ambuévape oikuaa pa'i guasu, upévare oike Jesús ndive pa'i guasu rógape. 16 Pedro katu opyta okápe, pe okẽme. Upéi osẽ pe Jesús remimbo'e oñe'ẽ haguã pe kuña okẽ rerekua ndive, ha omoinge Pédrope. 17 Pe okẽ kuña oporandu Pédrope:
--Nde nga'u piko ndaha'éi Jesús remimbo'e peteĩ?
Pedro he'i chupe:
--Nahániri, ndaha'éi.
18 Ha ro'ýgui upérõ, umi tembiguái ha umi ñorãirõhára kuéra Tupao pegua ojatapy ha ojepe'e hína upépe. Pedro avei upépe ojepe'e ijapytépe kuéra.
Jesús pa'i guasu rovake
(Mt 26.59-66Mc 14.55-64Lc 22.66-71)19 Pe pa'i guasu oñepyrũ oporandu Jesúspe hemimbo'e kuérare ha umi mba'e ha'e ombo'évare. 20 Jesús he'i chupe:
--Che niko opavave rovakénte voi añe'ẽva, ha ambo'éva umi judío kuéra tupaópe, ha umi judío kuéra ijatyhápe, Tupaópe. Araka'eve nda'éiva mba'eve ñemiháme. 21 Mba'ére piko reporandu chéve ko'ã mba'ére? Eporandu umi che rendu vaekuépe ha ha'e kuéra tomombe'u ndéve mba'e rehépa añe'ẽ chupe kuéra. Ha'e kuéra niko oikuaa mba'épa ha'e chupe kuéra.
22 Péicha oñe'ẽvo, peteĩva umi ñorãirõhára Tupao pegua tuicha ohovapete Jesúspe, ha he'i chupe:
--Péicha piko ñambohováiva pa'i guasúpe?
23 Jesús he'i chupe:
--Oime rire ha'e oimeraẽ mba'e hendape'ỹ, ere chéve. Nda'éi rire mba'eve ivaíva, piko maerã che rovapete?
24 Upépe, Anás omondo Jesúspe ipokuapy pa'i guasu Caifás rendápe.
Pedro he'i jey ndoikuaaiha Jesúspe
(Mt 26.71-75Mc 14.69-72Lc 22.58-62)25 Upe aja, Pedro ojepe'ente hína okápe. Oporandu chupe hikuái:
--Nde nga'u piko ndaha'éi Jesús remimbo'e peteĩ?
Pedro katu he'i chupe:
--Nahániri, ndaha'éi.
26 Upéi peteĩva umi pa'i guasu rembiguáiva ha upe Pedro onambi'o vaekue pehẽngue, oporandu Pédrope:
--Che nga'u piko ndorohechái ra'e upe kokuépe?
27 Ha Pedro he'i jey “Nahániri”, ha upévo gállo osapukái.
Jesús Pilato renondépe
(Mt 27.1-2Mt 11-14Mc 15.1-5Lc 23.1-5)28 Ogueraha hikuái Jesúspe Caifás rógagui mburuvicha Romagua rógape. Ko'ẽ potáguima hína, umi judío kuéra ndoikéi pe mburuvicha guasu rógape ani haguã oñemongy'a,*f** péicharõ niko ha'e kuéra ndaikatu mo'ãi oĩ karuhápe pyhare Páskua jave. 29 Upévare Pilato osẽ oñe'ẽ haguã chupe kuéra. Oporandu chupe kuéra:
--Mba'e ivaíva piko peje ko kuimba'e ojapo hague?
He'i chupe umi judío kuéra:
30 --Ndojapói rire ivaíva niko ndorogueru mo'ã ndéve.
31 Pilato he'i chupe kuéra:
--Peraha peẽ, ha pejapo hese pende léi he'iháicha.
Umi judío myakãhára kuéra katu he'i chupe:
--Ore niko ndoroguerekói ore pópe rojukauka haguã avavépe.
32 Ha péicha ou ojehu pe Jesús he'i hagueichaite mba'éichapa ojejukáta. 33 Pilato oike jey hógape ha ohenói Jesúspe. Oporandu chupe:
--Nde piko hína umi judío kuéra ruvicha guasu?
34 Jesús he'i chupe:
--Upéva piko reporandu chéve nde reikuaaségui, térãpa oje'égui ndéve reporandu haguã?
35 Pilato he'i chupe:
--Che nga'u piko judío? Ne retãgua voi ha umi pa'i ruvicha kuéra niko umi nde reru vaekue nde reja che pópe. Mba'e mba'éiko rejapo?
36 Jesús he'i chupe:
--Che ndaha'éi mburuvicha guasu tetã yvy ári pegua. Péicha rire niko, areko vaerã mo'ã oñorãirõva che rehe ani ha'a judío kuéra pópe. Nahániri, che ndaha'éi mburuvicha guasu avaveichagua.
37 Upépe Pilato oporandu chupe:
--Mburuvicha guasu piko nde aipóramo?
Jesús he'i chupe:
--Ndéma niko ere, che mburuvicha guasuha. Che niko aju vaekue ko yvy ári ha'e haguã umi mba'e añeteguáva. Ha opa umi oikóva añete guápe, che rendu.
38 Pilato he'i chupe:
--Ha mba'e piko pe añetegua?
Ojejerure Jesús ojejuka haguã
(Mt 27.15-31Mc 15.6-20Lc 23.13-25)Ko'ã mba'e oporandu rire Jesúspe, Pilato osẽ jey oñe'ẽ umi judío kuéra ndive. He'i chupe kuéra:
--Che niko ndajuhúi ko kuimba'e ojapo hague mba'eve ivaíva. 39 Páskua arete jave niko che apoímiva voínte peẽme peteĩ oñemyakãsãva oho rei haguã. Peipotápa apoi peẽme judío kuéra ruvicha guasu?
40 Ha opavave upépe oñemoĩ osapukái:
--Upévape nahániri. Epoi Barrabásgui.
Barrabás niko peteĩ kuimba'e hembiapo vaíva vaekue.