Regreso del remanente
1 ¡Ay de los pastores que destruyen y dispersan las ovejas de mi rebaño! dice Jehová. 2 Por tanto, así ha dicho Jehová Dios de Israel a los pastores que apacientan mi pueblo: Vosotros dispersasteis mis ovejas, y las espantasteis, y no las habéis cuidado. He aquí que yo castigo la maldad de vuestras obras, dice Jehová. 3 Y yo mismo recogeré el remanente de mis ovejas de todas las tierras adonde las eché, y las haré volver a sus moradas; y crecerán y se multiplicarán. 4 Y pondré sobre ellas pastores que las apacienten; y no temerán más, ni se amedrentarán, ni serán menoscabadas, dice Jehová.
5 He aquí que vienen días, dice Jehová, en que levantaré a David renuevo justo, y reinará como Rey, el cual será dichoso, y hará juicio y justicia en la tierra. 6 En sus días será salvo Judá, e Israel habitará confiado; y este será su nombre con el cual le llamarán: Jehová, justicia nuestra.
7 Por tanto, he aquí que vienen días, dice Jehová, en que no dirán más: Vive Jehová que hizo subir a los hijos de Israel de la tierra de Egipto, 8 sino: Vive Jehová que hizo subir y trajo la descendencia de la casa de Israel de tierra del norte, y de todas las tierras adonde yo los había echado; y habitarán en su tierra.
Denunciación de los falsos profetas
9 A causa de los profetas mi corazón está quebrantado dentro de mí, todos mis huesos tiemblan; estoy como un ebrio, y como hombre a quien dominó el vino, delante de Jehová, y delante de sus santas palabras. 10 Porque la tierra está llena de adúlteros; a causa de la maldición la tierra está desierta; los pastizales del desierto se secaron; la carrera de ellos fue mala, y su valentía no es recta. 11 Porque tanto el profeta como el sacerdote son impíos; aun en mi casa hallé su maldad, dice Jehová. 12 Por tanto, su camino será como resbaladeros en oscuridad; serán empujados, y caerán en él; porque yo traeré mal sobre ellos en el año de su castigo, dice Jehová. 13 En los profetas de Samaria he visto desatinos; profetizaban en nombre de Baal, e hicieron errar a mi pueblo de Israel. 14 Y en los profetas de Jerusalén he visto torpezas; cometían adulterios, y andaban en mentiras, y fortalecían las manos de los malos, para que ninguno se convirtiese de su maldad; me fueron todos ellos como Sodoma, y sus moradores como Gomorra. 15 Por tanto, así ha dicho Jehová de los ejércitos contra aquellos profetas: He aquí que yo les hago comer ajenjos, y les haré beber agua de hiel; porque de los profetas de Jerusalén salió la hipocresía sobre toda la tierra.
16 Así ha dicho Jehová de los ejércitos: No escuchéis las palabras de los profetas que os profetizan; os alimentan con vanas esperanzas; hablan visión de su propio corazón, no de la boca de Jehová. 17 Dicen atrevidamente a los que me irritan: Jehová dijo: Paz tendréis; y a cualquiera que anda tras la obstinación de su corazón, dicen: No vendrá mal sobre vosotros.
18 Porque ¿quién estuvo en el secreto de Jehová, y vio, y oyó su palabra? ¿Quién estuvo atento a su palabra, y la oyó? 19 He aquí que la tempestad de Jehová saldrá con furor; y la tempestad que está preparada caerá sobre la cabeza de los malos. 20 No se apartará el furor de Jehová hasta que lo haya hecho, y hasta que haya cumplido los pensamientos de su corazón; en los postreros días lo entenderéis cumplidamente.
21 No envié yo aquellos profetas, pero ellos corrían; yo no les hablé, mas ellos profetizaban. 22 Pero si ellos hubieran estado en mi secreto, habrían hecho oír mis palabras a mi pueblo, y lo habrían hecho volver de su mal camino, y de la maldad de sus obras.
23 ¿Soy yo Dios de cerca solamente, dice Jehová, y no Dios desde muy lejos? 24 ¿Se ocultará alguno, dice Jehová, en escondrijos que yo no lo vea? ¿No lleno yo, dice Jehová, el cielo y la tierra? 25 Yo he oído lo que aquellos profetas dijeron, profetizando mentira en mi nombre, diciendo: Soñé, soñé. 26 ¿Hasta cuándo estará esto en el corazón de los profetas que profetizan mentira, y que profetizan el engaño de su corazón? 27 ¿No piensan cómo hacen que mi pueblo se olvide de mi nombre con sus sueños que cada uno cuenta a su compañero, al modo que sus padres se olvidaron de mi nombre por Baal? 28 El profeta que tuviere un sueño, cuente el sueño; y aquel a quien fuere mi palabra, cuente mi palabra verdadera. ¿Qué tiene que ver la paja con el trigo? dice Jehová. 29 ¿No es mi palabra como fuego, dice Jehová, y como martillo que quebranta la piedra? 30 Por tanto, he aquí que yo estoy contra los profetas, dice Jehová, que hurtan mis palabras cada uno de su más cercano. 31 Dice Jehová: He aquí que yo estoy contra los profetas que endulzan sus lenguas y dicen: Él ha dicho. 32 He aquí, dice Jehová, yo estoy contra los que profetizan sueños mentirosos, y los cuentan, y hacen errar a mi pueblo con sus mentiras y con sus lisonjas, y yo no los envié ni les mandé; y ningún provecho hicieron a este pueblo, dice Jehová.
33 Y cuando te preguntare este pueblo, o el profeta, o el sacerdote, diciendo: ¿Cuál es la profecía de Jehová? les dirás: Esta es la profecía: Os dejaré, ha dicho Jehová. 34 Y al profeta, al sacerdote o al pueblo que dijere: Profecía de Jehová, yo enviaré castigo sobre tal hombre y sobre su casa. 35 Así diréis cada cual a su compañero, y cada cual a su hermano: ¿Qué ha respondido Jehová, y qué habló Jehová? 36 Y nunca más os vendrá a la memoria decir: Profecía de Jehová; porque la palabra de cada uno le será por profecía; pues pervertisteis las palabras del Dios viviente, de Jehová de los ejércitos, Dios nuestro. 37 Así dirás al profeta: ¿Qué te respondió Jehová, y qué habló Jehová? 38 Mas si dijereis: Profecía de Jehová; por eso Jehová dice así: Porque dijisteis esta palabra, Profecía de Jehová, habiendo yo enviado a deciros: No digáis: Profecía de Jehová, 39 por tanto, he aquí que yo os echaré en olvido, y arrancaré de mi presencia a vosotros y a la ciudad que di a vosotros y a vuestros padres; 40 y pondré sobre vosotros afrenta perpetua, y eterna confusión que nunca borrará el olvido.
Upéinte iporãvéta opa mba'e
1 Ñandejára he'i: “Cháke, peẽ ovecha rerekua pehejáva che ovecha kuéra okañy ha isarambipa!”
2 Tupã Israel Jára he'i ovecha rerekua kuérape che retãgua rehe oñangarekóvape: “Peẽ pemosarambi ha pemondýi che ovecha kuéra ha napeñangarekói vaekue hese kuéra. Che katu tesápe poguerekóta poinupã haguã pene rembiapo vaikuére. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. 3 Che voi arúta che ovecha kuéra rembyre opa tetãgui amosarambi hague rupi, Ambyatýta ha aru jeýta iñu nguérape imemby heta haguã. 4 Amoĩta ovecha rerekua oñangareko haguã hese kuéra, ani haguã okyhyje mba'evégui térã okañy peteĩ ha'e kuérava. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”
5 Ñandejára he'i:
“Oúta ára ha che rupi
David oguerekóta peteĩ iñemoñare tee,
peteĩ oisãmbyhýtava hekopete,
teko joja ha teko hekopegua oiporútava ko tetãme.
6 Ha'e oisãmbyhy aja, Judá ndokyhyje mo'ãi mba'evégui
ha Jerusalén oikóta py'a guapýpe.
Oñembohérata kóicha:
‘Ñandejára ñane myakã rapu'ã.’”
7 Ñandejára he'i: “Oúta ára nome'ẽ mo'ã veimaha hikuái iñe'ẽ he'ívo: ‘Ñandejára rérape, oguenohẽ vaekue Israelgua Egíptogui’, 8 ome'ẽta uvei iñe'ẽ he'ívo: ‘Ñandejára rérape oguenohẽ vaekue Israel ñemoñare kuérape tetã yvate gotyogui ha opa tetã nguéragui omosarambi hague rupi chupe kuéra.’ Ha oikóta hetã teépe.”
Upe he'íva maranduhára*f** kuérare
9 Maranduhára kuérare he'i:
Che py'a tarovaite,
che rete ososopa.
Ajogua oka'úvape,
Ñandejára rehehápe
ha iñe'ẽ marangatúre.
10 Pe tetã henyhẽ oporomyakã ratĩvagui,
tekove oiko pya'évagui ivaíva rapykuéri,
oiporúva ipokatu ojapo haguã heko joja'ỹva.
Upévare Ñandejára ombojeharu ko yvy.
Yvy ipirupa
ha kapi'i yvy ojeiko'ỹha megua okaipa.
11 Ñandejára he'i:
“Maranduhára ha pa'i kuéra jepeve
ndogueroviavéi mba'eve.
Che tupao teépe ahecha chupe kuéra
ojapo ramo ivaíva.
12 Upévare hape kuéra
iñypytũ ha isỹita.
Aporomokyre'ỹta oñemyaña ha ho'a haguã,
ágã aikuaauka ramo chupe kuéra.
Arúta hi'ári kuéra ivaíva.
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
13 Ahecha vaekue maranduhára Samariagua
ojapo ramo mba'e che mbopochýva:
Omomarandu hikuái Baal rérape
ha che retã Israel guápe ombojavy hape.
14 Ahecha vaekue maranduhára Jerusalén guápe
ojapo ramo mba'e nde vaipa jepéva.
Oporomyakã ratĩ ha oporombotavy,
omokyre'ỹ etereígui heko añávape
avave ndopoiséi ivaívagui.
Ha'e kuéra ha umi tavagua
ojogua umi Sodoma ha Gomorra guápe.
15 Upévare che,
opa mba'e Jára che pu'akapáva,
ha'e kóicha umi maranduhárare:
Ha'ukáta chupe kuéra mba'e iro etereíva,
ha'ukáta chupe kuéra y oñepohanóva,
maranduhára kuéra Jerusalén guágui
ojepyso haguére teko aña opa upe tetãpýre.”
16 Ñandejára ipu'akapáva he'i:
“Israelgua, aníke pehendu
umi mba'e he'íva maranduhára kuéra.
Japu meme ko hína umíva,
mba'e iñakãme ha'e kuéra ombojýva,
che nda'éi vaekue chupe kuéra.
17 Umi che ñe'ẽ nohenduséivape
ha'e kuéra he'i:
‘Mba'eve ivaíva ndojehu mo'ãi.’”
Jeremías osapukái
18 Ha máva piko oikuaáta
pe Ñandejára ñemiháme oguerekóva?
Máva piko ohecha
térã ohendu ra'e iñe'ẽ?
Máva piko ojapysaka ra'e hese?
19 Ñandejára pochykue
ojogua ára pochýpe,
yvytu ratãme ojogua
iñañáva ári oipejúva.
20 Ñandejára pochykue ndopa mo'ãi
ojapopa peve ha'e ojaposéva.
Oguahẽta ára pene mandu'atahápe
ha pehecha kuaáta opa ko'ã mba'e.
Ñandejára he'íva maranduhára japúre
21 “Che namondói vaekue umi maranduhárape,
na ñe'ẽi vaekue chupe kuéra.
Ha'e kuéra katu
osẽ opa rupi oñe'ẽ che rérape.
22 Oikuaa rire umi mba'e
iñongatupy arekóva,
oikuaauka vaerã mo'ã
che ñe'ẽ che retã guápe,
ohejauka vaerã mo'ã
chupe kuéra hape vai
ha opoika vaerã mo'ã chupe kuéra
hembiapo vaígui.”
23 Ñandejára he'i:
“Mombyry térã aguĩ, che hína Tupã.
24 “Máva piko ikatúta okañy che hegui?
Che rekovépe amyenyhẽ yvy ha yvága.
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
25 Ahendu maranduhára kuéra ñe'ẽ japu, he'íva oñe'ẽha che rérape ha iképe oñe'ẽ hague che ndive. 26 Araka'e peve piko umi maranduhára oikuaaukáta mba'e japu, ha'e kuéra iñakãme ombojýva? 27 Umi képe guare reheve omombe'u joáva ojupe, che retã guápe ombyesaraise che hegui, itúva kuéra ypykue hesarái haguéicha che hegui oho haguã Baal*f** rapykuéri. 28-29 Peteĩ maranduhára oguereko ramo ikepegua, te'i mba'épa ohecha ra'e iképe. Ohendu ramo upe che ha'éva chupe katu, tomombe'u pe che ha'éva, ha'e hagueichaite chupe. Ndaikatúi oñembojoja kapi'i trígore. Che ñe'ẽ ojogua tatápe, martíllope omyangu'íva ita guasu.” Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
30 “Upévare che añemoĩ umi maranduhára rehe omondáva ojupe che ñe'ẽ.” Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. 31 “Añemoĩ umi maranduhárare, omombe'úva ha'érõ guáicha che ñe'ẽ umi mba'e iñakãgui oguenohẽva. 32 Añemoĩ umi maranduhára rehe omombe'úva kepegua japu, ijapu ha ñe'ẽ reípe ombojavýva hape che retã guápe. Che namondói vaekue chupe kuéra ha nda'éi vaekue chupe kuéra mba'eve. Ha'e kuéra ndaikatúi oipytyvõvo avavéicha guápe.” Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
Mba'éichapa oñeñe'ẽ vaerã Ñandejára he'ívare
33 “Nde Jeremías, peteĩ tetãgua térã maranduhára térã pa'i oporandu ramo ndéve: ‘Mba'épa hína pe Ñandejára mba'e pohýi?’ Ere chupe kuéra: ‘Ñandejára he'ika imba'e pohýi ha'eha peẽ, ha pende reitytaha yvýre.’ 34 Ha oĩ ramo maranduhára térã pa'i térã tetãgua oiporúva ko ñe'ẽ ‘Ñandejára mba'e pohýi’, che ainupãta chupe ha hóga guápe. 35 Pe máva oporandu ramo iñirũ térã hóga guápe, ikatu he'i: ‘Mba'e piko pe he'íva Ñandejára ra'e?’ 36 Ha anivéke peiporu upe ñe'ẽ ‘Ñandejára mba'e pohýi’. Cháke oĩ ramo oiporúva, ajapóta iñe'ẽgui mba'e pohýi chupe guarã. Peẽ pemokarẽmba vaekue upe he'iséva Tupã oikovéva ñe'ẽ, Tupã pende Jára ipu'akapáva ñe'ẽ.
37 Nde Jeremías, eporandu maranduhára kuérape: ‘Mba'épa he'i ra'e Ñandejára?’ 38 Ha he'i ramo ‘Ñandejára mba'e pohýi’, ere chupe kuéra: ‘Ñandejára he'i: Peẽ akóinte peiporúgui upe ñe'ẽ ha'e vaekue ani haguã peiporu, 39 pohupíta peteĩ mba'e pohýicha, peẽme ha upe táva ame'ẽ vaekue peẽme ha pende ru kuéra ypy kuépe, ha pomombóta mombyry che hegui. 40 Ha opa árape guarã arúta pende ári toryja ha ñemotĩ ikatuve'ỹtava peñembyesarái chugui.’”