Profecías contra los reyes de Judá
1 Así dijo Jehová: Desciende a la casa del rey de Judá, y habla allí esta palabra, 2 y di: Oye palabra de Jehová, oh rey de Judá que estás sentado sobre el trono de David, tú, y tus siervos, y tu pueblo que entra por estas puertas. 3 Así ha dicho Jehová: Haced juicio y justicia, y librad al oprimido de mano del opresor, y no engañéis ni robéis al extranjero, ni al huérfano ni a la viuda, ni derraméis sangre inocente en este lugar. 4 Porque si efectivamente obedeciereis esta palabra, los reyes que en lugar de David se sientan sobre su trono, entrarán montados en carros y en caballos por las puertas de esta casa; ellos, y sus criados y su pueblo. 5 Mas si no oyereis estas palabras, por mí mismo he jurado, dice Jehová, que esta casa será desierta.
6 Porque así ha dicho Jehová acerca de la casa del rey de Judá: Como Galaad eres tú para mí, y como la cima del Líbano; sin embargo, te convertiré en soledad, y como ciudades deshabitadas. 7 Prepararé contra ti destruidores, cada uno con sus armas, y cortarán tus cedros escogidos y los echarán en el fuego.
8 Y muchas gentes pasarán junto a esta ciudad, y dirán cada uno a su compañero: ¿Por qué hizo así Jehová con esta gran ciudad? 9 Y se les responderá: Porque dejaron el pacto de Jehová su Dios, y adoraron dioses ajenos y les sirvieron.
10 No lloréis al muerto, ni de él os condoláis; llorad amargamente por el que se va, porque no volverá jamás, ni verá la tierra donde nació.
11 Porque así ha dicho Jehová acerca de Salum hijo de Josías, rey de Judá, el cual reinó en lugar de Josías su padre, y que salió de este lugar: No volverá más aquí, 12 sino que morirá en el lugar adonde lo llevaron cautivo, y no verá más esta tierra.
13 ¡Ay del que edifica su casa sin justicia, y sus salas sin equidad, sirviéndose de su prójimo de balde, y no dándole el salario de su trabajo! 14 Que dice: Edificaré para mí casa espaciosa, y salas airosas; y le abre ventanas, y la cubre de cedro, y la pinta de bermellón. 15 ¿Reinarás, porque te rodeas de cedro? ¿No comió y bebió tu padre, e hizo juicio y justicia, y entonces le fue bien? 16 Él juzgó la causa del afligido y del menesteroso, y entonces estuvo bien. ¿No es esto conocerme a mí? dice Jehová. 17 Mas tus ojos y tu corazón no son sino para tu avaricia, y para derramar sangre inocente, y para opresión y para hacer agravio. 18 Por tanto, así ha dicho Jehová acerca de Joacim hijo de Josías, rey de Judá: No lo llorarán, diciendo: ¡Ay, hermano mío! y ¡Ay, hermana! ni lo lamentarán, diciendo: ¡Ay, señor! ¡Ay, su grandeza! 19 En sepultura de asno será enterrado, arrastrándole y echándole fuera de las puertas de Jerusalén. 20 Sube al Líbano y clama, y en Basán da tu voz, y grita hacia todas partes; porque todos tus enamorados son destruidos. 21 Te he hablado en tus prosperidades, mas dijiste: No oiré. Este fue tu camino desde tu juventud, que nunca oíste mi voz. 22 A todos tus pastores pastoreará el viento, y tus enamorados irán en cautiverio; entonces te avergonzarás y te confundirás a causa de toda tu maldad. 23 Habitaste en el Líbano, hiciste tu nido en los cedros. ¡Cómo gemirás cuando te vinieren dolores, dolor como de mujer que está de parto!
24 Vivo yo, dice Jehová, que si Conías hijo de Joacim rey de Judá fuera anillo en mi mano derecha, aun de allí te arrancaría. 25 Te entregaré en mano de los que buscan tu vida, y en mano de aquellos cuya vista temes; sí, en mano de Nabucodonosor rey de Babilonia, y en mano de los caldeos. 26 Te haré llevar cautivo a ti y a tu madre que te dio a luz, a tierra ajena en que no nacisteis; y allá moriréis. 27 Y a la tierra a la cual ellos con toda el alma anhelan volver, allá no volverán.
28 ¿Es este hombre Conías una vasija despreciada y quebrada? ¿Es un trasto que nadie estima? ¿Por qué fueron arrojados él y su generación, y echados a tierra que no habían conocido? 29 ¡Tierra, tierra, tierra!, oye palabra de Jehová. 30 Así ha dicho Jehová: Escribid lo que sucederá a este hombre privado de descendencia, hombre a quien nada próspero sucederá en todos los días de su vida; porque ninguno de su descendencia logrará sentarse sobre el trono de David, ni reinar sobre Judá.
Ñandejára he'ikáva Judá ruvicha guasu róga guápe
1 Ñandejára he'i chéve: “Tereho mburuvicha guasu rógape ha ehenduka ko ha'ekáva 2 Judá ruvicha guasu oguapýva hína David guapyhápe, hembiguái kuéra ha opa tavagua renondépe: ‘Pehendu ko he'íva Ñandejára. 3 Pejapo ko'ápe upe heko joja ha heko peguáva. Peipe'a ojejopývape ijopyha poguýgui, ani peapo'i mombyrygua, tyre'ỹ ha kuña imenave'ỹvape térã pejopy hendive kuéra. Ani pejuka tapicha imarã'ỹvape. 4 Pejapo ramo añetehápe ko peẽme ha'ekáva, akóinte oĩta David guapyhápe mburuvicha guasu, oikéva kárro jeguápe ha kavaju ári ko óga guasu rokẽ nguéra rupi omoirũvo chupe kuéra mburuvicha ha tavagua kuéra. 5 Ndapei kuaaséi ramo mba'eve ko ha'évagui katu, ko óga guasúgui oikóta tapere. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.’”
6 Ñandejára he'ígui Judá ruvicha guasu rógare:
“Nde hína chéve guarã yvyty Galaad joguaha,
yvyty Líbano ru'ãicha,
ha ame'ẽ che ñe'ẽ ajapotaha nde hegui yvy ojeiko'ỹha,
ndaiporihápe avave.
7 Amondóta nde rehe kuimba'e oñorãirõséva
ha ohóta ne rundívo.
Oikytĩta ne horkõ nguéra ojeguaitéva
ha tatápe omombóta.
8 Opa tetã guio oúva nde ypy rupi ohasáta ha oñoporandu joáta ojupe: ‘Mba'ére piko péicha ojapo Ñandejára ko táva tuichaite rehe?’ 9 Ha he'íta ojupe: ‘Ojei haguére pe ñe'ẽ me'ẽ Ñandejára ojapo vaekue hendive kuéragui ha oñesũ ha omomba'e guasu ambue tupã nguéra.’”
Jeremías he'íva Salum (Joacaz) rehe
10-11 Ani pene rasẽ mburuvicha guasu Josías rehe,
ani pene rasẽ omano haguére.
Pene rasẽ uvei ita'ýra Salum rehe,
ohóva ouve'ỹ haguã.
Ndohecha mo'ãvéi pe yvy
oikove ypy hague.
Ñandejára niko he'i Salum, Josías Judá ruvicha guasu ra'ýre, oisãmbyhy vaekue itúva rendaguépe, ha osẽ vaekue ko'águi: “Ndou mo'ãvéi, 12 omanóta uvei upe tetã ojereraha haguépe ipokuapy, ha ndohecha mo'ãvéima ko tetã.
Upe he'íva Joaquim rehe
13 “Cháke nde, reiporúvo teko aña ha teko joja'ỹ
remopu'ãva nde róga guasu ha nde róga yvate kuéra,
reporomomba'apo reíva
rehepy me'ẽ'ỹre tembiapokue rehe!
14 Eréva: ‘Amopu'ãta che róga guasurã tuicha porã,
ikoty yvategua pyrusúva.’
Remohovetã tuicha,
rejaho'i yvyra jeguápe hogyke kuéra
ha rembyape pytãva.
15 Reimo'ã piko mburuvicha guasu he'iseha
jaiko porã óga jeguápe?
Nde ru ovy'a vaekue oikove aja.
Ha'e katu ojapo vaekue heko jojáva ha imarangatu vaekue,
ha upévare oho porã vaekue chupe.
16 Ome'ẽ vaekue imba'éva imboriahu ha ojejopy vaívape,
ha upévare oho porã vaekue chupe.
Upéva upe he'iséva pe máva che kuaaha.
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
17 Nde katu rejepy'apy
ne mba'e mondakuérente voi,
rejukauka imarã'ỹvape,
rejopy ne retãgua ndive ha reiporu vaipa chupe.”
18 Ñandejára he'i Joaquim, Judá ruvicha guasu, Josías ra'ýre:
“Ndaipóri mo'ãi avave hasẽva omano haguére,
ndaipóri mo'ãi ojahe'o ha he'íva:
Áina che ryvy! Áina che reindy!
Áina karai guasu! Áina che ruvicha guasu!’
19 Vúrro re'õnguéicha hetekue oñeñotỹta:
Jerusaléngui ojererotyryrýta
ha okápe oñemombóta.”
Jerusalén rehe he'íva
20 Judá, ejupi yvyty Líbano ru'ãme ha esapukái!
Eñe'ẽ hatã Basán pegua yvyty kuéra rupi!
Yvy yvate Abarim guive esapukái,
opa umi reñemboki hague niko oñemona yvýre!
21 Che añemoñe'ẽ vaekue ndéve reiko porã ramo guare,
ha na che renduséi vaekue.
Upéicha rejapo vaekue ne mitã rusu guive.
Nerehenduséi vaekue che ñe'ẽ!
22 Yvytu oguerotyryry mburuvicha kuérape,
ha opa reñembokiha ojereraháta ipokuapy tetã mombyrýpe.
Reñemotĩ na ne tĩndýta repytávo
opa ne ñañanguére.
23 Ko'ágã repytu'u hína nde raitýpe,
umi kuri'y pa'ũme Líbanogui ojegueru vaekue.
Ágãnte rehasa asýta oguahẽ vove ndéve
kuña imembýtarõ guáicha mba'asy!”
Ñandejára he'ikáva mburuvicha guasu Jeconíaspe
24 Ñandejára he'ika Jeconías, Judá ruvicha guasu Joaquim ra'ýpe: “Che jehe voi ame'ẽ che ñe'ẽ: Nde ha'e rire ramo jepe kuãirũ ha'ãngáva oĩva che kuã akatúre, roipe'a vaerã mo'ã upégui 25 rome'ẽ haguã nde rehe ija'e'ỹ etévape ha rekyhyjeteha. Rome'ẽta Babilonia ruvicha guasu Nabucodonosor ha caldéo kuérape. 26 Ndéve ha nde sýpe pomombóta peteĩ yvy peikove ypy'ỹ haguépe ha upépe pemanóta mokõive.” 27 Aipo ramo ha'e kuéra ndou jey mo'ãi upe yvy ousetetahápe.
Jeremías osapukái
28 Jeconías piko kambuchi tuja jekakue,
térã peteĩ mba'e sorokue ojepota'ỹva mba'e,
ajeve oñemombo ha'e ha ita'ýra kuéra
yvy ojeikuaa'ỹvape?
29 Yvy, yvy, yvy:
Ehendúke Ñandejára ñe'ẽ!
30 Ñandejára he'i:
“Pemoĩ héra kuatiáre
kuimba'e ita'yra'ỹvaicha
opa mba'e osẽ vai vaekuépe.
Avave iñemoñare apytépgui
ndoguapy mo'ãgui David guapyhápe
oisãmbyhy jey haguã Judá retã.”