La fe
1 Es, pues, la fe la certeza de lo que se espera, la convicción de lo que no se ve. 2 Porque por ella alcanzaron buen testimonio los antiguos. 3 Por la fe entendemos haber sido constituido el universo por la palabra de Dios, de modo que lo que se ve fue hecho de lo que no se veía.
4 Por la fe Abel ofreció a Dios más excelente sacrificio que Caín, por lo cual alcanzó testimonio de que era justo, dando Dios testimonio de sus ofrendas; y muerto, aún habla por ella. 5 Por la fe Enoc fue traspuesto para no ver muerte, y no fue hallado, porque lo traspuso Dios; y antes que fuese traspuesto, tuvo testimonio de haber agradado a Dios. 6 Pero sin fe es imposible agradar a Dios; porque es necesario que el que se acerca a Dios crea que le hay, y que es galardonador de los que le buscan. 7 Por la fe Noé, cuando fue advertido por Dios acerca de cosas que aún no se veían, con temor preparó el arca en que su casa se salvase; y por esa fe condenó al mundo, y fue hecho heredero de la justicia que viene por la fe.
8 Por la fe Abraham, siendo llamado, obedeció para salir al lugar que había de recibir como herencia; y salió sin saber a dónde iba. 9 Por la fe habitó como extranjero en la tierra prometida como en tierra ajena, morando en tiendas con Isaac y Jacob, coherederos de la misma promesa; 10 porque esperaba la ciudad que tiene fundamentos, cuyo arquitecto y constructor es Dios. 11 Por la fe también la misma Sara, siendo estéril, recibió fuerza para concebir; y dio a luz aun fuera del tiempo de la edad, porque creyó que era fiel quien lo había prometido. 12 Por lo cual también, de uno, y ese ya casi muerto, salieron como las estrellas del cielo en multitud, y como la arena innumerable que está a la orilla del mar.
13 Conforme a la fe murieron todos estos sin haber recibido lo prometido, sino mirándolo de lejos, y creyéndolo, y saludándolo, y confesando que eran extranjeros y peregrinos sobre la tierra. 14 Porque los que esto dicen, claramente dan a entender que buscan una patria; 15 pues si hubiesen estado pensando en aquella de donde salieron, ciertamente tenían tiempo de volver. 16 Pero anhelaban una mejor, esto es, celestial; por lo cual Dios no se avergüenza de llamarse Dios de ellos; porque les ha preparado una ciudad.
17 Por la fe Abraham, cuando fue probado, ofreció a Isaac; y el que había recibido las promesas ofrecía su unigénito, 18 habiéndosele dicho: En Isaac te será llamada descendencia; 19 pensando que Dios es poderoso para levantar aun de entre los muertos, de donde, en sentido figurado, también le volvió a recibir. 20 Por la fe bendijo Isaac a Jacob y a Esaú respecto a cosas venideras. 21 Por la fe Jacob, al morir, bendijo a cada uno de los hijos de José, y adoró apoyado sobre el extremo de su bordón. 22 Por la fe José, al morir, mencionó la salida de los hijos de Israel, y dio mandamiento acerca de sus huesos.
23 Por la fe Moisés, cuando nació, fue escondido por sus padres por tres meses, porque le vieron niño hermoso, y no temieron el decreto del rey. 24 Por la fe Moisés, hecho ya grande, rehusó llamarse hijo de la hija de Faraón, 25 escogiendo antes ser maltratado con el pueblo de Dios, que gozar de los deleites temporales del pecado, 26 teniendo por mayores riquezas el vituperio de Cristo que los tesoros de los egipcios; porque tenía puesta la mirada en el galardón. 27 Por la fe dejó a Egipto, no temiendo la ira del rey; porque se sostuvo como viendo al Invisible. 28 Por la fe celebró la pascua y la aspersión de la sangre, para que el que destruía a los primogénitos no los tocase a ellos.
29 Por la fe pasaron el Mar Rojo como por tierra seca; e intentando los egipcios hacer lo mismo, fueron ahogados. 30 Por la fe cayeron los muros de Jericó después de rodearlos siete días. 31 Por la fe Rahab la ramera no pereció juntamente con los desobedientes, habiendo recibido a los espías en paz.
32 ¿Y qué más digo? Porque el tiempo me faltaría contando de Gedeón, de Barac, de Sansón, de Jefté, de David, así como de Samuel y de los profetas; 33 que por fe conquistaron reinos, hicieron justicia, alcanzaron promesas, taparon bocas de leones, 34 apagaron fuegos impetuosos, evitaron filo de espada, sacaron fuerzas de debilidad, se hicieron fuertes en batallas, pusieron en fuga ejércitos extranjeros. 35 Las mujeres recibieron sus muertos mediante resurrección; mas otros fueron atormentados, no aceptando el rescate, a fin de obtener mejor resurrección. 36 Otros experimentaron vituperios y azotes, y a más de esto prisiones y cárceles. 37 Fueron apedreados, aserrados, puestos a prueba, muertos a filo de espada; anduvieron de acá para allá cubiertos de pieles de ovejas y de cabras, pobres, angustiados, maltratados; 38 de los cuales el mundo no era digno; errando por los desiertos, por los montes, por las cuevas y por las cavernas de la tierra.
39 Y todos estos, aunque alcanzaron buen testimonio mediante la fe, no recibieron lo prometido; 40 proveyendo Dios alguna cosa mejor para nosotros, para que no fuesen ellos perfeccionados aparte de nosotros.
Umi yma guare jerovia
1 Jajerovia ramo, jaikuaa porã jahupytyha katuete pe ñaha'arõva, he'ise, jarovia añete ramo umi mba'e jahecha'ỹva. 2 Ñande ru ypy kuerakuépe Tupã ombojerovia vaekue ojerovia haguére.
3 Jajerovia rupi jaikuaa Tupã ojapo hague iñe'ẽme opa oĩva, ha upéicha umi mba'e jahecháva, Tupã ojapo vaekue ojehecha'ỹva.
4 Ojerovia rupi, Abel oikuave'ẽ Tupãme iporãvéva pe Caín oikuave'ẽ vaekuégui. Ha upévare Tupã oguereko chupe heko jojáva ramo ha oguerohory ikuave'ẽmby. Aipórõ, omanómarõ jepe, Abel akói oñe'ẽ ijerovia rupi.
5 Ojerovia rupi, Henoc ojereraha vaekue yvágape omano'ỹre. Avave ndojuhuvéi vaekue, oguerahágui Tupã. Ha Ñandejára Ñe'ẽ he'i, ojereraha mboyve, Henoc ombohory hague Tupãme. 6 Ndaikatúi ñambohorývo Tupãme jajerovia'ỹ ramo. Ñañemboja haguã Tupãre niko jarovia vaerã ha'e oikoveha ha omyengoviaha umi hendápe oguahẽsévape.
7 Ojerovia rupi, Noé, Tupã omomarandu ramo chupe oiko vaerãha gueteri heta mba'e ojehecha'ỹva, iñe'ẽ rendu ha ojapo pe mbayru y pegua omano'ỹ haguã hogagua kuéra. Ha upe ijerovia rupi voi, Noé oinupã yvypórape ha Tupã ome'ẽ chupe teko joja ojehupytýva ojejerovia ramo. 8 Ojerovia rupi, Abraham, ohenóivo chupe Tupã, iñe'ẽ rendu ha osẽ oho haguã pe yvy chupe ome'ẽtavape. Ha osẽ vaekue pe oikohágui oikuaa'ỹre mamópa oho. 9 Ha ojerovia rupi, oiko mombyrygua ramo pe yvy Tupã oikuave'ẽ vaekuépe chupe. Oiko umi óga vakapípe, Isaac ha Jacob oiko haguéicha, ohupyty vaekue avei upe Tupã he'i vaekue ome'ẽtaha. 10 Ojerovia rupi, Abraham oha'arõ vaekue pe táva guasu opa ára guarãva, Tupã omopu'ã vaekue.
11 Ojerovia rupi avei, ndaikatúi ramo jepe Sara imemby ha Abraham ituja etereíma, oñeme'ẽ chupe mbarete ita'ýra haguã, oguerovia rupi Tupã ojapotaha katuete he'i haguéicha. 12 Aipórõ Abraham, hi'ára guahẽ aguĩma ramo jepe, ou hetaiterei ita'ýra, mbyja oĩháicha yvate ha yguasu rembe'ýpe yvyku'i, ikatu'ỹvaicha ojepapa.
13 Opa ko'ã yvypóra omano ohupyty'ỹre umi mba'e Tupã he'i vaekue ome'ẽtaha. Ha ojerovia rupi, ohecha hikuái mombyry guive ha omomaitei, ojehecha kuaávo ha'e kuéra mombyryguaha ohasáva ko yvy ári. 14 Ha umi péicha he'íva, oikuaauka porã oikoha gueteri oheka hikóni hetãrã. 15 Imandu'a rire hikuái pe yvy oheja vaekue, ikatúnte vaerã mo'ã oho jey hikuái upépe. 16 Ha ha'e kuéra katu oipota vaekue peteĩ tetã iporãvéva, he'ise, tetã yvága pegua. Upévare Tupã notĩri oiko haguã Itupã nguéra ramo. Oguereko niko chupe kuéra guarã peteĩ táva guasu ombosako'íva.
17 Ojerovia rupi, Abraham, Tupã oipy'a ra'ãvo chupe, ohupi Isaácpe oikuave'ẽ haguã pe ta'ýra peteĩmi. Tupã ome'ẽ rire ramo jepe chupe iñe'ẽ, 18 he'i ramo “Isaac rupi ne ñemoñaréta.” 19 Abraham niko ohechakuaa Tupã ipu'akaha omoingove jey haguã omano vaekuépe. Ha upévare Abraham oguereko jey ita'ýrape, ha upéva opyta mba'e rechaukaha ramo.
20 Ojerovia rupi, Isaac ome'ẽ iñe'ẽ ohovasataha Jacob ha Esaúpe upe rire guarãre.
21 Ojerovia rupi, Jacob, omanótama ramo hína ome'ẽ iñe'ẽ ohovasataha José ra'y kuéra peteĩ-teĩme, ha omomba'e guasu Tupãme, ojejokóvo ipokokáre.*f**,
22 Ojerovia rupi, José, omanóvo, he'i vaekue umi Israelgua osẽtaha kurive Egíptogui, ha oheja he'i mba'épa ojejapo vaerã hetekuégui.
23 Ojerovia rupi, oiko ypývo ko yvy ári Moisés, itúva ha isy omokañy chupe mbohapy mes pukukue. Ohecha hikuái upe mitã iporãha, ha ndokyhyjéi pe mburuvicha guasúgui omoĩ vaekue ojejukapa haguã mitã michĩ kuérape.
24 Ha ojerovia rupi, Moisés, okakuaapa riréma, ndoipotái ojeguereko chupe faraón rajy memby ramo. 25 Oipotave uvei tojerereko asy Tupã retãgua ndive ohasa porã rangue vy'a sapy'ami oguerúva angaipa reheve. 26 Tuichave mba'e chupe guarã ohasa asy pe Mesías rehe ñembohory, ohasa porã rangue Egipto mba'eta reheve. Oguereko iñakãme Tupã omyengoviataha chupe.
27 Ojerovia rupi, Moisés osẽ Egíptogui, okyhyje'ỹre mburuvicha guasu pochýgui. Ha oñemohatã pe ojaposévape ohecha ramo guáicha Tupã ojehecha'ỹvape. 28 Ojerovia rupi, Moisés ombyarete vaekue Páskua ha ohypyika okẽ nguéra tuguýpe, Tupã remimbou mano reruha opoko'ỹ haguã Israelgua kuéra ra'y ypykuére.
29 Ojerovia rupi, Israelgua kuéra ohasa vaekue pe Mar Rojo, yvy ikãva ramo guáicha. Ha upéi umi Egiptogua ojaposévo avei upéicha, omanomba yguýpe.
30 Ojejerovia rupi, ho'a korapy yvate ombojeréva Jericó, umi Israelgua oguata rire ijerére 7 ára pukukue. 31 Ha ojerovia rupi, Rahab, pe kuña reko vai, nomanói umi Tupãme iñe'ẽ rendu'ỹva ndive. Ha'e niko pe omoguahẽ vaekue torypápe umi Israelgua pyraguépe.
32 Mba'épa ha'evéta? Mbyky chéve ára añe'ẽ haguã Gedeón rehe, Barac, Sansón, Jefté, David, Samuel ha umi maranduhárare. 33 Ojerovia rupi omoĩ ipoguýpe heta tetã, oporomboheko joja, ohupyty hikuái pe Tupã ome'ẽ hague iñe'ẽ, omboty umi jaguarete juru, 34 ombogue vaekue tata rendy ñarõ, ojehekýi kyse puku rãimbégui. Ikangy ramo jepe imbarete jey, ha ikatupyry ñorãirõháme, ha omoĩmba ipoguýpe umi hese kuéra ija'e'ỹvape. 35 Oĩ vaekue kuña omoguahẽ jeýva hogagua omanóva, oikove jey vaekue.
Oime vaekue oheja'ỹva ojepoi chugui kuéra, ha oñeñemboharái hese kuéra omano meve, ha opu'ã jey haguã peteĩ jeikove iporãvévape. 36 Heta oime vaekue ohasáva ñembohory ha teju ruguái, ha ñeñapytĩ ha yvyrakua avei. 37 Heta ambue katu ojejuka itápe, oñembovo mbyte rupi térã ojejuka kyse pukúpe. Oime ápe ha pépe oiko vaekue, oñemonde ovecha ha kavara pirekuépente: imboriahu, ojejopy ha ojeguereko asy. 38 Ko'ã kuimba'e, ko yvy ári jepe ndaijái vaekue chupe kuéra oiko. Oiko katu vaekue hikuái ápe ha pépe, oikuaa'ỹre mamópa ohóta, umi yvy ojeiko'ỹháre, umi yvytýre ha umi itakua rupi.
39 Ha upéicharõ jepe, mavavéva ndohupytýi vaekue umi mba'e Tupã he'i vaekue ome'ẽtaha, tuicha ramo jepe pe ijerovia kuéra. 40 Tupã niko oguereko ipy'ápe ñandéve guarã peteĩ mba'e iporãvéva, ani haguã ñande rehe oñemomarangatu avei kuéra.