El valle de los huesos secos
1 La mano de Jehová vino sobre mí, y me llevó en el Espíritu de Jehová, y me puso en medio de un valle que estaba lleno de huesos. 2 Y me hizo pasar cerca de ellos por todo en derredor; y he aquí que eran muchísimos sobre la faz del campo, y por cierto secos en gran manera. 3 Y me dijo: Hijo de hombre, ¿vivirán estos huesos? Y dije: Señor Jehová, tú lo sabes. 4 Me dijo entonces: Profetiza sobre estos huesos, y diles: Huesos secos, oíd palabra de Jehová. 5 Así ha dicho Jehová el Señor a estos huesos: He aquí, yo hago entrar espíritu en vosotros, y viviréis. 6 Y pondré tendones sobre vosotros, y haré subir sobre vosotros carne, y os cubriré de piel, y pondré en vosotros espíritu, y viviréis; y sabréis que yo soy Jehová.
7 Profeticé, pues, como me fue mandado; y hubo un ruido mientras yo profetizaba, y he aquí un temblor; y los huesos se juntaron cada hueso con su hueso. 8 Y miré, y he aquí tendones sobre ellos, y la carne subió, y la piel cubrió por encima de ellos; pero no había en ellos espíritu. 9 Y me dijo: Profetiza al espíritu, profetiza, hijo de hombre, y di al espíritu: Así ha dicho Jehová el Señor: Espíritu, ven de los cuatro vientos, y sopla sobre estos muertos, y vivirán. 10 Y profeticé como me había mandado, y entró espíritu en ellos, y vivieron, y estuvieron sobre sus pies; un ejército grande en extremo.
11 Me dijo luego: Hijo de hombre, todos estos huesos son la casa de Israel. He aquí, ellos dicen: Nuestros huesos se secaron, y pereció nuestra esperanza, y somos del todo destruidos. 12 Por tanto, profetiza, y diles: Así ha dicho Jehová el Señor: He aquí yo abro vuestros sepulcros, pueblo mío, y os haré subir de vuestras sepulturas, y os traeré a la tierra de Israel. 13 Y sabréis que yo soy Jehová, cuando abra vuestros sepulcros, y os saque de vuestras sepulturas, pueblo mío. 14 Y pondré mi Espíritu en vosotros, y viviréis, y os haré reposar sobre vuestra tierra; y sabréis que yo Jehová hablé, y lo hice, dice Jehová.
La reunión de Judá e Israel
15 Vino a mí palabra de Jehová, diciendo: 16 Hijo de hombre, toma ahora un palo, y escribe en él: Para Judá, y para los hijos de Israel sus compañeros. Toma después otro palo, y escribe en él: Para José, palo de Efraín, y para toda la casa de Israel sus compañeros. 17 Júntalos luego el uno con el otro, para que sean uno solo, y serán uno solo en tu mano. 18 Y cuando te pregunten los hijos de tu pueblo, diciendo: ¿No nos enseñarás qué te propones con eso?, 19 diles: Así ha dicho Jehová el Señor: He aquí, yo tomo el palo de José que está en la mano de Efraín, y a las tribus de Israel sus compañeros, y los pondré con el palo de Judá, y los haré un solo palo, y serán uno en mi mano. 20 Y los palos sobre los que escribas estarán en tu mano delante de sus ojos, 21 y les dirás: Así ha dicho Jehová el Señor: He aquí, yo tomo a los hijos de Israel de entre las naciones a las cuales fueron, y los recogeré de todas partes, y los traeré a su tierra; 22 y los haré una nación en la tierra, en los montes de Israel, y un rey será a todos ellos por rey; y nunca más serán dos naciones, ni nunca más serán divididos en dos reinos. 23 Ni se contaminarán ya más con sus ídolos, con sus abominaciones y con todas sus rebeliones; y los salvaré de todas sus rebeliones con las cuales pecaron, y los limpiaré; y me serán por pueblo, y yo a ellos por Dios.
24 Mi siervo David será rey sobre ellos, y todos ellos tendrán un solo pastor; y andarán en mis preceptos, y mis estatutos guardarán, y los pondrán por obra. 25 Habitarán en la tierra que di a mi siervo Jacob, en la cual habitaron vuestros padres; en ella habitarán ellos, sus hijos y los hijos de sus hijos para siempre; y mi siervo David será príncipe de ellos para siempre. 26 Y haré con ellos pacto de paz, pacto perpetuo será con ellos; y los estableceré y los multiplicaré, y pondré mi santuario entre ellos para siempre. 27 Estará en medio de ellos mi tabernáculo, y seré a ellos por Dios, y ellos me serán por pueblo. 28 Y sabrán las naciones que yo Jehová santifico a Israel, estando mi santuario en medio de ellos para siempre.
Kãngue rei
1 Tupã omboja che rehe ipo ha che myenyhẽ ipokatúgui, ha che moĩ peteĩ ñu hetahápe kãnguekue. 2 Tupã che mboguata opáichavo; umi kãnguekue omyenyhẽmbaite upe ñu, ha kãngue reipaitéma. 3 Upépe he'i chéve: Ndépa reroviáne ko'ã kãnguekue oikove jeýne haguã? Che ha'e chupe: “Tupã, nde año mante reikuaa upéva”.
4 Aipórõ Tupã he'i chéve: “Eñe'ẽ che rérape ko'ã kãnguekuépe. Ere chupe kuéra: ‘kãngue rei, pehendu ko'ã ñe'ẽ oúva Tupãgui’. 5 Tupã he'i peẽme: ‘Amoingéta pende pype tekove pytu peikove jey haguã. 6 Amoĩta peẽme tajygue, pomboho'óta, pombopiréta ha ame'ẽta peẽme tekove pyahu peikove jey haguã. Upépe peẽ pehecha kuaáta cheha Tupã.’” 7 Che añe'ẽ chupe kuéra ha'e he'i haguéicha chéve. Ha añe'ẽ aja chupe kuéra aína, ahendu hyapúva: peteĩ yvy ryrýi nipo ra'e, ha umi kãnguekue oñepyrũ oñembyaty ojuehe. 8 Ha ahecha umi kãnguekue ári osẽ tajygue ha to'o, ha ojejaho'i pirépe. Ha ndoguerekói jepe tekove pytu.
9 Upépe Tupã he'i chéve: “Eñe'ẽ che rérape pe tekove pytúpe, ha ere chupe: Tekove pytu, eju opa guio ha emoingove ko'ã te'õngue.” 10 Che añe'ẽ Tupã rérape ha'e he'i haguéicha chéve, ha pe tekove pytu ou oike ipype kuéra, ha ha'e kuéra oikove ha opu'ã oñembo'y. Hetaiterei niko ha oiko chugui kuéra peteĩ aty ndaipapaháiva.
11 Upépe Tupã he'i chéve: “Israelgua maymáva niko, ko'ã kãnguekuéicha.Oiko he'i hikuái: ‘Ore kãnguekue kãngue reíntema; ndaikatu véima ñaha'arõvo mba'eve, japáma.’ 12 Néi, eñe'ẽve chupe kuéra che rérape: Kóicha he'i Tupã: ‘Che retãgua maymáva, poguenohẽta pe yvykua peñeñotỹ haguégui ha pomondo jeýta tetã Israélpe. 13 Ha ágã poguenohẽ jeýma ramo pe yvykua peñeñotỹ haguégui, pehecha kuaáta, peẽ che retãgua, cheha Tupã. 14 Che amoĩta pende pype tekove pytu che heguíva, ha peẽ peikove jeýta, ha pomoĩ jeýta pende yvy teépe. Upépe peikuaáta che, Tupã, ha'e ha ajapo hague.’” Che, Tupã, ha'e upeichaha.
Judá ha Israel ojoaju jey
15 Tupã ojere che gotyo ha he'i chéve: 16 Emoĩ nde pópe peteĩ yvyra ha ehai ipype: ‘Judá ha iñirũ Israelgua kuéra’. Ejapyhy upéi ambue yvyra ha ehai: ‘Efraín, José rérape, ha ambue imoirũhára Israel yvy hembýva pegua’. 17 Upe rire emboja ojuehe oiko haguã mokõivévagui peteĩ, ta peteĩ añónte nde pópe. 18 Ne retãgua kuéra he'ívo ndéve: ‘Emyesakãna oréve mba'épa he'ise upéva’, 19 ere chupe kuéra: ‘Kóicha he'i Tupã: Ajapyhýta pe José yvyra, oĩva hína Efraín pópe ha ambue kuéra Israel irũva, ha ambojáta pe Judá yvyráre, oiko peve mokõivévagui peteĩ yvyránte che pópe’. 20 Ereko nde pópe, tohecha maymáva, umi mokõi yvyra reiporu vaekue rehai haguã. 21 Upéi ere chupe kuéra: ‘Kóicha he'i Tupã: Anohẽta Israelgua kuérape umi tetã ambue oho haguépe opytágui; opa guio ambyatypáta ha arojevýta ijyvýpe. 22 Ajapóta chugui kuéra peteĩ tetãnte umi yvyty Israel peguápe, ha peteĩnte huvicha guasúta. Na pene mombyry mo'ã véima ojuehegui mokõi tetãme, na pende ruvicha guasu mokõi mo'ã véima. 23 Na pe ñemongy'a mo'ã véima avei pemomorã haguére tupã gua'u ta'ãnga rei imbojeguarupýva, ha ndapeiko mo'ã véima peñemboheko ky'a. Che poipe'áta pende reko jeroviaha'ỹgui, ha pomopotĩta pende reko ky'águi. Ha'e kuérata che retãgua ha che Ijára. 24 Che rembiguái David añoitéta huvicha guasu ha herekua kuéra, ha ha'e kuéra che ñe'ẽ rendúta ha ojapóta che rembiapoukapy. 25 Oikóta hikuái pe tetã ame'ẽ vaekuépe che rembiguái Jacóbpe, oiko haguépe avei ijypy kuerakue. Upépe oikóta ha'e kuéra, ta'ýra kuéra ha iñemoñare kuéra opa ára guarãma; ha che rembiguái David ha'éta opa ára huvicha kuéra. 26 Roñemoĩta peteĩ ñe'ẽme, rome'ẽta ojupe oñoñe'ẽ, iñañete haguã chupe kuéra oikove joa py'a guapýpe.Kóvata ñe'ẽ ñome'ẽ opa ára guarãma. Ahejáta heta oñemuña ha opa ára guarãma amoĩta che tupao marangatu ijapytépe kuéra. 27 Aikóta hendive kuéra, ha chéta Ijára kuéra, ha ha'e kuéra katu che retãgua. 28 Che tupao marangatu oĩma ramo ijapytépe kuéra, umi ambue tetã ohecha kuaáne, che aiporavo hague Israélpe che mba'e marangatu ramo.