Todo tiene su tiempo
1 Todo tiene su tiempo, y todo lo que se quiere debajo del cielo tiene su hora. 2 Tiempo de nacer, y tiempo de morir; tiempo de plantar, y tiempo de arrancar lo plantado; 3 tiempo de matar, y tiempo de curar; tiempo de destruir, y tiempo de edificar; 4 tiempo de llorar, y tiempo de reír; tiempo de endechar, y tiempo de bailar; 5 tiempo de esparcir piedras, y tiempo de juntar piedras; tiempo de abrazar, y tiempo de abstenerse de abrazar; 6 tiempo de buscar, y tiempo de perder; tiempo de guardar, y tiempo de desechar; 7 tiempo de romper, y tiempo de coser; tiempo de callar, y tiempo de hablar; 8 tiempo de amar, y tiempo de aborrecer; tiempo de guerra, y tiempo de paz. 9 ¿Qué provecho tiene el que trabaja, de aquello en que se afana?
10 Yo he visto el trabajo que Dios ha dado a los hijos de los hombres para que se ocupen en él. 11 Todo lo hizo hermoso en su tiempo; y ha puesto eternidad en el corazón de ellos, sin que alcance el hombre a entender la obra que ha hecho Dios desde el principio hasta el fin. 12 Yo he conocido que no hay para ellos cosa mejor que alegrarse, y hacer bien en su vida; 13 y también que es don de Dios que todo hombre coma y beba, y goce el bien de toda su labor. 14 He entendido que todo lo que Dios hace será perpetuo; sobre aquello no se añadirá, ni de ello se disminuirá; y lo hace Dios, para que delante de él teman los hombres. 15 Aquello que fue, ya es; y lo que ha de ser, fue ya; y Dios restaura lo que pasó.
Injusticias de la vida
16 Vi más debajo del sol: en lugar del juicio, allí impiedad; y en lugar de la justicia, allí iniquidad. 17 Y dije yo en mi corazón: Al justo y al impío juzgará Dios; porque allí hay un tiempo para todo lo que se quiere y para todo lo que se hace. 18 Dije en mi corazón: Es así, por causa de los hijos de los hombres, para que Dios los pruebe, y para que vean que ellos mismos son semejantes a las bestias. 19 Porque lo que sucede a los hijos de los hombres, y lo que sucede a las bestias, un mismo suceso es: como mueren los unos, así mueren los otros, y una misma respiración tienen todos; ni tiene más el hombre que la bestia; porque todo es vanidad. 20 Todo va a un mismo lugar; todo es hecho del polvo, y todo volverá al mismo polvo. 21 ¿Quién sabe que el espíritu de los hijos de los hombres sube arriba, y que el espíritu del animal desciende abajo a la tierra? 22 Así, pues, he visto que no hay cosa mejor para el hombre que alegrarse en su trabajo, porque esta es su parte; porque ¿quién lo llevará para que vea lo que ha de ser después de él?
Opa mba'e hi'ára
1 Ko arapýpe opa mba'e hi'ára; opa mba'e oikóva peguarã oime hi'ára:
2 Ára ojeikove ypy haguã
ha ára oñemano haguã,
ára oñeñemitỹ haguã
ha ára oñemono'õ haguã temitỹngue.
3 Oime ára ojeporojuka haguã
ha ára oñeporomonguera haguã.
Peteĩ ára oñembyai haguã
ha peteĩ ára ojejapo haguã
4 Ára oime haguã opukáva.
ára oime haguã hasẽva.
Ára oñembyasy haguã omanóva
ha ára oñeime haguã vy'ápe.
5 Ára oñemyasãi haguã ita
ha ára oñemono'õ haguã.
Ára oñeañuã haguã
ha ára ojejei haguã ojuehegui.
6 Ára oñeñeha'ã haguã
ha ára ojeheja haguã ojejapóva.
Ára oñeñongatu haguã
ha ára oñemombo haguã.
7 Ára oñemondoro haguã
ha ára oñembovyvy haguã
Ára oñekirirĩ haguã
ha ára oñeñe'ẽ haguã
8 Ára mborayhúpe guarã
Ha ára ro'yrõme guarã.
Ára ñorãirõme guarã
ha ára ñorãirõve'ỹme guarã.
9 Mba'épa oguenohẽ yvypóra hetaite omba'apo haguégui? 10 Ahecha kuaa pe mba'e pohýi omoĩva Tupã yvypórape omotĩndy haguã. 11 Ha'e, hi'árape porã, opa mba'e ojapo iporãva; omoĩ avei yvypóra akãme mba'e pave'ỹ ndaikatúi ramo jepe oikuaapa Tupã ojapo vaekue ha ojapo vaerã. 12 Che aikuaa yvypórape iporãvevaha ovy'a ha oiko porã, 13 jakaru ha ñamboy'u ramo ha jahecha ramo ñane mopu'ãha ñane rembiapokue niko, Tupã ome'ẽgui ñandévente. 14 Ha aikuaa avei, opa mba'e Tupã ojapo vaekue, opa ára guarãma opyta vaerãha. Ndaipóri oñembojoapy haguã térã ojepe'a vaerã chugui: Tupã ojapo upéicha, henondépe ojejavy haguã. 15 Ndaipóri oĩva oĩ'ỹ vaekue yma ha mba'eve ndaipóri chéne oĩ'ỹmava. Tupã rupive yma guare oiko jey ko'ágã.
Teko joja'ỹ
16 Ahecha kuaa avei ko arapýpe oĩha teko ky'a, ha ñaña oĩ vaerã mo'ãháme teko joja ha teko potĩ. 17 Upévare ha'e, Tupã ombojovake vaerãha heko potĩvape ha heko ky'ávape oimégui ára opa mba'e oikóvape ha opa mba'e ojejapóvape. 18 Ha'e avei, yvypóra reko rehegua, Tupã oha'ãha yvypórape ohecha kuaa haguã ha'e kuéra tymba ka'aguyichaha. 19 Ja'e porãsérõ guarã, yvypóra kuimba'e ha kuña ha tymba ka'aguy peteĩcha opa; kóva ha amóva omano peteĩcha, ha peteĩchante tekove pytu opavavépe guarã. Ndaipóri kuña ha kuimba'e oguerekóva tymba ka'aguy oguereko'ỹva: opa mba'e tavy reko poru rei, 20 ha maymáva oho opyta peteĩ hendápe; yvytĩmbógui ijapo pyre maymáva, ha yvytĩmbópe ojevypa jey vaerã. 21 Mávapa ikatu he'i yvypóra ágã oho añeteha yvágape, ha tymba ka'aguy ágã ohoha yvyguy pypukúpe? 22 Ahecha kuaa ndaiporiha mba'eve iporãvéva yvypórape guarã, oiko porãgui imba'apo repykuére, upéva niko upe chupe ohupytýva, avave ndogueru mo'ãi chupe ohecha haguã mba'épa oiko omano rire.