Todo es vanidad
1 Palabras del Predicador, hijo de David, rey en Jerusalén.
2 Vanidad de vanidades, dijo el Predicador; vanidad de vanidades, todo es vanidad. 3 ¿Qué provecho tiene el hombre de todo su trabajo con que se afana debajo del sol? 4 Generación va, y generación viene; mas la tierra siempre permanece. 5 Sale el sol, y se pone el sol, y se apresura a volver al lugar de donde se levanta. 6 El viento tira hacia el sur, y rodea al norte; va girando de continuo, y a sus giros vuelve el viento de nuevo. 7 Los ríos todos van al mar, y el mar no se llena; al lugar de donde los ríos vinieron, allí vuelven para correr de nuevo. 8 Todas las cosas son fatigosas más de lo que el hombre puede expresar; nunca se sacia el ojo de ver, ni el oído de oír. 9 ¿Qué es lo que fue? Lo mismo que será. ¿Qué es lo que ha sido hecho? Lo mismo que se hará; y nada hay nuevo debajo del sol. 10 ¿Hay algo de que se puede decir: He aquí esto es nuevo? Ya fue en los siglos que nos han precedido. 11 No hay memoria de lo que precedió, ni tampoco de lo que sucederá habrá memoria en los que serán después.
La experiencia del Predicador
12 Yo el Predicador fui rey sobre Israel en Jerusalén. 13 Y di mi corazón a inquirir y a buscar con sabiduría sobre todo lo que se hace debajo del cielo; este penoso trabajo dio Dios a los hijos de los hombres, para que se ocupen en él. 14 Miré todas las obras que se hacen debajo del sol; y he aquí, todo ello es vanidad y aflicción de espíritu. 15 Lo torcido no se puede enderezar, y lo incompleto no puede contarse.
16 Hablé yo en mi corazón, diciendo: He aquí yo me he engrandecido, y he crecido en sabiduría sobre todos los que fueron antes de mí en Jerusalén; y mi corazón ha percibido mucha sabiduría y ciencia. 17 Y dediqué mi corazón a conocer la sabiduría, y también a entender las locuras y los desvaríos; conocí que aun esto era aflicción de espíritu. 18 Porque en la mucha sabiduría hay mucha molestia; y quien añade ciencia, añade dolor.
Opa mba'e tavy poru rei
1-2 Ko'ãva ha'e Ñemoñe'ẽhára, David ra'y, mburuvicha vaekue Jerusalénpe, he'íva:
Tavy reko poru rei, tavy reko poru rei!
3 Mba'épa oguenohẽ yvypóra
imba'apo retaitégui ko arapýpe?
4 Oime onaséva, oime omanóva,
yvy katu ndoikoéi araka'eve.
5 Osẽ kuarahy, oike kuarahy,
ha ojevy hendaguépe
osẽ jey haguã.
6 Yvy gotyo oipeju yvytu
ha ojere upéi yvate gotyo.
Ojere ha ojere pe yvytu!
Ojere ha ojere jey!
7 Ysyry maymáva ho'a yguasúpe
ha yguasu máramo nahenyhẽi.
Ysyry ojevy pe osẽ haguégui,
oipykúi jey tape oguata haguénte.
8 Avave ndaikatúi he'i
mba'eichaite pevépa
ñane monguerái opa mba'e.
Mba'eve ndaipóri ñahendu ha jahecháva
ñane mbohory porã vaerã.

9 Ndaipóri chéne mba'eve
ymave oĩ'ỹ vaekue.
Mba'eve ndojejapói chéne,
ymave ojejapo'ỹ vaekue.
Yvy apére ndaipóri mba'eve ipyahúva!
10 Oime vaerã katuete he'íva:
“Kóva katu mba'e ipyahúva”
Jepevénte upéva oiméma vaekue
are ñande ñaime mboyve.
11 Umi mba'e ohasávagui
tesarái oiko,
ha tesaráipe ho'áne
mba'e tenondegua,
umi ou vaerã upe rire apytépe.
Ñemoñe'ẽhára rembiasakue
12 Che, Ñemoñe'ẽhára, Israel ruvicha vaekue Jerusalénpe, 13 ha ajeity ahesa'ỹijo ha aikuaaha'ã arandúpe, opaite mba'e ojejapóva ko arapýpe. Eguatána ehecha pe mba'e pohyiete Tupã omoĩva yvypórape omotĩndy haguã! 14 Ha ahecha kuaa opaite mba'e ojejapóva ko arapýpe tavy reko poru reiha, ha'eténte rejokoséva yvytu. 15 Ndaikatúi oñekarẽ'óvo ikarẽva ha ndaikatúi ojepapa ojerereko'ỹva! 16-17 Aipórõ ha'e che jupe: “Péina ápe aime, karai mayma omomba'e guasúva, iñaranduvéva opaite mburuvichágui Jerusalén peguarégui, añeha'ãva ahyvykói pypukuve ko'ẽre arandu ha mba'e kuaápe, ha avei tovatavy ha výro rekópe, ahecha kuaa haguãnte avei, upevaha rejokose yvytu”. 18 Añetehápe, tuicha javeve arandu, tuichave ne angekói. Reikuaa kuaavévo, upépe katu okakuaa nde reko asy.