1 Entonces Pablo, mirando fijamente al concilio, dijo: Varones hermanos, yo con toda buena conciencia he vivido delante de Dios hasta el día de hoy. 2 El sumo sacerdote Ananías ordenó entonces a los que estaban junto a él, que le golpeasen en la boca. 3 Entonces Pablo le dijo: ¡Dios te golpeará a ti, pared blanqueada! ¿Estás tú sentado para juzgarme conforme a la ley, y quebrantando la ley me mandas golpear? 4 Los que estaban presentes dijeron: ¿Al sumo sacerdote de Dios injurias? 5 Pablo dijo: No sabía, hermanos, que era el sumo sacerdote; pues escrito está: No maldecirás a un príncipe de tu pueblo.
6 Entonces Pablo, notando que una parte era de saduceos y otra de fariseos, alzó la voz en el concilio: Varones hermanos, yo soy fariseo, hijo de fariseo; acerca de la esperanza y de la resurrección de los muertos se me juzga. 7 Cuando dijo esto, se produjo disensión entre los fariseos y los saduceos, y la asamblea se dividió. 8 Porque los saduceos dicen que no hay resurrección, ni ángel, ni espíritu; pero los fariseos afirman estas cosas. 9 Y hubo un gran vocerío; y levantándose los escribas de la parte de los fariseos, contendían, diciendo: Ningún mal hallamos en este hombre; que si un espíritu le ha hablado, o un ángel, no resistamos a Dios. 10 Y habiendo grande disensión, el tribuno, teniendo temor de que Pablo fuese despedazado por ellos, mandó que bajasen soldados y le arrebatasen de en medio de ellos, y le llevasen a la fortaleza.
11 A la noche siguiente se le presentó el Señor y le dijo: Ten ánimo, Pablo, pues como has testificado de mí en Jerusalén, así es necesario que testifiques también en Roma.
Complot contra Pablo
12 Venido el día, algunos de los judíos tramaron un complot y se juramentaron bajo maldición, diciendo que no comerían ni beberían hasta que hubiesen dado muerte a Pablo. 13 Eran más de cuarenta los que habían hecho esta conjuración, 14 los cuales fueron a los principales sacerdotes y a los ancianos y dijeron: Nosotros nos hemos juramentado bajo maldición, a no gustar nada hasta que hayamos dado muerte a Pablo. 15 Ahora pues, vosotros, con el concilio, requerid al tribuno que le traiga mañana ante vosotros, como que queréis indagar alguna cosa más cierta acerca de él; y nosotros estaremos listos para matarle antes que llegue.
16 Mas el hijo de la hermana de Pablo, oyendo hablar de la celada, fue y entró en la fortaleza, y dio aviso a Pablo. 17 Pablo, llamando a uno de los centuriones, dijo: Lleva a este joven ante el tribuno, porque tiene cierto aviso que darle. 18 Él entonces tomándole, le llevó al tribuno, y dijo: El preso Pablo me llamó y me rogó que trajese ante ti a este joven, que tiene algo que hablarte. 19 El tribuno, tomándole de la mano y retirándose aparte, le preguntó: ¿Qué es lo que tienes que decirme? 20 Él le dijo: Los judíos han convenido en rogarte que mañana lleves a Pablo ante el concilio, como que van a inquirir alguna cosa más cierta acerca de él. 21 Pero tú no les creas; porque más de cuarenta hombres de ellos le acechan, los cuales se han juramentado bajo maldición, a no comer ni beber hasta que le hayan dado muerte; y ahora están listos esperando tu promesa. 22 Entonces el tribuno despidió al joven, mandándole que a nadie dijese que le había dado aviso de esto.
Pablo es enviado a Félix el gobernador
23 Y llamando a dos centuriones, mandó que preparasen para la hora tercera de la noche doscientos soldados, setenta jinetes y doscientos lanceros, para que fuesen hasta Cesarea; 24 y que preparasen cabalgaduras en que poniendo a Pablo, le llevasen en salvo a Félix el gobernador. 25 Y escribió una carta en estos términos:
26 Claudio Lisias al excelentísimo gobernador Félix: Salud. 27 A este hombre, aprehendido por los judíos, y que iban ellos a matar, lo libré yo acudiendo con la tropa, habiendo sabido que era ciudadano romano. 28 Y queriendo saber la causa por qué le acusaban, le llevé al concilio de ellos; 29 y hallé que le acusaban por cuestiones de la ley de ellos, pero que ningún delito tenía digno de muerte o de prisión. 30 Pero al ser avisado de asechanzas que los judíos habían tendido contra este hombre, al punto le he enviado a ti, intimando también a los acusadores que traten delante de ti lo que tengan contra él. Pásalo bien.
31 Y los soldados, tomando a Pablo como se les ordenó, le llevaron de noche a Antípatris. 32 Y al día siguiente, dejando a los jinetes que fuesen con él, volvieron a la fortaleza. 33 Cuando aquellos llegaron a Cesarea, y dieron la carta al gobernador, presentaron también a Pablo delante de él. 34 Y el gobernador, leída la carta, preguntó de qué provincia era; y habiendo entendido que era de Cilicia, 35 le dijo: Te oiré cuando vengan tus acusadores. Y mandó que le custodiasen en el pretorio de Herodes.
1 Pablo oma'ẽ umi mbojovakehára atýpe guávare, ha he'i chupe kuéra:
—Aiko vaekue ko'agãite peve py'a guapýpe Tupã renondépe.
2 Upérõ pa'i guasu Ananías he'i umi Pablo ykére oĩvape oinupã haguã chupe ijurúpe. 3 Pablo katu he'i chupe:
—Tupã ne nupãta, tekove rova mokõi! Nde reguapýrõ upépe che mbojovake haguã ñane rembiapoukapy he'iháicha, mba'érepa ere añenupã haguã, ko ñane rembiapoukapy ndohejáiva upéva ojejapo?
4 Umi oĩva upépe he'i chupe:
—Péicha piko reñe'ẽ reity Tupã pa'i guasúpe?
5 Pablo he'i:
—Che pehẽngue kuéra, ndaikuaái kuri ha'eha pa'i guasu. Tupã kuatiañe'ẽ niko he'i: ‘Ani rejahéi Tupã sãmbyhyhárare.’ 6 Upéi ohecha kuaávo upe atýpe oĩha Saduséo kuérava ha oĩha avei fariséo kuérava, Pablo he'i hatã:
—Che hína fariséo, hogagua fariséova, añembojovake hína aha'arõgui jeikove jey omanóva apytégui.
7 Pablo he'ívo upéva, fariséo ha Saduséo kuérava oñepyrũ oñoñe'ẽ api, ha oiko joavy guasu upe atýpe. 8 Saduséova niko he'i omanóva ndoikove jeyiha, ha ndaiporiha Tupã remimbou*f** térã espíritu, fariséova katu oguerovia opa ko'ã mba'e. 9 Opavave osapukaipa, ha oĩ Moisés rembiapoukapy mbo'eha fariséova, opu'ãva ha he'íva:
—Ko kuimba'e ndojapói mba'eve ivaíva. Oime vaerãko oñe'ẽ chupe ra'e peteĩ espíritu térã Tupã remimbou. 10 Upe sarambi tuichave ohóvo, ha pe mburuvicha okyhyje ombo'ipárõ guarã hikuái Páblope. Upévare ohenoika ñorãirõhára kuérape oguenohẽ haguã chupe upégui ha ogueraha jey ñorãirõhára rógape.
11 Upe pyhare ambuépe Ñandejára ojechauka Páblope ha he'i chupe: “Néike Pablo! Che myerakuã haguéicha ko'a Jerusalénpe, tekotevẽta avei che myerakuã Rómape.”
Ñepu'ã ñemi ojejuka haguã Páblope
12 Upe ára ambuépe oĩ Israelguáva oñemoĩva peteĩ ñe'ẽme ojuka haguã Páblope ha he'i hikuái ñe'ẽ pohýi reheve, ndo karu mo'ãiha ha ndoy'u mo'ãiha, ojuka peve chupe. 13 Hetave 40 kuimba'égui umi oñemoĩ vaekue upe ñe'ẽme. 14 Oho hikuái aipórõ pa'i umi ruvicha ha myakãhára*f** kuéra Israelguáva rendápe, ha he'i chupe kuéra:
—Ore ro'e ñe'ẽ pohýi reheve ro'e ndo rokaru mo'ãiha ha ndoroy'u mo'ãiha rojuka mboyve Páblope. 15 Ko'ágã peẽ ha opa mbojovakehára aty pegua, pejerure mburuvichápe togueru chupe ko'ẽrõ pene renondépe, ku peporandu porãvéta ramo guáicha chupe, ha ore rojukáta oguahẽ mboyve.
16 Pablo reindy memby katu oikuaa upéva ha oho ñorãirõhára kuéra rógape omomarandúvo chupe. 17 Pablo ohenói peteĩ umi ñorãirõhára ruvichávape, ha he'i chupe:
—Eraha ko mitã mburuvicha rendápe, oguerekógui he'i vaerã chupe.
18 Pe ñorãirõhára ruvicha oho huvicha rendápe ha he'i chupe.
—Pe Pablo oĩva koty ypytũme che renói, ha ojerure aru haguã ne rendápe ko mitã, oguerekógui he'i vaerã ndéve.
19 Pe mburuvicha ipojái pe mitã póre, ogueraha ha'eñoháme ha oporandu chupe:
—Mba'épa erese chéve?
20 Pe mitã he'i chupe:
—Israelguáva oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ojerurévo ndéve, reraha haguã ko'ẽrõ Páblope mbojovakehára aty renondépe, ku oporandu porãvétarõ guáicha chupe. 21 Aníke rerovia chupe kuéra: Oĩ hína hetave 40 kuimba'égui ohape ra'arõva chupe ñemiháme, ha he'i vaekue ojupe ñe'ẽ pohýi reheve ndo karu mo'ãiha ha ndoy'u mo'ãiha ojuka peve Páblope. Ha ágã oĩma hikuái upépe ne ñe'ẽ ra'arõvonte. 22 Upérõ pe mburuvicha omondo upe mitãme, he'ívo chupe ani haguã he'i avavépe omombe'u hague chupe upéva.
Pablo oñemondo Félix rendápe
23 Pe mburuvicha ohenói mokõi ñorãirõhára ruvichávape ha he'i chupe kuéra ombosako'i haguã 200 ñorãirõhára yvy rupigua, 70 kavaju arigua, ha 200 kyse yvuku reheveguáva, oho haguã Cesaréape pyharéma ramo. 24 Ombosako'ika avei kavaju Páblope guarã, ha he'i ogueraha haguã hesãi ha mba'eve ojehu'ỹre chupe, sãmbyhyhára Félixpe. 25 Hendive kuéra omondo peteĩ kuatiañe'ẽ he'íva:
26 Claudio Lisias, sãmbyhyhára Félix marangatu etépe: Che maitei. 27 Israelguáva ipojái vaekue ko kuimba'ére ha ojukátama chupe. Aikuaávo ha'eha peteĩ Romaguáva, aipe'a chupe ipoguýgui kuéra. 28 Aikuaaségui mba'épa pe ombojáva hikuái hese, araha Israel guáva aty renondépe, 29 ha nipo hembiapoukapy kuéra reheguávante ra'e upe oñembojáva hese, ha ndaipóri mba'érepa ojejuka haguã, térã ojeguereko haguã chupe koty ypytũmente jepe. 30 Upéi aikuaa Israelguáva oñemoĩ hague peteĩ ñe'ẽme ojuka haguã chupe. Upévare amondo ndéve. Ha ajerure avei umi hese okaguaívape, he'i haguã ne renondépe upe ombojáva hese.
31 Umi ñorãirõhára, oje'e haguéicha chupe kuéra, ogueraha Páblope pyhare Antípatrispe. 32 Upe ára ambuépe ñorãirõhára kuéra yvy rupigua ojevy hógape ha kavaju arigua oho hapére Pablo ndive. 33 Oguahẽvo Cesaréape, ome'ẽ hikuái pe kuatiañe'ẽ sãmbyhyhárape ha omoĩ avei ipópe Páblope. 34 Omoñe'ẽ rire pe kuatia, sãmbyhyhára oporandu moõguápa Pablo, ha oikuaávo Ciliciaguaha, 35 he'i chupe:
—Rohendúta ou vove umi ne mombe'úva.
Upéi he'i oñeñangareko hatã haguã hese Herodes róga guasúpe.