Natán amonesta a David
1 Jehová envió a Natán a David; y viniendo a él, le dijo: Había dos hombres en una ciudad, el uno rico, y el otro pobre. 2 El rico tenía numerosas ovejas y vacas; 3 pero el pobre no tenía más que una sola corderita, que él había comprado y criado, y que había crecido con él y con sus hijos juntamente, comiendo de su bocado y bebiendo de su vaso, y durmiendo en su seno; y la tenía como a una hija. 4 Y vino uno de camino al hombre rico; y este no quiso tomar de sus ovejas y de sus vacas, para guisar para el caminante que había venido a él, sino que tomó la oveja de aquel hombre pobre, y la preparó para aquel que había venido a él. 5 Entonces se encendió el furor de David en gran manera contra aquel hombre, y dijo a Natán: Vive Jehová, que el que tal hizo es digno de muerte. 6 Y debe pagar la cordera con cuatro tantos, porque hizo tal cosa, y no tuvo misericordia.
7 Entonces dijo Natán a David: Tú eres aquel hombre. Así ha dicho Jehová, Dios de Israel: Yo te ungí por rey sobre Israel, y te libré de la mano de Saúl, 8 y te di la casa de tu señor, y las mujeres de tu señor en tu seno; además te di la casa de Israel y de Judá; y si esto fuera poco, te habría añadido mucho más. 9 ¿Por qué, pues, tuviste en poco la palabra de Jehová, haciendo lo malo delante de sus ojos? A Urías heteo heriste a espada, y tomaste por mujer a su mujer, y a él lo mataste con la espada de los hijos de Amón. 10 Por lo cual ahora no se apartará jamás de tu casa la espada, por cuanto me menospreciaste, y tomaste la mujer de Urías heteo para que fuese tu mujer. 11 Así ha dicho Jehová: He aquí yo haré levantar el mal sobre ti de tu misma casa, y tomaré tus mujeres delante de tus ojos, y las daré a tu prójimo, el cual yacerá con tus mujeres a la vista del sol. 12 Porque tú lo hiciste en secreto; mas yo haré esto delante de todo Israel y a pleno sol. 13 Entonces dijo David a Natán: Pequé contra Jehová. Y Natán dijo a David: También Jehová ha remitido tu pecado; no morirás. 14 Mas por cuanto con este asunto hiciste blasfemar a los enemigos de Jehová, el hijo que te ha nacido ciertamente morirá. 15 Y Natán se volvió a su casa.
Y Jehová hirió al niño que la mujer de Urías había dado a David, y enfermó gravemente. 16 Entonces David rogó a Dios por el niño; y ayunó David, y entró, y pasó la noche acostado en tierra. 17 Y se levantaron los ancianos de su casa, y fueron a él para hacerlo levantar de la tierra; mas él no quiso, ni comió con ellos pan. 18 Y al séptimo día murió el niño; y temían los siervos de David hacerle saber que el niño había muerto, diciendo entre sí: Cuando el niño aún vivía, le hablábamos, y no quería oír nuestra voz; ¿cuánto más se afligirá si le decimos que el niño ha muerto? 19 Mas David, viendo a sus siervos hablar entre sí, entendió que el niño había muerto; por lo que dijo David a sus siervos: ¿Ha muerto el niño? Y ellos respondieron: Ha muerto. 20 Entonces David se levantó de la tierra, y se lavó y se ungió, y cambió sus ropas, y entró a la casa de Jehová, y adoró. Después vino a su casa, y pidió, y le pusieron pan, y comió. 21 Y le dijeron sus siervos: ¿Qué es esto que has hecho? Por el niño, viviendo aún, ayunabas y llorabas; y muerto él, te levantaste y comiste pan. 22 Y él respondió: Viviendo aún el niño, yo ayunaba y lloraba, diciendo: ¿Quién sabe si Dios tendrá compasión de mí, y vivirá el niño? 23 Mas ahora que ha muerto, ¿para qué he de ayunar? ¿Podré yo hacerle volver? Yo voy a él, mas él no volverá a mí.
24 Y consoló David a Betsabé su mujer, y llegándose a ella durmió con ella; y ella le dio a luz un hijo, y llamó su nombre Salomón, al cual amó Jehová, 25 y envió un mensaje por medio de Natán profeta; así llamó su nombre Jedidías, a causa de Jehová.
David captura Rabá
(1 Cr. 20.1-3)
26 Joab peleaba contra Rabá de los hijos de Amón, y tomó la ciudad real. 27 Entonces envió Joab mensajeros a David, diciendo: Yo he puesto sitio a Rabá, y he tomado la ciudad de las aguas. 28 Reúne, pues, ahora al pueblo que queda, y acampa contra la ciudad y tómala, no sea que tome yo la ciudad y sea llamada de mi nombre. 29 Y juntando David a todo el pueblo, fue contra Rabá, y combatió contra ella, y la tomó. 30 Y quitó la corona de la cabeza de su rey, la cual pesaba un talento de oro, y tenía piedras preciosas; y fue puesta sobre la cabeza de David. Y sacó muy grande botín de la ciudad. 31 Sacó además a la gente que estaba en ella, y los puso a trabajar con sierras, con trillos de hierro y hachas de hierro, y además los hizo trabajar en los hornos de ladrillos; y lo mismo hizo a todas las ciudades de los hijos de Amón. Y volvió David con todo el pueblo a Jerusalén.
Natán oja'o Davídpe
1 Ñandejára omondo maranduhára*f** Natánpe David rendápe. Natán oguahẽ hendápe ha he'i chupe:
—Peteĩ távape oiko mokõi kuimba'e: peteĩ ipira pire heta ha ambue imboriahu. 2 Pe karai ipira pire hetáva oguereko heta ovecha ha vaka, 3 pe mboriahu katu oguereko peteĩ ovecha ra'ýnte, ojogua vaekue. Ha'e voi omongakuaa ha pe ovecha ra'y okakuaa hendive ha imitã nguéra ndive, okaru imesápe, hoy'u imbayrúgui ha oke ipohéi. 4 Peteĩ jey pe karai poguasu rógape oguahẽ peteĩ mbohupa; pe karai katu ndopokoséi ijovecha ha ivaka kuérare ha oipe'a pe mboriahúgui ijovecha ra'y omongaru haguã imbohupápe.
5 David ipochy eterei pe karai ndive ha he'i Natánpe:
—Ñandejára oikovéva rehe ha'e ndéve! Pe kuimba'e ojapo vaekue upéicha hapicháre iporã ojejuka! 6 Ha ohepyme'ẽta irundy jevyve pe ovecha ra'y repykue ndoiporiahurerekói haguére hapichápe!
7 Upémarõ Natán he'i chupe:
—Nde hína upéva! Ha péicha he'ika ndéve Tupã Israel Jára: “Che roiporavo vaekue Israel ruvicha guasúrõ ha roipe'a Saúl pógui. 8 Ame'ẽ ndéve nde ruvicha róga guasu ha ikuña kuéra ha hi'ári Israel ha Judá retã. Ha ko'ã mba'e michĩrõ guarã gueteri, ame'ẽ mo'ãve ndéve heta mba'e. 9 Mba'ére aipo ramo remboyke che ñe'ẽ ha rejapo ivaíva che resa renondépe? Rejuka Urías hitítape, reiporúvo amoníta kuérape ojuka haguã chupe, ha reñemomba'e hembirekóre. 10 Che apo'i haguére reipe'ávo Uríasgui hembireko reñemokuña haguã hese, ndojei mo'ãi nde rógagui araka'eve porojuka ha pochy vai.
11 Péicha he'i Ñandejára: ‘Nde róga teégui amopu'ãta ivaíva nde rehe. Nde resa renondépe ame'ẽta ne kuña kuéra peteĩ nde róga guápe, ha ha'e oñenóta hendive kuéra ára resápe. 12 Nde rejapo ivaíva ñemiháme, che katu ajapóta nde rehe opa Israelgua renondépe, ára sakãme.’”
13 David he'i Natánpe:
—Ajapo ivaíva Ñandejára renondépe.
Natán he'i chupe:
—Ñandejára na ne nupã mo'ãi ne angaipáre, ha neremano mo'ãi. 14 Nde ra'y heñói ramóva katu omanóta katuete ivai eterei haguére ko ne rembiapo Ñandejára renondépe.
15 Natán oho rire hógape, Ñandejára ombohasy ete pe mitãme Urías rembirekore imemby vaekue Davídgui. 16 Upérõ David oñembo'e Ñandejárape pe mitãre, ndokaruvéi ha oñeno yvýpe pyhare. 17 Umi mburuvicha oikóva hóga guasúpe ojerure chupe opu'ã haguã yvýgui ha okaru haguã hendive kuéra, ha'e katu nopu'ãséi ha ndokaruséi avei.
18 Pe mitã omano 7 ára haguépe ha mburuvicha kuéra okyhyje omombe'u haguã Davídpe he'ígui ojupe: “Pe mitã oikovépe nopenaséi vaekue ja'évare chupe; ágã oikuaárõ omano haguépa mba'e ojapóta ijehe?”
19 David katu ohechávo mburuvicha kuéra oñe'ẽ ñemiha oñondive, ohechakuaa pe mitã omano hague, ha oporandu chupe kuéra:
—Pe mitã omanóma, ajépa?
—Hẽe, omanóma, —he'i hikuái chupe.
20 Upérõ David opu'ã yvýgui, ojahu, oñemohyakuã porã, omonde ijao potĩ, ha oike tupaópe omomba'e guasu haguã Ñandejárape. Upéi oho hógape, ojerure hembi'urã ha oguapy okaru. 21 Upérõ mburuvicha kuéra oporandu chupe:
Mba'e piko upe rejapóva ore ruvicha guasu? Pe mitã oikovépe nderekarúi ha rejahe'o vaekue hese, ha ko'ágã ha'e omanóma ramo repu'ã ha reñemoĩ rekaru!
22 David he'i:
—Pe mitã oikove ramo ndakarúi ha ajahe'o vaekue aha'arõgui Ñandejára che poriahurereko ramo guarã ha oheja pe mitã oikove. 23 Ko'ágã omano rire, maerã reípa ndakaru mo'ãvéi; ikatúta nga'u piko ou jey ha oiko che ndive? Che aháta ha'e oĩháme aiko haguã hendive, ha'e katu ndou mo'ã véima araka'eve oiko haguã ko'ápe che ndive!
Salomón oikove ypy ramo guare
24 Upéi David ombovy'a hembireko Betsabépe. Oñeno hendive ha ha'e imemby chugui peteĩ mitã kuimba'e. Kóvape David ombohéra Salomón. Ñandejára ohayhu ko mitãme, 25 ha upéicha oikuaauka Davídpe maranduhára Natán rupi. Upérõ David, Ñandejára rérape ombohéra pe mitãme Jedidías.
David oñemomba'e táva Rabá rehe.
(1 Cr 20.1-3)
26 Upe aja Joab ondyry amoníta kuéra táva Rabá rehe, ha oĩmarõ oñemomba'e haguã hese, 27 he'ika Davídpe: “Amongua ruvicha táva guasu Rabá ho'a potaitéma che pópe ha añemomba'éma pe távare oĩháme hi'y kuéra. 28 Embyaty opa ne ñorãirõhára kuéra ha eju nde, che ruvicha guasu, eñemomba'e hese, ani ajapo che ha amoĩ hese che réra.”
29 Upérõ David ombyaty opa iñorãirõhára ha oho Rabá gotyo. Ojeity hi'ári ha oñemomba'e hese. 30 Upéi oipe'a huvicha guasu akãgui jeguaka óro oguerekóva ijehe ita jegua ha ipohýiva 33 kílo, ha omoĩ hikuái David akãre. David oguenohẽ avei pe távagui heta eterei mba'e jegua, 31 ha umi opytávape gueteri upe távape oguenohẽ upégui ha omomba'apo siérra, trígo myangu'iha ha háchape, ha avei ladríllo apópe. Upéicha avei ojapo opa táva amoníta kuéra mba'ére, ha upéi oho jey iñorãirõhára kuéra ndive Jerusalénpe.