Eliseo sucede a Elías
1 Aconteció que cuando quiso Jehová alzar a Elías en un torbellino al cielo, Elías venía con Eliseo de Gilgal. 2 Y dijo Elías a Eliseo: Quédate ahora aquí, porque Jehová me ha enviado a Bet-el. Y Eliseo dijo: Vive Jehová, y vive tu alma, que no te dejaré. Descendieron, pues, a Bet-el. 3 Y saliendo a Eliseo los hijos de los profetas que estaban en Bet-el, le dijeron: ¿Sabes que Jehová te quitará hoy a tu señor de sobre ti? Y él dijo: Sí, yo lo sé; callad.
4 Y Elías le volvió a decir: Eliseo, quédate aquí ahora, porque Jehová me ha enviado a Jericó. Y él dijo: Vive Jehová, y vive tu alma, que no te dejaré. Vinieron, pues, a Jericó. 5 Y se acercaron a Eliseo los hijos de los profetas que estaban en Jericó, y le dijeron: ¿Sabes que Jehová te quitará hoy a tu señor de sobre ti? Él respondió: Sí, yo lo sé; callad.
6 Y Elías le dijo: Te ruego que te quedes aquí, porque Jehová me ha enviado al Jordán. Y él dijo: Vive Jehová, y vive tu alma, que no te dejaré. Fueron, pues, ambos. 7 Y vinieron cincuenta varones de los hijos de los profetas, y se pararon delante a lo lejos; y ellos dos se pararon junto al Jordán. 8 Tomando entonces Elías su manto, lo dobló, y golpeó las aguas, las cuales se apartaron a uno y a otro lado, y pasaron ambos por lo seco.
9 Cuando habían pasado, Elías dijo a Eliseo: Pide lo que quieras que haga por ti, antes que yo sea quitado de ti. Y dijo Eliseo: Te ruego que una doble porción de tu espíritu sea sobre mí. 10 Él le dijo: Cosa difícil has pedido. Si me vieres cuando fuere quitado de ti, te será hecho así; mas si no, no.
11 Y aconteció que yendo ellos y hablando, he aquí un carro de fuego con caballos de fuego apartó a los dos; y Elías subió al cielo en un torbellino. 12 Viéndolo Eliseo, clamaba: ¡Padre mío, padre mío, carro de Israel y su gente de a caballo! Y nunca más le vio; y tomando sus vestidos, los rompió en dos partes. 13 Alzó luego el manto de Elías que se le había caído, y volvió, y se paró a la orilla del Jordán. 14 Y tomando el manto de Elías que se le había caído, golpeó las aguas, y dijo: ¿Dónde está Jehová, el Dios de Elías? Y así que hubo golpeado del mismo modo las aguas, se apartaron a uno y a otro lado, y pasó Eliseo.
15 Viéndole los hijos de los profetas que estaban en Jericó al otro lado, dijeron: El espíritu de Elías reposó sobre Eliseo. Y vinieron a recibirle, y se postraron delante de él. 16 Y dijeron: He aquí hay con tus siervos cincuenta varones fuertes; vayan ahora y busquen a tu señor; quizá lo ha levantado el Espíritu de Jehová, y lo ha echado en algún monte o en algún valle. Y él les dijo: No enviéis. 17 Mas ellos le importunaron, hasta que avergonzándose dijo: Enviad. Entonces ellos enviaron cincuenta hombres, los cuales lo buscaron tres días, mas no lo hallaron. 18 Y cuando volvieron a Eliseo, que se había quedado en Jericó, él les dijo: ¿No os dije yo que no fueseis?
19 Y los hombres de la ciudad dijeron a Eliseo: He aquí, el lugar en donde está colocada esta ciudad es bueno, como mi señor ve; mas las aguas son malas, y la tierra es estéril. 20 Entonces él dijo: Traedme una vasija nueva, y poned en ella sal. Y se la trajeron. 21 Y saliendo él a los manantiales de las aguas, echó dentro la sal, y dijo: Así ha dicho Jehová: Yo sané estas aguas, y no habrá más en ellas muerte ni enfermedad. 22 Y fueron sanas las aguas hasta hoy, conforme a la palabra que habló Eliseo.
23 Después subió de allí a Bet-el; y subiendo por el camino, salieron unos muchachos de la ciudad, y se burlaban de él, diciendo: ¡Calvo, sube! ¡calvo, sube! 24 Y mirando él atrás, los vio, y los maldijo en el nombre de Jehová. Y salieron dos osos del monte, y despedazaron de ellos a cuarenta y dos muchachos. 25 De allí fue al monte Carmelo, y de allí volvió a Samaria.
Elías ojehupi yvágape
1 Oguahẽvo pe ára Ñandejára ogueraha haguã Elías yvágape peteĩ yvytu ratãme, Elías ha Eliseo osẽ Guilgálgui. 2 Elías he'i Eliséope:
—Epyta ko'ápe, Ñandejára che mondógui Betélpe.
Eliseo katu he'i chupe:
—Ñandejára rehe ha nde rehe voi ha'e ndéve ndoroheja mo'ãiha neño.
Upérõ oho oñondive Betel peve. 3 Maranduhára*f** kuéra oikóva Betélpe katu osẽ Eliseo ruguãitĩvo ha he'i chupe:
—Reikuaa piko Ñandejára oipe'ataha nde hegui ko árape ne mbo'ehára?
—Aikuaáma, he'i Eliseo, pekirirĩ.
4 Upéi Elías he'i Eliséope:
—Epyta ko'ápe, Ñandejára che mondógui Jericópe.
Eliseo katu he'i chupe:
—Ñandejára rehe ha nde rehe voi ha'e ndéve ndoroheja mo'ãiha neño.
Upérõ oho oñondive Jericó peve. 5 Maranduhára kuéra oikóva Jericópe katu osẽ Eliseo ruguãitĩvo ha he'i chupe:
—Reikuaa piko Ñandejára oipe'ataha nde hegui ko árape ne mbo'ehára?
—Aikuaáma, he'i Eliseo, pekirirĩ.
6 Upéi he'i chupe Elías:
—Epyta ko'ápe, Ñandejára che mondógui Jordánpe.
Eliseo katu he'i chupe:
—Ñandejára rehe ha nde rehe voi ha'e ndéve ndoroheja mo'ãiha neño.
Upérõ oho mokõivéva, 7 ha 50 maranduhára oguahẽ ha opyta mombyrymi hovái kuéra; Elías ha Eliseo katu opyta y Jordán rembe'ýpe. 8 Upérõ Elías oipe'a ijahoja, ombyapakua ha oinupã pe y. Pe y oñemboja'o, ha mokõive ohasa pe ysyry guasu mbyte rupi, yvy rupi ramo guáicha. 9 Ohasa rire, Elías he'i Eliséope:
—Mba'épa reipota ajapo nde rehe ajereraha mboyve nde ypýgui.
Eliseo he'i chupe:
—Aipota reme'ẽ chéve mokõi nde espíritu pehẽngue.
10 Elías he'i chupe:
—Namichĩri pe rejeruréva. Che recha ramo ajererahávo nde hegui, rerekóta. Ỹrõ, noñeme'ẽ mo'ãi ndéve.
11 Ha'e kuéra oguata ha oñe'ẽ aja oñondive, upéicha háguinte ou sapy'a peteĩ kárro tata, kavaju tata reheve avei, oipe'áva chupe kuéra ojuehegui ha Elías ojehupi yvágape peteĩ yvytu ratãme. 12 Ohechávo upéva Eliseo osapukái: “Che ru, che ru, nde vaekue Israélpe guarã ñorãirõhára aty mbaretéicha!”
Upe rire ndohechavéi Elíaspe.
Eliseo opyta Elías rendaguépe
Upérõ Eliseo omondoro ijao. 13 Upéi ohupi pe ahoja ho'a vaekue Elíasgui, oho jey Jordánpe ha opyta hembe'ýpe, 14 upéi oinupã pe y upe ahojápe ha he'i: “Mamo piko oĩ Tupã Elías Jára?”
Oinupã vove upe y, oñemboja'o mokõi hendápe ha Eliseo ohasa jey pe ysyry rupi. 15 Maranduhára kuéra Jericó pegua, oĩva hovái, he'i ohechávo chupe: “Elías espíritu oguapy ko'ágã Eliseo ári!”
Upérõ oho hikuái huguãitĩvo ha ojayvývo henondépe, 16 he'i chupe:
—Ore ne rembiguái kuéra apytépe oĩ 50 kuimba'e py'a guasu. Torohóna ne mbo'ehára rekávo, ani upeichahágui Tupã espíritu oity mba'e ra'e chupe peteĩ yvytýpe térã ñúme.
Ha'e katu he'i:
—Nahániri, ani pemondo avavépe.
17 Ha'e kuéra ojerure etereígui, ipahápe oheja omondo umi 50 kuimba'e, ha umíva oheka Elíaspe mbohapy ára pukukue ha ndojuhúi. 18 Upérõ ou jey hikuái Jericópe opyta haguépe Eliseo, ha ha'e he'i chupe kuéra:
—Ha'éma voi kuri peẽme ani haguã peho.
Eliseo omopotĩ Jericó pegua ykua
19 Umi Jericogua he'i Eliséope:
—Rehechaháicha ore táva oĩ iporãháme, pe y katu ivai ha omomembykua kuña kuérape.
20 Eliseo he'i chupe kuéra:
—Peru chéve peteĩ ña'ẽmbe pyahu juky reheve.
Ha'e kuéra ogueru vove pe ña'ẽmbe pyahu, 21 Eliseo oho pe ykuápe ha opoi pype juky, he'ívo:
—Péicha he'i Ñandejára: “Che amopotĩma ko y; águive ndoporojuka mo'ãvéi ha nomomembykua mo'ãvéi kuña kuérape.”
22 Upe guive pe y opyta ipotĩ, he'i haguéicha Eliseo.
23 Eliseo oho upégui Betel gotyo. Ojupi ohóvo pe tape rupi ha peteĩ mitã aty upe táva pegua, oñembohory hese ha osapukái chupe: “Néike akã perõ, ejupíke!”
24 Eliseo ojere, oma'ẽ hese kuéra ha ombojeharu Ñandejára rérape. Upete vove osẽ mokõi tymba ñarõ ka'aguýgui ha oipehe'ãmba 42 ha'e kuéravape. 25 Upéi Eliseo oho yvyty Carmélpe ha upégui ou jey Samáriape.