1 Aconteció en aquellos días, que los filisteos reunieron sus fuerzas para pelear contra Israel. Y dijo Aquis a David: Ten entendido que has de salir conmigo a campaña, tú y tus hombres. 2 Y David respondió a Aquis: Muy bien, tú sabrás lo que hará tu siervo. Y Aquis dijo a David: Por tanto, yo te constituiré guarda de mi persona durante toda mi vida.
Saúl y la adivina de Endor
3 Ya Samuel había muerto, y todo Israel lo había lamentado, y le habían sepultado en Ramá, su ciudad. Y Saúl había arrojado de la tierra a los encantadores y adivinos. 4 Se juntaron, pues, los filisteos, y vinieron y acamparon en Sunem; y Saúl juntó a todo Israel, y acamparon en Gilboa. 5 Y cuando vio Saúl el campamento de los filisteos, tuvo miedo, y se turbó su corazón en gran manera. 6 Y consultó Saúl a Jehová; pero Jehová no le respondió ni por sueños, ni por Urim, ni por profetas. 7 Entonces Saúl dijo a sus criados: Buscadme una mujer que tenga espíritu de adivinación, para que yo vaya a ella y por medio de ella pregunte. Y sus criados le respondieron: He aquí hay una mujer en Endor que tiene espíritu de adivinación.
8 Y se disfrazó Saúl, y se puso otros vestidos, y se fue con dos hombres, y vinieron a aquella mujer de noche; y él dijo: Yo te ruego que me adivines por el espíritu de adivinación, y me hagas subir a quien yo te dijere. 9 Y la mujer le dijo: He aquí tú sabes lo que Saúl ha hecho, cómo ha cortado de la tierra a los evocadores y a los adivinos. ¿Por qué, pues, pones tropiezo a mi vida, para hacerme morir? 10 Entonces Saúl le juró por Jehová, diciendo: Vive Jehová, que ningún mal te vendrá por esto. 11 La mujer entonces dijo: ¿A quién te haré venir? Y él respondió: Hazme venir a Samuel. 12 Y viendo la mujer a Samuel, clamó en alta voz, y habló aquella mujer a Saúl, diciendo: 13 ¿Por qué me has engañado? pues tú eres Saúl. Y el rey le dijo: No temas. ¿Qué has visto? Y la mujer respondió a Saúl: He visto dioses que suben de la tierra. 14 Él le dijo: ¿Cuál es su forma? Y ella respondió: Un hombre anciano viene, cubierto de un manto. Saúl entonces entendió que era Samuel, y humillando el rostro a tierra, hizo gran reverencia.
15 Y Samuel dijo a Saúl: ¿Por qué me has inquietado haciéndome venir? Y Saúl respondió: Estoy muy angustiado, pues los filisteos pelean contra mí, y Dios se ha apartado de mí, y no me responde más, ni por medio de profetas ni por sueños; por esto te he llamado, para que me declares lo que tengo que hacer. 16 Entonces Samuel dijo: ¿Y para qué me preguntas a mí, si Jehová se ha apartado de ti y es tu enemigo? 17 Jehová te ha hecho como dijo por medio de mí; pues Jehová ha quitado el reino de tu mano, y lo ha dado a tu compañero, David. 18 Como tú no obedeciste a la voz de Jehová, ni cumpliste el ardor de su ira contra Amalec, por eso Jehová te ha hecho esto hoy. 19 Y Jehová entregará a Israel también contigo en manos de los filisteos; y mañana estaréis conmigo, tú y tus hijos; y Jehová entregará también al ejército de Israel en mano de los filisteos.
20 Entonces Saúl cayó en tierra cuan grande era, y tuvo gran temor por las palabras de Samuel; y estaba sin fuerzas, porque en todo aquel día y aquella noche no había comido pan. 21 Entonces la mujer vino a Saúl, y viéndolo turbado en gran manera, le dijo: He aquí que tu sierva ha obedecido a tu voz, y he arriesgado mi vida, y he oído las palabras que tú me has dicho. 22 Te ruego, pues, que tú también oigas la voz de tu sierva; pondré yo delante de ti un bocado de pan para que comas, a fin de que cobres fuerzas, y sigas tu camino. 23 Y él rehusó diciendo: No comeré. Pero porfiaron con él sus siervos juntamente con la mujer, y él les obedeció. Se levantó, pues, del suelo, y se sentó sobre una cama. 24 Y aquella mujer tenía en su casa un ternero engordado, el cual mató luego; y tomó harina y la amasó, y coció de ella panes sin levadura. 25 Y lo trajo delante de Saúl y de sus siervos; y después de haber comido, se levantaron, y se fueron aquella noche.
1 Umiha árape filistéo kuéra ombyaty iñorãirõhára kuéra oñorãirõ haguã Israelgua ndive, ha Aquís he'i Davídpe:
—Reikuaa hína nde ha ne ndivegua pesẽ vaerãha che ndive ñorãirõháme.
2 David he'i chupe:
—Iporã! Ko'ágã reikuaáta, che ruvicha, mba'épa ikatu ojapo ko ne rembiguái!
—Péicharõ romoĩta che pytyvõha che ykeregua ramo, he'i Aquís Davídpe.
Saúl ha pe kuña mba'e ñemi kuaaha Endor pegua
3 Upérõ guarã, Samuel omanóma ha opa Israelgua oguerojahe'o chupe ha upe rire oñotỹ vaekue chupe itáva oikove ypy haguépe hérava Ramá. Saúl katu omosẽ vaekue tetãgui mba'e ñemi kuaahápe ha umi ohenóivape omanóva ãnguépe.
4 Filistéo kuéra oñembyaty ha oho oñemohenda peteĩ hendápe hérava Sunem, Saúl katu ombyaty Israel guápe ha oñemohenda yvytýpe hérava Guilboa. 5 Ohechávo filistéo rekoha, Saúl oñemondýi ha okyhyje eterei. 6 Upérõ oporandu*f** Ñandejárape. Ñandejára katu nde'íri chupe mba'eve, taha'e iképe, taha'e Urim,*f** taha'e maranduhára *f** rupi. 7 Upérõ he'i mburuvicha kuérape:
—Peheka peteĩ kuña ohenóiva omanóva ãnguépe, aha haguã aporandu chupe.
Mburuvicha kuéra he'i chupe:
—Táva Endórpe, oĩ peteĩ kuña ohenóiva omanóva ãnguépe.
8 Saúl omonde ao imba'e'ỹva avave oikuaa'ỹ haguã chupe ha oho iñirũ nguéra ndive pyhare upe kuña rendápe. Ha he'i chupe:
—Aipota ere mba'épa ojehúta chéve ha aipota rehenói upe ãngue che ha'éva ndéve.
9 Pe kuña he'i chupe:
—Reikuaa hína Saúl omosẽ hague ñane retãgui mba'e ñemi kuaahápe ha umi ohenóivape omanóva ãnguépe. Na che moñuhãséipa hína che jukauka haguã?
10 Saúl katu ome'ẽ chupe iñe'ẽ Ñandejára rérape he'ívo:
—Ñandejára rérape ha'e ndéve ndojehu mo'ãiha ndéve mba'eve.
Pe kuña he'i chupe:
11 —Mávape piko reipota ahenói?
Saúl he'i chupe:
—Ehenói Samuélpe.
12 Peichahágui upe kuña ohecha Samuélpe. Osapukái ha he'i Saúlpe:
—Mba'ére piko che mbotavy? Nde hína Saúl!
13 Mburuvicha guasu katu he'i chupe:
—Ani rekyhyje! Mba'e piko rehecha?
Pe kuña he'i:
—Ahecha peteĩ tupã ojupíva yvy guýgui.
14 Saúl oporandu:
—Mba'eichagua piko ha'e?
Ha'e he'i:
—Peteĩ karai tuja oñeñuãva ijahojápe.
Saúl ohecha kuaa Samuelha ha oñesũvo ojayvy omboja peve isyva yvýre. 15 Upérõ he'i chupe Samuel:
—Maerãpa che myangekói che rerúvo ápe?
Saúl he'i chupe:
—Ajepy'apy eterei niko! Filistéo kuéra ondyry che rehe ha Ñandejára che reja cheño. Nde'i véima chéve mba'eve maranduhára kuéra, térã kepegua rupi. Upévare rohenói ere haguã chéve mba'épa ajapo vaerã.
16 Samuel he'i chupe:
—Mba'ére piko reporandu chéve? Ñandejára niko nde rejáma ha ndaija'evéi nde rehe. 17 Ñandejára ojapóma nde rehe upe he'i vaekue ndéve che rupi. Oipe'a nde hegui upe tetã sã ha ome'ẽ ne irũ Davídpe, 18 nerehendúi haguére Ñandejára ñe'ẽ, ha nderejapói haguére ha'e he'i vaekue: rehundi haguã Amalec guápe. Upévare ko'ágã Ñandejára ojapo péicha nde rehe. 19 Upéva ári, Ñandejára ne me'ẽta nde ha Israel guápe filistéo pópe ha ko'ẽrõ nde ha nde ra'y kuéra peimétama che ndive. Tupã ome'ẽta avei filistéo pópe Israelgua rekoha. 20 Peichahágui Saúl ho'a yvýre ha opyta ojepyso ipukukue. Oñemondýi etereígui pe Samuel he'ívare, ipy'a mano. Hi'arive ndo'úi ra'e mba'eve upe árape ha pe pyharépe. 21 Pe kuña ohechávo Saúl ikangypaiteha, oñemboja hendápe ha he'i chupe:
—Che, ne rembiguái, ajapo kuri rejerure vaekue ha amoĩ che rekove ajapóvo upe reipotáva. 22 Ko'ágã ajerure ndéve rejapo haguã ko ha'éva: amoĩta ndéve ne rembi'urã reñemokyre'ỹ ha repu'ã haguã reho jey nde rapére.
23 Saúl katu ndokaruséi. Pe kuña ha mburuvicha kuéra ojerure asýgui chupe, ipahápe hetia'emive, opu'ã oguapy tupápe ha he'i okarutaha. 24 Upe aja pe kuña ojuka peteĩ tóro ra'y kyra oguerekóva. Upéi ombojehe'a trígo ku'i ha ojapo mbujape oñembovu'ỹva. 25 Umíva ogueraha Saúl ha mburuvicha kuérape. Ha'e kuéra okaru rire osẽ oho upe pyharépe voi.