Saúl procura matar a David
1 Habló Saúl a Jonatán su hijo, y a todos sus siervos, para que matasen a David; pero Jonatán hijo de Saúl amaba a David en gran manera, 2 y dio aviso a David, diciendo: Saúl mi padre procura matarte; por tanto cuídate hasta la mañana, y estate en lugar oculto y escóndete. 3 Y yo saldré y estaré junto a mi padre en el campo donde estés; y hablaré de ti a mi padre, y te haré saber lo que haya. 4 Y Jonatán habló bien de David a Saúl su padre, y le dijo: No peque el rey contra su siervo David, porque ninguna cosa ha cometido contra ti, y porque sus obras han sido muy buenas para contigo; 5 pues él tomó su vida en su mano, y mató al filisteo, y Jehová dio gran salvación a todo Israel. Tú lo viste, y te alegraste; ¿por qué, pues, pecarás contra la sangre inocente, matando a David sin causa? 6 Y escuchó Saúl la voz de Jonatán, y juró Saúl: Vive Jehová, que no morirá. 7 Y llamó Jonatán a David, y le declaró todas estas palabras; y él mismo trajo a David a Saúl, y estuvo delante de él como antes.
8 Después hubo de nuevo guerra; y salió David y peleó contra los filisteos, y los hirió con gran estrago, y huyeron delante de él. 9 Y el espíritu malo de parte de Jehová vino sobre Saúl; y estando sentado en su casa tenía una lanza a mano, mientras David estaba tocando. 10 Y Saúl procuró enclavar a David con la lanza a la pared, pero él se apartó de delante de Saúl, el cual hirió con la lanza en la pared; y David huyó, y escapó aquella noche.
11 Saúl envió luego mensajeros a casa de David para que lo vigilasen, y lo matasen a la mañana. Mas Mical su mujer avisó a David, diciendo: Si no salvas tu vida esta noche, mañana serás muerto. 12 Y descolgó Mical a David por una ventana; y él se fue y huyó, y escapó. 13 Tomó luego Mical una estatua, y la puso sobre la cama, y le acomodó por cabecera una almohada de pelo de cabra y la cubrió con la ropa. 14 Y cuando Saúl envió mensajeros para prender a David, ella respondió: Está enfermo. 15 Volvió Saúl a enviar mensajeros para que viesen a David, diciendo: Traédmelo en la cama para que lo mate. 16 Y cuando los mensajeros entraron, he aquí la estatua estaba en la cama, y una almohada de pelo de cabra a su cabecera. 17 Entonces Saúl dijo a Mical: ¿Por qué me has engañado así, y has dejado escapar a mi enemigo? Y Mical respondió a Saúl: Porque él me dijo: Déjame ir; si no, yo te mataré.
18 Huyó, pues, David, y escapó, y vino a Samuel en Ramá, y le dijo todo lo que Saúl había hecho con él. Y él y Samuel se fueron y moraron en Naiot. 19 Y fue dado aviso a Saúl, diciendo: He aquí que David está en Naiot en Ramá. 20 Entonces Saúl envió mensajeros para que trajeran a David, los cuales vieron una compañía de profetas que profetizaban, y a Samuel que estaba allí y los presidía. Y vino el Espíritu de Dios sobre los mensajeros de Saúl, y ellos también profetizaron. 21 Cuando lo supo Saúl, envió otros mensajeros, los cuales también profetizaron. Y Saúl volvió a enviar mensajeros por tercera vez, y ellos también profetizaron. 22 Entonces él mismo fue a Ramá; y llegando al gran pozo que está en Secú, preguntó diciendo: ¿Dónde están Samuel y David? Y uno respondió: He aquí están en Naiot en Ramá. 23 Y fue a Naiot en Ramá; y también vino sobre él el Espíritu de Dios, y siguió andando y profetizando hasta que llegó a Naiot en Ramá. 24 Y él también se despojó de sus vestidos, y profetizó igualmente delante de Samuel, y estuvo desnudo todo aquel día y toda aquella noche. De aquí se dijo: ¿También Saúl entre los profetas?
Saúl ojukase Davídpe
1 Saúl he'i ita'ýra Jonatán ha opa mburuvicha kuérape ojuka haguã Davídpe. Jonatán katu, ohayhu etereíva Davídpe, 2 omomarandu, ha he'i chupe:
—Che ru Saúl nde jukase hína. Upévare epu'ã ko'ẽ mboyve tereho ekañy ha ani rejechauka. 3 Asẽta aguata che ru ndive nde reimeha rupi ha añe'ẽta chupe nde rehe, jahecha mba'épa he'i. Upéi aikuaaukáta ndéve.
4 Jonatán oñe'ẽ Saúlpe David rehe. He'i chupe:
—Che ruvicha guasu, naiporãi rejapo mba'eve ivaíva ne rembiguái David rehe. Ha'e niko ndojapói vaekue nde rehe mba'eve ivaíva, iporãvante uvei. 5 Omoĩ niko hekove ojuka haguã pe filistéope, ha péicha Ñandejára omyakã rapu'ã Israélpe. Nde rehechávo upéva revy'a iterei vaekue. Mba'ére piko ágã reñohẽse heko potĩva ruguy, rejukávo Davídpe rei ete asy?
6 Saúl ohendúvo Jonatán ñe'ẽ he'i:
—Ñandejára rérape ame'ẽ che ñe'ẽ David nomano mo'ãiha.
7 Upéi Jonatán ohenói Davídpe ha omombe'u chupe opa mba'e. Ogueraha chupe Saúl rendápe ha David opyta jey Saúl ndive.
8 Oiko jeývo ñorãirõ, David osẽ oñorãirõ filistéo ndive ha ipu'aka hese kuéra. Omosarambipa ha omboguevi chupe kuéra. 9 Saúl rehe katu oñemomba'e jey pe espíritu aña, Ñandejára remimbou, ha oguapy jave hína ikotýpe, ikyse yvuku ipópe, David ombopu aja hi'árpa, 10 ojakutuse mo'ã Davídpe tápiare. David katu ojehekýi chugui ha pe kyse yvuku ojejakutu tápiare. Pe pyharépe voi David okañy ha oho. 11 Upepete voi Saúl he'i iñorãirõhára kuérape oho haguã David rógape, omangea haguã hese ha ojuka haguã chupe ko'ẽmba vove. David rembireko Mical katu omomarandu chupe he'ívo:
—Nerekañýi ramo ko pyharépe, ko'ẽrõ remanóta.
12 Upéi Mical omboguejy Davídpe peteĩ ovetã rupi, ha péicha okañy David. 13 Upérõ Mical omoĩ peteĩ tupã gua'u ra'ãnga tupápe, omyakãngyta kavara pirépe ha ojaho'i peteĩ ahojápe. 14 Saúl omondóvo iñorãirõhára kuérape ogueru haguã Davídpe, Mical he'i chupe kuéra hasyha. 15 Saúl katu omondo jey chupe kuéra David piári, he'ívo:
—Peru chéve opa hupa reheve ha tajuka!
16 Saúl rembiguái kuéra oike David rógape ha ojuhu hupápe upe ta'ãngaha kavara pire iñakãngytápe. 17 Upérõ Saúl he'i Micálpe:
—Mba'ére piko che mbotavy ha reheja okañy che rehe ija'e'ỹvape?
Mical he'i chupe:
—He'i niko che jukataha ndahejái ramo okañy.
18 Péicha okañy David ha oho Samuel rendápe Ramáme. Omombe'u chupe opa mba'e Saúl ojapo vaekue hese. Upéi David ha Samuel oho oiko peteĩ távape hérava Naiot. 19 Saúl oikuaávo David oĩha Naiot Ramá peguápe, 20 omondo ipiári hembiguái kuérape. Ko'ãva oguahẽvo ohecha peteĩ maranduhára*f** aty ojeroky tarováva, ha chupe kuéra Samuel omohenonde. Peichahágui Ñandejára espíritu oñemomba'e avei Saúl remimbou kuérare ha ha'e kuéra avei oñemoĩ ojeroky tarova.
21 Oikuaávo Saúl, omondo ambue hembiguái kuérape. Ko'ãva avei oñemoĩ ojeroky tarova. Saúl omondo jey ipyahúva ha ko'ãva ojapo péichante avei. 22 Upémarõ Saúl oho ha'e voi Ramáme ha oguahẽvo upe ykua guasúpe oĩva upe távape hérava Secú, oporandu Samuel ha David rehe. Oje'e chupe oĩha Naiot Ramáme guápe. 23 Saúl oho upe gotyo ha Ñandejára espíritu oñemomba'e avei hese, ha oñemoĩ ojeroky tarova ha péicha oho hapére oguahẽ meve Naiot Ramáme guápe. 24 Upépe oipe'apa ijao ha ojeroky opívo Samuel renondépe upe ára ha pyhare pukukue. Upégui ou pe ñe'ẽnga he'íva: “Saúlgui avei piko oiko maranduhára?”