Rebelión de Israel
(2 Cr. 10.1—11.4)
1 Roboam fue a Siquem, porque todo Israel había venido a Siquem para hacerle rey. 2 Y aconteció que cuando lo oyó Jeroboam hijo de Nabat, que aún estaba en Egipto, adonde había huido de delante del rey Salomón, y habitaba en Egipto, 3 enviaron a llamarle. Vino, pues, Jeroboam, y toda la congregación de Israel, y hablaron a Roboam, diciendo: 4 Tu padre agravó nuestro yugo, mas ahora disminuye tú algo de la dura servidumbre de tu padre, y del yugo pesado que puso sobre nosotros, y te serviremos. 5 Y él les dijo: Idos, y de aquí a tres días volved a mí. Y el pueblo se fue.
6 Entonces el rey Roboam pidió consejo de los ancianos que habían estado delante de Salomón su padre cuando vivía, y dijo: ¿Cómo aconsejáis vosotros que responda a este pueblo? 7 Y ellos le hablaron diciendo: Si tú fueres hoy siervo de este pueblo y lo sirvieres, y respondiéndoles buenas palabras les hablares, ellos te servirán para siempre. 8 Pero él dejó el consejo que los ancianos le habían dado, y pidió consejo de los jóvenes que se habían criado con él, y estaban delante de él. 9 Y les dijo: ¿Cómo aconsejáis vosotros que respondamos a este pueblo, que me ha hablado diciendo: Disminuye algo del yugo que tu padre puso sobre nosotros? 10 Entonces los jóvenes que se habían criado con él le respondieron diciendo: Así hablarás a este pueblo que te ha dicho estas palabras: Tu padre agravó nuestro yugo, mas tú disminúyenos algo; así les hablarás: El menor dedo de los míos es más grueso que los lomos de mi padre. 11 Ahora, pues, mi padre os cargó de pesado yugo, mas yo añadiré a vuestro yugo; mi padre os castigó con azotes, mas yo os castigaré con escorpiones.
12 Al tercer día vino Jeroboam con todo el pueblo a Roboam, según el rey lo había mandado, diciendo: Volved a mí al tercer día. 13 Y el rey respondió al pueblo duramente, dejando el consejo que los ancianos le habían dado; 14 y les habló conforme al consejo de los jóvenes, diciendo: Mi padre agravó vuestro yugo, pero yo añadiré a vuestro yugo; mi padre os castigó con azotes, mas yo os castigaré con escorpiones. 15 Y no oyó el rey al pueblo; porque era designio de Jehová para confirmar la palabra que Jehová había hablado por medio de Ahías silonita a Jeroboam hijo de Nabat.
16 Cuando todo el pueblo vio que el rey no les había oído, le respondió estas palabras, diciendo: ¿Qué parte tenemos nosotros con David? No tenemos heredad en el hijo de Isaí. ¡Israel, a tus tiendas! ¡Provee ahora en tu casa, David! Entonces Israel se fue a sus tiendas. 17 Pero reinó Roboam sobre los hijos de Israel que moraban en las ciudades de Judá. 18 Y el rey Roboam envió a Adoram, que estaba sobre los tributos; pero lo apedreó todo Israel, y murió. Entonces el rey Roboam se apresuró a subirse en un carro y huir a Jerusalén. 19 Así se apartó Israel de la casa de David hasta hoy. 20 Y aconteció que oyendo todo Israel que Jeroboam había vuelto, enviaron a llamarle a la congregación, y le hicieron rey sobre todo Israel, sin quedar tribu alguna que siguiese la casa de David, sino solo la tribu de Judá.
21 Y cuando Roboam vino a Jerusalén, reunió a toda la casa de Judá y a la tribu de Benjamín, ciento ochenta mil hombres, guerreros escogidos, con el fin de hacer guerra a la casa de Israel, y hacer volver el reino a Roboam hijo de Salomón. 22 Pero vino palabra de Jehová a Semaías varón de Dios, diciendo: 23 Habla a Roboam hijo de Salomón, rey de Judá, y a toda la casa de Judá y de Benjamín, y a los demás del pueblo, diciendo: 24 Así ha dicho Jehová: No vayáis, ni peleéis contra vuestros hermanos los hijos de Israel; volveos cada uno a su casa, porque esto lo he hecho yo. Y ellos oyeron la palabra de Dios, y volvieron y se fueron, conforme a la palabra de Jehová.
El pecado de Jeroboam
25 Entonces reedificó Jeroboam a Siquem en el monte de Efraín, y habitó en ella; y saliendo de allí, reedificó a Penuel. 26 Y dijo Jeroboam en su corazón: Ahora se volverá el reino a la casa de David, 27 si este pueblo subiere a ofrecer sacrificios en la casa de Jehová en Jerusalén; porque el corazón de este pueblo se volverá a su señor Roboam rey de Judá, y me matarán a mí, y se volverán a Roboam rey de Judá. 28 Y habiendo tenido consejo, hizo el rey dos becerros de oro, y dijo al pueblo: Bastante habéis subido a Jerusalén; he aquí tus dioses, oh Israel, los cuales te hicieron subir de la tierra de Egipto. 29 Y puso uno en Bet-el, y el otro en Dan. 30 Y esto fue causa de pecado; porque el pueblo iba a adorar delante de uno hasta Dan. 31 Hizo también casas sobre los lugares altos, e hizo sacerdotes de entre el pueblo, que no eran de los hijos de Leví. 32 Entonces instituyó Jeroboam fiesta solemne en el mes octavo, a los quince días del mes, conforme a la fiesta solemne que se celebraba en Judá; y sacrificó sobre un altar. Así hizo en Bet-el, ofreciendo sacrificios a los becerros que había hecho. Ordenó también en Bet-el sacerdotes para los lugares altos que él había fabricado. 33 Sacrificó, pues, sobre el altar que él había hecho en Bet-el, a los quince días del mes octavo, el mes que él había inventado de su propio corazón; e hizo fiesta a los hijos de Israel, y subió al altar para quemar incienso.
Tetã ñemboja'o
(2 Cr 10.1—11.4)
1 Roboam oho Siquémpe, opa Israelgua oho haguére upépe, omoingo haguã chupe mburuvicha guasúrõ. 2 Ha oikuaa upéva Jeroboam, Nabat ra'y, oĩva gueteri Egíptope, oho haguépe okañy haguã Salomóngui, ha opyta haguépe. 3 Oñehenoika rire, Jeroboam ha opa Israelgua oho oñe'ẽ haguã Roboam ndive, ha he'i chupe hikuái:
4 —Nde ru ojopy eterei vaekue ore ndive. Ko'ágã roipota rembovevýi ore rekove ha reipe'a ore hegui pe mba'e pohýi ha'e omoĩ vaekue ore apére. Upéicharõ rojapóta upe nde reipotáva.
5 Roboam he'i chupe kuéra:
—Peju jey che rendápe mbohapy ára haguépe.
Maymáva oho jey hógape, 6 ha upérõ Roboam ohenói myakãhára*f** kuérape oĩ vaekue itúva Salomón ndive ha oporandu chupe kuéra:
—Mba'épa peje chéve ha'e haguã chupe kuéra?
7 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Rejapo ramo ha'e kuéra ojeruréva ha reñe'ẽ porãrõ chupe kuéra, oĩta ne ndive ha ojapóta opa mba'e eréva.
8 Roboam katu nopenái pe he'ívare umi myakãkára ha ombyaty umi karia'y kuérape okakuaa vaekue hendive ha ojapóva pe ha'e oipotáva. 9 Oporandu chupe kuéra:
—Mba'épa peje chéve ha'e haguã umi ojerure vaekuépe ambovevýi haguã pe júgo che ru omoĩ vaekue ijati'ýre?
10 Umi karia'y kuéra okakuaa vaekue hendive he'i chupe:
—Umi ojerure vaekuépe ndéve rembovevýi haguã pe mba'e pohýi nde ru omoĩ vaekue chupe kuéra, ere vaerã péicha: ‘Oime rire ra'e che ru ojopy pene ndive, che ajopyvéta. 11 Oime rire ra'e che ru omoĩ mba'e pohýi pende apére, che amoĩta ipohyivéva. Oime rire ra'e ha'e pene nupã tukumbópe, che pombyepotíta teju ruguáipe iñapỹime fiérro hakua oguerekóva.’
12 Mbohapy ára haguépe ou jey Jeroboam opa Israelgua ndive Roboam rendápe, ha'e he'i haguéicha chupe kuéra. 13 Mburuvicha guasu Roboam katu oñe'ẽ pohýi eterei chupe kuéra, opena'ỹre pe he'i vaekuére chupe umi myakãhára, 14 ha oñe'ẽ chupe kuéra he'i haguéicha umi karia'y: “Oime rire ra'e che ru omoĩ mba'e pohýi pende apére, che amoĩta ipohyivéva. Ha oime rire ra'e ha'e pene nupã tukumbópe, che pombyepotíta teju ruguáipe iñapỹi fiérro hakuáva.” 15 Mburuvicha guasu nopenái Israelguáre, Ñandejára ohejágui péicha ojapo, oiko haguã pe ñe'ẽ Ñandejára ome'ẽ vaekue Jeroboam Nabat ra'ýpe, maranduhára*f** Ahías, Siló pegua, rupi. 16 Israelgua ohechávo mburuvicha guasu nopenaiha hese kuéra, he'i chupe:

Ndoroikuaaséi mba'eve Davídgui!
Jesé ra'y ndohejái oréve mba'eve!
Néike Israelgua! Jahapa ñande rógape,
ha David toñangareko hogaguáre!

Upepete voi opa Israelgua oho hógape. 17 Umi Israel guápe, oikóva Judá táva kuéra rupi, Roboam akóinte oisãmbyhy chupe kuéra. 18 Roboam omondóvo uru hérava Adoram oporomomba'apo haguã, mayma Israelgua ojapi ha ojuka chupe itápe. Roboam ohendúvo upéva, ojupi ikárrope ha oho okañy Jerusalénpe. 19 Upéicha Israelgua ojetyvyro vaekue David ñemoñarégui ha ojei chugui ko'agãite peve. 20 Israelgua, oikuaávo Jeroboam ou jey hague, ha ou vove omoingo chupe opa Israel ruvicha guasúrõ, opyta'ỹre avave David rogagua ndive, ndaha'éi ramo umi David rogaguáva. 21 Oguahẽ vove Jerusalénpe, Roboam ombyaty 180.000 ñorãirõhára ojeporavóva Judá ha Benjamín rogagua apytégui oñorãirõ haguã Israelgua ndive, jahecha nomoĩ jeýipa chupe kuéra ipo guýpe. 22 Tupã katu he'i karai marangatu Semaíaspe: 23 —Ere Roboámpe, upéva hína Salomón ra'y ha Judá ruvicha guasu, ha opa Judá ha Benjamín guápe, 24 ko ha'ekáva chupe kuéra: “Ani peñorãirõ pene pehẽngue kuéra ndive. Tapeho jey pende rógape.”
Ha'e kuéra ohendúvo pe he'ikáva Ñandejára, oho jey hógape.
Jeroboam omomba'e guasu tupã gua'u kuérape
25 Jeroboam omopu'ã jey táva Siquem, oĩva Efraín yvyty kuérape, ha oñemohenda upépe. Upéi omopu'ã jey avei Penuel. 26 Upéi he'i ipype: “David rogagua ikatu oñemomba'e jey ko tetãre, 27 ko'apegua oho ramo Jerusalénpe omymbajuka haguã tupaópe. Ohayhu jeýne hikuái Judá pegua ruvicha guasu Roboámpe ha upérõ che jukáne oho jey haguã hendive.”
28 Ojepy'a mongeta rire, Jeroboam ojapouka mokõi tóro ra'y ra'ãnga óro, ha he'i hetã guápe: “Peẽ Israelgua, natekotevẽi pehove Jerusalénpe. Kóina ápe pene tupã nguéra pene renohẽ vaekue Egíptogui.” 29 Upérõ omoĩ peteĩ Betélpe ha ambue Dánpe. 30 Ha péicha rupi Israelgua oñepyrũ iñangaipa, oĩgui ohóva Betel ha Dánpe omomba'e guasu haguã chupe kuéra. 31 Omopu'ã avei Tekoha ijyvateha rupi ha oiporavo pa'irã génte apytégui umi levita'ỹvape. 32 Upéva ári omoĩ arete ramo, ára 15, mes 8hápe, upe Judá pegua aretéicha, ha ha'e voi oikuave'ẽ mymbajuka altar*f** ári. Kóva ojapo Betélpe, oikuave'ẽvo mymbajuka umi tóro ra'y ra'ãnga ha'e ojapo vaekuépe, ha omoĩvo pa'i kuerarã umi Tekohápe ha'e omopu'ã vaekue. 33 Ha péicha, ára 15, mes 8hápe, Jeroboam oikuave'ẽ mymbajuka pe altar ári ha'e omopu'ã vaekue Betélpe. Kóva hína pe mes oñembyarete haguã ha'e oguenohẽ vaekue iñakãgui, omoĩvo Israelgua areterã, upe méspe ha'e ojupi hague altárpe ohapy haguã insiénso.