1 Hermanos, ciertamente lo que mi corazón anhela, y lo que pido a Dios en oración es la salvación de Israel.
2 Me consta que ustedes tienen celo por Dios, pero su celo no se basa en el conocimiento.
3 Pues al ignorar la justicia de Dios y procurar establecer su propia justicia, no se sujetaron a la justicia de Dios;
4 porque el cumplimiento de la ley es Cristo, para la justicia de todo aquel que cree.
5 Moisés describe así a la justicia que se basa en la ley: «Quien practique estas cosas, vivirá por ellas.»
6 Pero la justicia que se basa en la fe dice así: «No digas en tu corazón: ¿Quién subirá al cielo? (Es decir, para hacer que Cristo baje.)
7 ¿O quién bajará al abismo? (Es decir, para hacer subir a Cristo de entre los muertos.)»
8 Lo que dice es: «La palabra está cerca de ti, en tu boca y en tu corazón.» Esta es la palabra de fe que predicamos:
9 «Si confiesas con tu boca que Jesús es el Señor, y crees en tu corazón que Dios lo levantó de los muertos, serás salvo.»
10 Porque con el corazón se cree para alcanzar la justicia, pero con la boca se confiesa para alcanzar la salvación.
11 Pues la Escritura dice: «Todo aquel que cree en él, no será defraudado.»
12 Porque no hay diferencia entre el que es judío y el que no lo es, pues el mismo que es Señor de todos, es rico para con todos los que lo invocan,
13 porque todo el que invoque el nombre del Señor será salvo.
14 Ahora bien, ¿cómo invocarán a aquel en el cual no han creído? ¿Y cómo creerán en aquel de quien no han oído? ¿Y cómo oirán si no hay quien les predique?
15 ¿Y cómo predicarán si no son enviados? Como está escrito: «¡Cuán hermosa es la llegada de los que anuncian la paz, de los que anuncian buenas nuevas!»
16 Pero no todos obedecieron al evangelio; pues Isaías dice: «Señor, ¿quién ha creído a nuestro anuncio?»
17 Así que la fe proviene del oír, y el oír proviene de la palabra de Dios.
18 Pero yo pregunto: ¿En verdad no han oído? ¡Por supuesto que sí!
«Por toda la tierra ha salido la voz de ellos,
Y sus palabras han llegado hasta los confines de la tierra.»
19 Y vuelvo a preguntar: ¿En verdad Israel no ha comprendido esto? En primer lugar, Moisés dice:
«Yo haré que ustedes sientan celos de un pueblo que no es pueblo;
Y haré que ustedes se enojen con un pueblo insensato.»
20 También Isaías dice resueltamente:
«Los que no me buscaban, me encontraron;
me manifesté a los que no preguntaban por mí.»
21 Pero acerca de Israel dice: «Todo el día extendí mis manos a un pueblo rebelde y contestatario.»
Israel ha marandu pyahu
1 Che pehẽngue kuéra, che py'a rembipota ha che ñembo'e niko, Israelgua maymáva oñepysyrõ haguã. 2 Hese kuéra ikatu ha'e, hi'ãnteha chupe kuéra omba'apo Tupãme guarã. Noñemopyendáinteko hikuái arandu añetépe. 3 Ha'e kuéra ndohecha kuaaséi, Tupãha pe omboheko jojáva yvypórape. Ha heko jojase hikuái ijehegui rei, upévare noñemoĩri pe Tupã he'i vaekuére, ñande reko joja haguã. 4 Tembiapoukapy niko opa Jesucristo ndive, ha upéicha maymáva heko joja ijeroviáre.
5 Teko joja ipyendáva tembiapoukapýre, Moisés he'i vaekue: “Opa iñe'ẽ rendúva tembiapoukapýpe, hese oikovéta.” 6 Ha pe teko joja ipyendáva jeroviáre, oje'e: “Ani rejepy'a mongeta kóicha: ‘Máva piko ojupíta yvágape?’ (upéva hína, omboguejy haguã Jesucristo), 7 térã: ‘Mávapa oguejýta yvykua pypukúpe?’ (upéva hína, Jesucristo ojupi haguã omanóva apytégui).” 8 Mba'e piko aipórõ pe oje'éva? “Pe ñe'ẽ niko oĩ nde ypýpe, nde jurúpe, nde py'ápe.” Upéva hína pe jerovia rehegua marandu romosarambíva. 9 Ere ramo Jesucristo nde Jaraha, ha nde py'ápe rerovia Tupã omoingove jey hague chupe, reñepysyrõta. 10 Ñande py'ápe niko jarovia jahupyty haguã teko joja, ñande jurúpe ja'e jaroviaha Jesucrístope, ñañepysyrõ haguã.
11 Ñandejára Ñe'ẽ he'i: “Pe ojeroviáva hese ndopyta rei chéne.” 12 Judío ha judio'ỹva ndojoavýi. Tupã niko opavave Jára, ha ome'ẽ heta mba'e umi chupe oñembo'évape. 13 Ñandejára Ñe'ẽ niko he'i: ‘Opa oñembo'éva Ñandejárape, oñepysyrõta.’ 14 Ha mba'éicha piko oñembo'éta hikuái chupe, ko ndogueroviái vaekue Tupãme? Ha mba'éicha piko ogueroviáta chupe, ko avave noñe'ẽiva chupe kuéra hese? Ha mba'éicha piko ohendúta, ndaipóri ramo peteĩ oñe'ẽva chupe kuéra upe marandu pyahúre? 15 Ha mba'éicha piko oiméta oñe'ẽva upe marandu pyahúre, noñemondói rirérõ upevarã? He'iháicha Ñandejára Ñe'ẽ: “Iporãite piko jahecha ramo oguahẽ umi marandu porã oguerúva!”
16 Nda opavavéiko ojuhu porã pe marandu pyahu. Isaías he'iháicha: “Che Jára, máva piko oguerovia ra'e ohendúvo pe marandu?” 17 Aipórõ, jajerovia niko ñahendu rire ae pe marandu, ha pe marandu ou Cristo ñe'ẽgui.
18 Che katu aporandu: Oime mba'e piko nohendúi ra'e hikuái pe marandu? Ohendu niko hikuái! Ñandejára Ñe'ẽ he'i:
“Iñe'ẽ nguéra isarambi
yvy tuichakue,
ha yvy apy mombyryve peve
iñe'ẽ nguéra oguahẽ.”
19 Ha aporandu jey: Oime mba'e piko umi Israelgua ndohecha kuaái? Tenondete Moisés he'i:
“Che ahejáta peñemyrõ
peteĩ tetã ndaha'éiva tetã tee,
pombopochýta peteĩ tetã
itavýva ndive.”
20 Upéi Isaías he'ive:
“Umi nda che rekái vaekue
che juhu,
ha umi che rehe oporandu'ỹ vaekuépe
ajechauka.”
21 Ha oñe'ẽvo umi Israelguáre, Isaías he'i: “Opa ára ambohasa che po peteĩ tetã iñe'ẽ rendu'ỹva ha heko pu'ãvape.”