1 El que se empecina ante la reprensión
acabará en la ruina pronto y sin remedio.
2 Cuando los justos triunfan, el pueblo se alegra;
cuando gobierna el impío, el pueblo gime.
3 El que ama la sabiduría alegra a su padre;
el que frecuenta rameras dilapida sus bienes.
4 Con justicia, el rey afirma la tierra;
la destruye el que impone tributos.
5 El que prodiga lisonjas a su prójimo
solo está tendiéndole una trampa.
6 El pecado del malvado es su propia trampa,
pero el justo canta y vive feliz.
7 El justo hace suya la causa de los pobres;
de esto, el impío no entiende nada.
8 Los burlones pueden azuzar a toda una ciudad,
pero los sabios saben calmar los ánimos.
9 Cuando el sabio entra en pleito con el necio,
el necio no deja de reírse ni de burlarse.
10 Los homicidas odian al hombre cabal,
pero los hombres honrados buscan su bien.
11 El necio da rienda suelta a su enojo,
pero el sabio sabe cómo calmarlo.
12 Cuando un gobernante hace caso de mentiras,
todos sus servidores se vuelven corruptos.
13 El pobre y el usurero coinciden en algo:
el Señor da luz a los ojos de ambos.
14 El trono del rey se afirma para siempre,
si este juzga a los pobres con la verdad.
15 La vara y la corrección imparten sabiduría,
pero el hijo consentido avergüenza a su madre.
16 Si aumentan los impíos, aumenta el pecado,
pero los justos los verán fracasar.
17 Corrige a tu hijo, y vivirás tranquilo,
y a ti mismo te dará grandes alegrías.
18 Cuando no hay visión, el pueblo se desvía;
¡dichoso aquel que obedece la ley!
19 Al siervo no se le corrige con palabras,
porque entiende pero no hace caso.
20 Fíjate en la gente que habla a la ligera:
¡más se espera del necio que de esa gente!
21 Si desde niño el amo consiente al siervo,
al final el siervo será su amo.
22 El hombre irascible suscita contiendas,
y el hombre violento comete muchos pecados.
23 La soberbia humilla al hombre;
al humilde de espíritu lo sostiene la honra.
24 El cómplice del ladrón se odia a sí mismo,
pues oye la imprecación y guarda silencio.
25 El miedo a los hombres es una trampa,
pero el que confía en el Señor es exaltado.
26 Muchos buscan el favor del gobernante,
pero la sentencia de cada uno viene del Señor.
27 Para los justos, los malvados son repugnantes;
para los malvados, los repugnantes son los justos.
1 Ohenduse'ỹva teko mbo'e
oñehundíne katuete.

2 Hekojojáva oisãmbyhýrõ
tetãgua ovy'a joa,
iñañáva oporojopýrõ,
jeiko asy ojehasa.

3 Arandu ohayhúva
itúvape ombovy'a,
kuña vai ndive oikóva
imba'éva omombopa.

4 Mburuvicha guasu
teko jojápe oikóva
omopu'ã hetã,
oporohuguy'osénteva katu
ohundi hetã.

5 Pe oporombojuru he'ẽva
hapichápe omoĩ ñuhã.

6 Teko aña rembiapo vaikue
ñuhã jeýnte chupe guarã,
heko potĩva katu
opurahéi ha ovy'a.

7 Heko jojáva ojepy'apy
imboriahúva rekovére,
iñañáva katu
ndohecha kuaái upéva.

8 Umi sarambi ojapóva
tetã guápe oipy'apy,
ha iñarandúva katu
oporombopy'a guapy.

9 Iñarandúva ombojovakérõ
itavývape,
ipochy rei
ha noguenohẽi mba'eve.

10 Umi oporojukáva ndaija'éi
heko potĩvare,
imarangatúva katu
ipy'a porã hendive kuéra.

11 Pe itavýva oñeme'ẽ
pire vai pochýpe,
iñarandúva katu ojejoko
ha ko'ẽ vai ombohasa.

12 Mburuvicha ogueroviárõ
japu oje'éva chupe,
hembiguái kuéra
ojere heko añamba.

13 Mboriahu ha ijopyhára
oime pe ojojoguaha,
Ñandejára mokõivéva apohare.

14 Mburuvicha ome'ẽrõ
mboriahúpe imba'erãva
iguapyha oĩ hatãne
opa árape guarã.

15 Jeja'o ha teju ruguái
ome'ẽ mba'e kuaa,
mitã omotĩ isýpe
hekope'ỹ oñembojeroviárõ

16 Iñañáva heta ramo,
heta tembiapo vai,
heko potĩva ohecháne
umíva oñehundírõ.

17 Eheko mbo'e nde ra'y,
ha'e ne mbopy'a guapýta,
ha vy'águi ne myenyhẽta.

18 Tupã noporosãmbyhýirõ
tavagua heko sarambi,
ha ovy'áne umi Ñandejára
rembiapoukapy ojapóva.

19 Ñe'ẽmente, pe tembiguái
hasy ojeheko mbo'e haguã,
ohendúrõ jepe oje'éva,
ha'e ndoikuaaséi mba'eve.

20 Itavývagui ikatu
oñeha'arõve
oñe'ẽmba reíva rovaí.

21 Tembiguái oñembojeroviáva
michĩete guive,
amo ipahápe
opu'ãse nde rehe.

22 Ipochy reíva
omyasãi jeiko vai,
umi ipochy vaíva katu
omboheta jeporojuka.

23 Ñembotuicha
oporogueraha ñemotĩme,
jejapo'ỹ reko katu
ome'ẽ vy'a
ha terakuã porã.

24 Mondahápe iñirũgui voi
ivaíva ou kuaa.
Añeteguáva omombe'úrõ
mbojovakehára
oinupãukáta chupe
ijapúrõ katu,
Ñandejára pe oinupãtava.

25 Yvypóragui jekyhyje
upéva peteĩ ñuhã,
ha ojeroviáva Ñandejárare
oñerenohẽne jejopy vaígui.

26 Heta oime ohekáva
mburuvicha guasu pytyvõ,
ha ojeiko kuaa haguã katu
Ñandejáraguinte ou.

27 Umi imba'e porãvape,
heko ky'áva ombojeguaru,
ha umi mba'e vai apoha katu
heko jojávape ndohayhúi.