Proverbios antitéticos
1 El impío huye sin que nadie lo persiga,
pero el hombre justo vive tranquilo como un león.
2 Si el país anda mal, abundan los caudillos;
pero el hombre sabio y prudente le da estabilidad.
3 El gobernante que oprime a los pobres
es como una tormenta que arrasa los trigales.
4 Los transgresores alaban a los impíos;
los que observan la ley se oponen a ellos.
5 Los malvados no entienden nada de la justicia;
los que buscan al Señor lo entienden todo.
6 Es mejor ser pobre y portarse con integridad,
que ser rico y andar por el mal camino.
7 El hijo prudente observa la ley;
el que anda con glotones avergüenza a su padre.
8 El prestamista avaro aumenta sus riquezas
para dejárselas al que ama a los pobres.
9 Del que no presta oído a la ley,
hasta su oración resulta repugnante.
10 El que desvía a los justos hacia el mal camino
acabará por caer en su misma trampa,
pero los hombres honrados heredarán el bien.
11 El hombre rico se cree muy sabio,
pero el pobre e inteligente lo exhibe.
12 Si los justos triunfan, hay una gran fiesta;
si triunfan los impíos, todo el mundo se esconde.
13 El que encubre sus pecados no prospera;
el que los confiesa y se aparta de ellos
alcanza la misericordia divina.
14 ¡Dichoso aquel que siempre teme a Dios!
En cambio, el duro de corazón acabará mal.
15 Un león rugiente, un oso hambriento:
¡eso es el mal gobernante sobre el pueblo pobre!
16 El gobernante fatuo aumenta la extorsión;
el que odia la avaricia prolongará sus días.
17 El que lleva a cuestas la muerte de otro
huye hasta el sepulcro y nadie lo detiene.
18 El que es honrado sale bien librado,
pero el que va por mal camino caerá en un hoyo.
19 El que cultiva su campo tendrá pan de sobra,
el que cultiva ilusiones acabará en la pobreza.
20 El hombre fiel recibe muchas bendiciones;
el que quiere hacerse rico no sale bien librado.
21 No está bien discriminar a nadie;
hay gente que peca por un bocado de pan.
22 El avaro tiene prisa por hacerse rico,
sin saber que la pobreza está en camino.
23 Cae mejor el que sabe reprender
que el que solo sabe lisonjear.
24 El que roba a su padre o a su madre,
y alega que no ha hecho mal,
es amigo de gente nociva.
25 El que es altanero suscita contiendas,
pero el que confía en el Señor prospera.
26 Es de necios confiar en el propio corazón;
el que camina sabiamente saldrá bien librado.
27 El que da al pobre, nunca a pobre llegará;
el que se niega a verlo, será maldecido.
28 Si los malvados triunfan, la gente se esconde;
pero cuando mueren, los justos florecen.
1 Iñañáva okañy rei
noñemuñai ramo jepe,
heko jojáva katu ipy'a guasu
jaguaretéicha.

2 Heta ramo tembiapo vai
ha jeporojuka peteĩ tetãme,
okúi ha ojupi ojoapykuéiri
isãmbyhyhára kuéra.
Iñarandu ha ikatupyrýva
omyakãrõ katu,
upe tetã heko guapy
ha oho porã.

3 Mburuvicha
ojopýrõ mboriahu ndive,
ha'ete ku ama puku
ohundipáva temitỹ.

4 Tembiapoukapy omboykéva
oguerohory iñañávape,
ombyajéva katu
umívare ndaija'éi.

5 Umi iñañáva ndoikuaái
hekopeguágui mba'eve,
ñande Járare ojeroviáva
oikuaa opa mba'e.

6 Iporãve mboriahu
oikóva tape potĩre,
poguasu hape karẽvagui.

7 Tembiapoukapy ojapóva,
upéva tapicha arandu,
heko vaívare ojoajúva katu,
omotĩ itúvape.

8 Pe oñemomba'e hetáva
viru jeporukápe,
nombyatýi ijupe guarã,
oporoporiahurerekóva pópe
upéi opytapáta.

9 Nañahenduséirõ
Ñandejára rembiapoukapy,
ñane ñembo'e jepe
Ñandejárape ombopochy.

10 Pe omombíava
heko potĩvape tape porãgui,
ha'e jeýnte ho'áne
yvykua ojo'o vaekuépe.
Ijoheipyréva katu,
ohupytýne vy'a pavẽ.
11 Umi imba'e retáva
oimo'ã iñarandu,
ha mboriahu iñakã porãva
oikuaa porã chupe.

12 Heko jojáva osẽ porãrõ
vy'a guasu ojejapo;
iñañáva oisãmbýrõ
opavave okañy.

13 Hembiapo vai omokañýva,
ndohói chéne tenonde,
omombe'u ha ohejávape katu
ojeporiahurerekóne.

14 Ovy'áne pe yvypóra
ombyajéva Tupãme,
hova atãvape katu
ohupytýne mba'e vai.

15 Aguara guasu ñembyahýi
ha jaguarete pochýpe,
ojogua sãmbyhyhára añáme
oisãmbyhýva
tetã mboriahúpe.

16 Mburuvicha iñarandu'ỹva,
oporojopy jopyve;
pe mba'eve oipota'ỹva
oikovéne are peve.

17 Upe oporojukáva
ohóma ikuararãme.
Aníke avave ojoko!

18 Teko porãme oikóva
osẽne jejopy vaígui,
mokõi tapere oguatáva,
peteĩvape ho'áne.

19 Oñemitỹva ijyvýpe
hembi'u hetáne,
výro rei rapykuéri oikóva,
imboriahúne.

20 Yvypóra heko potĩva
ojehovasa jo'a jo'áne,
imba'e retaséva sapy'aitépe
katuete oñenupãne.

21 Naiporãi ñamboyke
mba'eveichagua yvypórape,
tembi'u rembyrére jepe
oime hembiapo vaíva.

22 Itaryrýivape hi'ãnte
pya'e imba'e reta,
oikuaa'ỹre
tekotevẽ hi'ári ho'ataha.

23 Oñemoñe'ẽva hapichápe,
ipahávo ojehayhuvéne
yvypóra ijuru he'ẽvagui.

24 Itúva ha isýpe omondáva
ha he'i: “Ndajapói ivaíva”,
mondaha jeýnte avei.

25 Tekove imba'e potáva
jeiko vai ohatapyña,
Ñandejárare ojeroviáva katu
oñakã rapu'ã.

26 Ijehénte ojeroviáva
hovatavy,
oiko kuaáva katu
osẽne jejopy vaígui.

27 Mboriahúpe oipytyvõva
noikotevẽi chéne mba'eve,
ha oma'ẽ'ỹva mboriahúre katu
ojejahéine katuete.

28 Osẽ porãrõ iñañáva
opavave okañy,
ndaiporivéi vove katu
heta hetave ipo jojáva.