1 El que ama la corrección ama la sabiduría;
el que aborrece la reprensión es ignorante.
2 El Señor se agrada del hombre bueno,
pero condena al mal intencionado.
3 Por su maldad nadie se mantiene firme,
pero la raíz de los justos jamás es removida.
4 La mujer noble es corona de su esposo;
la malvada es como carcoma en sus huesos.
5 Los justos solo piensan en la justicia;
los impíos solo piensan en engañar.
6 Los impíos hablan para derramar sangre,
pero los hombres rectos hablan y los ponen a salvo.
7 Los impíos caen y dejan de existir,
pero los justos y los suyos permanecen firmes.
8 El hombre es alabado según su sabiduría,
pero el de corazón perverso es menospreciado.
9 Más vale un patrón despreciado
que un engreído que carece de pan.
10 El justo sabe cuando su bestia tiene hambre,
pero los impíos son crueles de corazón.
11 El que labra su tierra se sacia de pan,
pero el amigo de vagos no tiene cordura.
12 La codicia del impío es una trampa del mal,
pero la raíz de los justos da fruto.
13 El impío se enreda en sus labios pecadores,
pero el justo logra salir del aprieto.
14 El hombre se sacia del buen fruto de su boca,
y recibe su paga según la obra de sus manos.
15 El necio piensa que va por buen camino,
pero el sabio presta atención al consejo.
16 El necio al instante revela su enojo,
pero el prudente desdeña la injuria.
17 Quien dice la verdad proclama la justicia,
pero el testigo falso propaga el engaño.
18 Hay gente cuyas palabras son puñaladas,
pero la lengua de los sabios sana las heridas.
19 Los labios veraces permanecen para siempre,
pero la lengua mentirosa tiene corta vida.
20 En la mente malvada habita el engaño;
entre los que promueven la paz hay alegría.
21 Ninguna adversidad le sobreviene al justo,
pero todos los males caen sobre los impíos.
22 Al Señor le repugnan los labios mentirosos;
pero le agradan los que dicen la verdad.
23 El que es astuto no demuestra lo que sabe,
pero el que es necio deja ver su ignorancia.
24 Los diligentes dominan a otros;
los negligentes son dominados.
25 La congoja abate el corazón del hombre,
pero una buena noticia lo alegra.
26 El justo sabe guiar a su prójimo;
el impío le hace perder el camino.
27 El indolente no cocina ni su presa;
¡el gran tesoro del hombre es la diligencia!
28 En el camino de la justicia hay vida;
no hay en su camino lugar para la muerte.
1 Teko mbo'e ohayhúva
ohayhu mba'e kuaa,
ojeheko mbo'ese'ỹva katu
itavy.

2 Ñandejára oipytyvõ
imba'e porãvape,
heko añávape katu
ha'e ohundi.

3 Heko añáva
ipyta ryrýi,
heko jojáva katu hatã oĩ.

4 Kuña heko porãva
ombovy'a iménape,
omotĩva chupe katu
tãi rasy.

5 Heko jojáva rembipota
iporãva katuete,
hembiapo vaíva akãgui katu
japu meme osẽ.

6 Iñañáva ñe'ẽ oporojuka
heko jojáva ñe'ẽ katu
jejopýgui oporope'a.

7 Iñañáva ho'a ramo
nopu'ã véima,
imba'e porãva katu
hatã opyrũ.

8 Maymáva ñande rerohory
ñane akã guapy ramo,
ivaíva jahaitypórõ katu
ojejahéine ñande rehe.

9 Iporãve tapicha reko mirĩ hyguãtãva,
tekove jejapo iñembyahýivagui.

10 Heko jojáva
oñangareko hymba kuérare,
iñañáva katu
ndoikuaái aichejáranga.

11 Ikokuépe omba'apóva
hembi'u hetáne,
itavýva katu
výro reípe oiko.

12 Mba'e pota rei
heko añáva ñuhã,
heko jojáva katu oĩ hatã.

13 Iñañáva ho'a ijuru rupi,
heko jojáva katu
osẽ jejopýgui.

14 Opa mba'e ja'éva
ñande rupyty jey,
ha opa mba'e jajapóva
hekovia ñandéve.

15 Itavývape guarã
ojapóvante iporã,
iñarandúva katu
oporohendu kuaa.

16 Itavýva ipochy rei,
iñakã porãva katu
okirirĩ.

17 Añetegua he'íva
oporomboheko jojaha,
hekope'ỹ oñe'ẽva katu
oporombotavypa.

18 Oñe'ẽmba reíva
oporokutu kyse peguáicha,
ha iñarandúva oporomonguera
pohãme guáicha.

19 Añetegua he'íva
opa ára oikovéne,
oñe'ẽ reíva katu ani chéne.

20 Iñañáva rembiapópe
oĩ japu,
ipy'a guapýva ñe'ẽme katu
joayhu.

21 Heko jojávape
ndojehúi mba'eve ivaíva
heko añávape katu
ho'a vaipa.

22 Ñandejára ndohayhúi
ijapúvape,
añetegua he'ívape katu
oguerohory.

23 Iñarandúva
ndohechaukái iñaranduha,
itavývare katu
itavyha mante ojekuaa.

24 Ikatupyrýva oporosãmbyhy,
heko reíva katu ojejopy.

25 Jepy'apy na ñane mbovy'ái,
ñe'ẽ porã katu
ñane mokyre'ỹ.

26 Heko jojáva
ohechauka tape hapichápe,
heko vaíva katu ombohape avy.

27 Iñate'ỹva
ndohupytýi ho'u vaerã,
ikatupyrýva katu
ohupyty heta mba'e.

28 Teko joja rape
ñane moingove,
teko aña rape katu
ñane rundiete.