1 Al Señor le repugnan las pesas falsas,
pero le agradan las pesas cabales.
2 Con la soberbia llega también la deshonra,
pero la sabiduría acompaña a los humildes.
3 La integridad guía a los hombres rectos
pero la perversidad destruye a los pecadores.
4 De nada sirven las riquezas en el día de la ira,
pero la justicia te librará de la muerte.
5 La justicia corrige el rumbo del hombre cabal,
pero el impío tropieza por su maldad.
6 La justicia de los rectos los pone a salvo,
pero a los pecadores los atrapa su pecado.
7 Con el malvado muere su esperanza;
muere la expectación de los malvados.
8 El justo se libra de la tribulación,
y su lugar lo ocupa el impío.
9 El impío daña a su prójimo con sus labios,
pero a los justos los salva la sabiduría.
10 Si a los justos les va bien, la ciudad se alegra;
también hay fiesta cuando los impíos perecen.
11 La bendición de los justos enaltece a la ciudad;
la boca de los impíos la trastorna.
12 El falto de cordura menosprecia a su prójimo;
el hombre prudente sabe guardar silencio.
13 Quien es chismoso da a conocer el secreto;
quien es ecuánime es también reservado.
14 Cuando no hay buen guía, la gente tropieza;
la seguridad depende de los muchos consejeros.
15 Avala a un extraño y vivirás angustiado;
evita dar fianzas y vivirás tranquilo.
16 La mujer agraciada acrecienta su honra;
la gente violenta acrecienta sus riquezas.
17 El hombre de bien se hace bien a sí mismo;
el hombre cruel a sí mismo se hace daño.
18 Las obras del malvado no tienen sustento;
sembrar la justicia tiene un premio seguro.
19 La justicia conduce a la vida,
y seguir el mal conduce a la muerte.
20 El Señor detesta al corazón perverso,
pero ama a los que van por el camino recto.
21 Tarde o temprano, el malvado será castigado,
pero los justos y los suyos saldrán bien librados.
22 La mujer bella pero fatua
es como argolla de oro en hocico de cerdo.
23 Los justos solo abrigan buenos deseos;
la esperanza de los impíos es el enojo.
24 A quienes reparten, más se les da;
los tacaños acaban en la pobreza.
25 El que es magnánimo, prospera;
el que sacia a otros, será saciado.
26 Al que acapara el trigo, el pueblo lo maldice,
pero bendice al que lo vende.
27 El que procura el bien, es bien favorecido;
al que procura el mal, el mal le sobreviene.
28 El que confía en sus riquezas, fracasa;
los justos, en cambio, reverdecen como ramas.
29 El que trastorna su casa hereda el viento;
el necio acaba siendo esclavo del sabio.
30 El fruto del justo es árbol de vida;
el que arrebata la vida no es sabio.
31 El justo recibe su recompensa en la tierra,
¡y también el impío y el pecador!
1 Oha'ã japúvagui
Ñandejára
ndoikuaaséi mba'eve,
umi oha'ã porãva katu
ho'a porã chupe.

2 Umi ojejapóvape
oguahẽ ñemotĩ,
oñemomirĩvape katu
omoirũ iñarandu.
3 Heko porãvape
oisãmbyhy teko joja,
iñañávape katu
ohundi japueta.

4 Mba'e reta
na ne mo'ãi chéne
ára pahápe,
teko joja katu
nde pe'áne manógui.

5 Hembiapo vai'ỹva
omopotĩ haperã,
ha iñañávape oity
heko añangue voi.

6 Teko joja omoingove
heko potĩvape,
iñañávape katu oity
imba'e pota.

7 Iñañáva omanóvo
omano avei hemira'arõ,
ha ijerovia mba'e retáre
opa rei.

8 Heko jojáva osẽ jejopýgui,
hendaguépe ho'a iñañáva.

9 Iñañáva, iñe'ẽme
ohundi hapichápe,
heko potĩva osẽ jejopýgui
imba'e kuaágui.

10 Heko potĩva ovy'a ramo
hendive ovy'a maymáva,
ha omanórõ iñañáva katu
opurahéi opavave.
11 Heko jojáva rovasa rupi
peteĩ táva oñakã rapu'ã,
iñañáva juru katu, ohundi.

12 Ojapo'íva hapichápe itavy,
iñarandúva katu okirirĩ kuaa.

13 Iñe'ẽ reíva omombe'u oñemombe'u'ỹ vaerã,
ikarai guasúva katu
omboty ijuru.

14 Tetã oñesãmbyhy vai ramo
oñehundi,
oĩháme ñemongeta katu opu'ã.

15 Oikuaa'ỹvare iñe'ẽ ome'ẽvape
ho'a vai,
ha ojopy'ỹva héra hapicháre
oiko porã.

16 Kuña ijukýva ojererohory,
heko ky'ávare katu ojejahéi.

17 Oporohecha kuaáva
mba'e iporã ojapo ijehe,
ipy'a hatãva katu
oñembyai ha'ete.

18 Iñañáva rembiapo repykue
naiporãi mba'everã,
teko joja omyasãiva katu
ohupytýne mba'e porã.

19 Teko joja rapykuéri ohóva
oikove,
mba'e vai apoha katu omano.

20 Ipy'a tyaívagui Ñandejára
ndoikuaaséi mba'eve,
tape porãre oikóvape katu
ohecha kuaa.

21 Iñañávape, katuete
ndojeheja rei chéne,
heko jojávape katu
ndo'a vai chéne.

22 Kuña porã
iñakã guapy'ỹva
ojogua kure
itĩnguaha órovape.

23 Heko jojáva rembipota
osẽ porãva katuete,
heko añáva katu
oipotávape osẽ porã ramo
maymávape ombopochy.

24 Ipo jeráva
ko'ẽ ko'ẽre ipo'a,
ipo jopýva katu
mboriahúpe opa.

25 Imba'e porãva
oñakã rapu'ã,
ha oporomboy'úva
ndaijyuhéi vaerã

26 Hi'upyrã oñongatupávape
ndojehayhúi,
oñemu ramo hese katu
ojehovasa.

27 Mba'e porã ohekáva
ojererohory,
ivaíva rapykuéri oikóvape
ho'a vai.

28 Ojeroviáva imba'e retáre
yvyráicha hogue manóne,
umi heko jojáva katu
hoky porã asy vaerã.

29 Hógare oñangareko'ỹva
opyta mba'eve'ỹre,
ha tapicha ivýrova
iñarandúva po guýpe.

30 Teko joja oporomoingove,
mbarete katu oporojuka.

31 Umi heko jojávape
oñemyengoviárõ hembiapokue,
heko aña ha iñangaipávape
piko mba'eichaitéta?