La entrada triunfal en Jerusalén
(Mt 21.1-11Lc 19.28-40Jn 12.12-19)
1 Cuando ya estaban cerca de Jerusalén, Betfagué y Betania, y frente al monte de los Olivos, Jesús envió a dos de sus discípulos
2 y les dijo: «Vayan a la aldea que tienen ante ustedes. Al entrar en ella, van a encontrar atado un burrito, sobre el cual nadie se ha montado. Desátenlo y tráiganlo acá.
3 Si alguien les pregunta: “¿Por qué hacen esto?”, respondan que el Señor lo necesita, y que muy pronto lo devolverá.»
4 Los discípulos fueron, y en la calle, junto a una puerta, encontraron el burrito atado. Lo desataron.
5 Algunos de los que estaban allí les preguntaron: «¿Qué hacen? ¿Por qué están desatando el burrito?»
6 Ellos les respondieron lo que Jesús les había dicho, y los dejaron desatarlo.
7 Ellos llevaron a Jesús el burrito, sobre el que echaron sus mantos, y luego Jesús se montó sobre él.
8 Por el camino, muchos tendían también sus mantos, mientras que otros tendían ramas que habían cortado en el campo.
9 Tanto los que iban delante como los que iban detrás gritaban: «¡Hosanna! ¡Bendito el que viene en el nombre del Señor!
10 ¡Bendito el reino venidero de nuestro padre David! ¡Hosanna en las alturas!»
11 Jesús entró en Jerusalén y se dirigió al templo. Después de mirar todo a su alrededor, se fue a Betania con los doce, pues ya estaba anocheciendo.
Maldición de la higuera estéril
(Mt 21.18-19)
12 Al día siguiente, cuando salieron de Betania, Jesús tuvo hambre.
13 Al ver de lejos una higuera con hojas, fue a ver si hallaba en ella algún higo; pero al llegar no encontró en ella más que hojas, pues no era el tiempo de los higos.
14 Entonces Jesús le dijo a la higuera: «¡Que nadie vuelva a comer fruto de ti!» Y sus discípulos lo oyeron.
Purificación del templo
(Mt 21.12-17Lc 19.45-48Jn 2.13-22)
15 Llegaron a Jerusalén. Y al entrar Jesús en el templo comenzó a echar de allí a los que vendían y compraban en su interior. Volcó las mesas de los cambistas y las sillas de los que vendían palomas,
16 y no permitía que nadie atravesara el templo llevando algún utensilio;
17 más bien, les enseñaba y les decía: «¿Acaso no está escrito: “Mi casa será llamada casa de oración para todas las naciones”? ¡Pero ustedes han hecho de ella una cueva de ladrones!»
18 Cuando los escribas y los principales sacerdotes lo oyeron, comenzaron a buscar la manera de matarlo. Y es que le tenían miedo, pues toda la gente estaba admirada de sus enseñanzas.
19 Pero al llegar la noche, Jesús salió de la ciudad.
La higuera maldecida se seca
(Mt 21.19-22)
20 A la mañana siguiente, cuando pasaron cerca de la higuera, vieron que esta se había secado de raíz.
21 Pedro se acordó y le dijo: «¡Mira, Maestro! ¡La higuera que maldijiste se ha secado!»
22 Jesús les dijo: «Tengan fe en Dios.
23 Porque de cierto les digo que cualquiera que diga a este monte: “¡Quítate de ahí y échate en el mar!”, su orden se cumplirá, siempre y cuando no dude en su corazón, sino que crea que se cumplirá.
24 Por tanto, les digo: Todo lo que pidan en oración, crean que lo recibirán, y se les concederá.
25 Y cuando oren, si tienen algo contra alguien, perdónenlo, para que también su Padre que está en los cielos les perdone a ustedes sus ofensas.
26 Porque si ustedes no perdonan, tampoco su Padre que está en los cielos les perdonará a ustedes sus ofensas.»
La autoridad de Jesús
(Mt 21.23-27Lc 20.1-8)
27 Volvieron a Jerusalén. Y mientras Jesús andaba por el templo, los principales sacerdotes, los escribas y los ancianos se le acercaron
28 y le preguntaron: «¿Con qué autoridad haces todo esto? ¿Quién te dio autoridad para hacerlo?»
29 Jesús les dijo: «Yo también voy a hacerles una pregunta. Si me la responden, entonces les diré con qué autoridad hago esto.
30 Díganme: el bautismo de Juan, ¿era del cielo, o de los hombres?»
31 Ellos comenzaron a discutir entre sí: «Si decimos que era del cielo, él nos dirá: “Entonces, ¿por qué no le creyeron?”
32 Y si decimos que era de los hombres…» Y es que tenían miedo de la gente, pues todos consideraban que Juan era un verdadero profeta.
33 Entonces le respondieron a Jesús: «No lo sabemos.» Y Jesús les dijo: «Pues yo tampoco voy a decirles con qué autoridad hago todo esto.»
Jesús oguahẽ Jerusalénpe
(Mt 21.1-11Lc 19.28-40Jn 12.12-19)
1 Jesús ha hemimbo'e kuéra oñemoaguĩvo Jerusaléngui, oguahẽ hikuái táva Betfagé ha Betania jerére, Yvyty Olivotýpe. Upégui Jesús omondo mokõi hemimbo'épe henonderã, 2 he'ívo chupe kuéra:
—Tapeho peguahẽ amo távape, ha upépe peikévo, pejuhúta peteĩ vúrro oñeñapytĩva hína, ne'ĩrava gueteri avave ojupi hi'ári. Pejora ha peru chéve. 3 Ha oimérõ oporandúva peẽme maerãpa peruse, peje chupe: “Ore Jára oikotevẽ hese ha pya'e ogueruka jeýta”.
4 Ha'e kuéra oho, ojuhu pe vúrro ñapytĩmby okápe peteĩ okẽ ypýpe, ha ojora hikuái. 5 Umi upépe oĩva oporandu chupe kuéra:
—Mba'ére piko pejora pe vúrro?
6 Ha'e kuéra he'i upe Jesús he'i vaekue: ha oheja chupe kuéra oho. 7 Ogueraha hikuái pe vúrro Jesúspe. Ha ha'e kuéra omoĩ hi'ári umi ijao ha Jesús ojupi hi'ári. 8 Heta oĩ oipysóva ijahoja haperãme, oĩ katu oikytĩva yvyra rakã ha omyasãiva pe tapére. 9 Umi tenondete ohóva ha umi tapykue pegua, oñepyrũ osapukái:
—Tupã toñemomba'e guasu! Toñemomba'e guasu Ñandejára rérape oúva! 10 Tupã tohovasa pe oúva ñande ru Davídcha ñane sãmbyhývo! Tupã toñemomba'e guasu!
11 Jesús oike Jerusalénpe ha oho Tupaópe. Oma'ẽ opa rupi ha oho Betániape umi 12 hemimbo'e ndive, ka'aruetémagui.
Jesús ojahéi ígo máta hi'a'ỹvare
(Mt 21.18-19)
12 Upe ára ambuépe, osẽvo hikuái Betániagui, Jesús oñandu iñembyahýi. 13 Mombyry guive ohecha peteĩ ígo máta hoguéva, ha oñemboja hese ohecha haguã hi'apa. Ndojuhúi hese hi'aha, hogue mante oĩ hese. 14 Upépe Jesús he'i pe ígo mátape:
—Avavéke to'uve'ỹ nde'águi araka'eve!
Hemimbo'e kuéra ohendu upéva.
Jesús omopotĩ Tupao
(Mt 21.12-17Lc 19.45-48Jn 2.13-22)
15 Oguahẽ rire hikuái Jerusalénpe, Jesús oike Tupaópe ha omosẽmba upégui umi upépe oñemúvape. Upépe oĩ umi oñemúva viru Tupaópe oñeme'ẽ vaerãre ha ome'ẽva ambue tetã megua virúre. Umíva mesa ha'e oitypa yvýre. Umi pykasu mymbajukarã*f** rehe oñemúva renda avei oitypa, 16 ha ndohejái avave ohasa Tupao rupi oguerahávo mba'eve, 17 ha oñemoĩ ombo'e chupe kuéra he'ívo:
—Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i: ‘Che rógare oje'éta, ñembo'ehao’. Peẽ katu pejapo chugui mondaha kuára.
18 Ohendúvo kóva, pa'i ruvicha kuéra ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha oñepyrũ oheka mba'éichapa ojukáta Jesúspe, okyhyjégui chugui, opavave niko oguerohory hemimbo'e. 19 Pyhare oguahẽvo katu, Jesús ha hemimbo'e kuéra osẽ upe távagui.
Jeheko mbo'e jeroviáre
(Mt 21.20-22)
20 Pe pyharevépe ohasa hikuái pe ígo ypy rupi, ha ohecha ipiru hague hapo guive. 21 Upérõ Pedro, imandu'ávo pe ojehu vaekuére, he'i Jesúspe:
—Mbo'ehára, ema'ẽmi, pe ígo remboharu vaekue ipiru.
22 Jesús he'i:
—Pejerovia Tupãre. 23 Añetehápe ha'e peẽme, oĩrõ he'íva ko yvytýpe: ‘Epu'ã ko'águi ha tereho ejeity yguasúpe’, ha ipy'a mokõi'ỹre ojerovia oikotaha ha'e he'íva, upéicha ojehúta. 24 Upévare ha'e peẽme: ‘Pejerovia ramo Tupãre, opa mba'e pejeruréva pene ñembo'épe oñeme'ẽta peẽme’. 25 Ha peñembo'érõ peheja rei pende rapichápe, ikatu haguã pende Ru yvágape oĩva oheja reíta avei peẽme pene rembiapo vaikue. 26 Peẽ ndapeheja reíri ramo pende rapichápe, pende Ru yvágape oĩva ndoheja rei mo'ãi avei peẽme pende rembiapo vaikue.
Jesús pokatu
(Mt 21.23-27Lc 20.1-8)
27 Upe rire oho jey hikuái Jerusalénpe. Jesús oguata aja pe Tupao rupi oguahẽ hendápe pa'i ruvicha kuéra, Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha myakãhára*f** kuéra. 28 Oporandu chupe hikuái:
—Máva piko oheja ndéve rejapo haguã ko'ã mba'e? Máva pokatu rupi reju? 29 Jesús ombohovái chupe kuéra:
—Che avei aporandúta peẽme peteĩ mba'e, ha peje ramo chéve, ha'éta peẽme mba'éicha rupípa ajapo ko'ã mba'e. 30 Peje chéve: Máva piko ombou raka'e Juánpe oporomongarai haguã? Tupã térã piko yvypóra?
31 Ha'e kuéra katu oñepyrũ oñomongeta kyre'ỹ oñondive, ha he'i: “Ja'e ramo Tupã ombou hague chupe, he'íta ñandéve: ‘Mba'ére ndaperoviái ra'e chupe?’ 32 Ha ja'e ramo yvypóra hague…”
Okyhyje hikuái opavave opu'ã ramo guarã hese kuéra, ogueroviágui hikuái Juan maranduhára hague.*f** 33 Upévare he'i hikuái Jesúspe:
—Ndoroikuaái.
Upépe Jesús he'i chupe kuéra:
—Upéicharõ, che avei namombe'u mo'ãi peẽme máva pokatu rupípa ajapo ko'ã mba'e.