El Sermón del monte: Las bienaventuranzas
(Lc 6.20-23)
1 Cuando Jesús vio a la multitud, subió al monte y se sentó. Entonces sus discípulos se le acercaron,
2 y él comenzó a enseñarles diciendo:
3 «Bienaventurados los pobres en espíritu, porque de ellos es el reino de los cielos.
4 »Bienaventurados los que lloran, porque ellos recibirán consolación.
5 »Bienaventurados los mansos, porque ellos heredarán la tierra.
6 »Bienaventurados los que tienen hambre y sed de justicia, porque ellos serán saciados.
7 »Bienaventurados los misericordiosos, porque ellos serán tratados con misericordia.
8 »Bienaventurados los de limpio corazón, porque ellos verán a Dios.
9 »Bienaventurados los pacificadores, porque ellos serán llamados hijos de Dios.
10 »Bienaventurados los que padecen persecución por causa de la justicia, porque de ellos es el reino de los cielos.
11 »Bienaventurados serán ustedes cuando por mi causa los insulten y persigan, y mientan y digan contra ustedes toda clase de mal.
12 Gócense y alégrense, porque en los cielos ya tienen ustedes un gran galardón; pues así persiguieron a los profetas que vivieron antes que ustedes.
La sal de la tierra
13 »Ustedes son la sal de la tierra, pero si la sal pierde su sabor, ¿cómo volverá a ser salada? Ya no servirá para nada, sino para ser arrojada a la calle y pisoteada por la gente.
La luz del mundo
14 »Ustedes son la luz del mundo. Una ciudad asentada sobre un monte no se puede esconder.
15 Tampoco se enciende una lámpara y se pone debajo de un cajón, sino sobre el candelero, para que alumbre a todos los que están en casa.
16 De la misma manera, que la luz de ustedes alumbre delante de todos, para que todos vean sus buenas obras y glorifiquen a su Padre, que está en los cielos.
Jesús y la ley
17 »No piensen ustedes que he venido para abolir la ley o los profetas; no he venido para abolir, sino para cumplir.
18 Porque de cierto les digo que, mientras existan el cielo y la tierra, no pasará ni una jota ni una tilde de la ley, hasta que todo se haya cumplido.
19 De manera que, cualquiera que quebrante uno de estos mandamientos muy pequeños, y así enseñe a los demás, será considerado muy pequeño en el reino de los cielos; pero cualquiera que los practique y los enseñe, será considerado grande en el reino de los cielos.
20 Yo les digo que, si la justicia de ustedes no es mayor que la de los escribas y los fariseos, ustedes no entrarán en el reino de los cielos.
Jesús y la ira
(Lc 12.57-59)
21 »Ustedes han oído que se dijo a los antiguos: “No matarás”, y que cualquiera que mate será culpable de juicio.
22 Pero yo les digo que cualquiera que se enoje contra su hermano, será culpable de juicio, y cualquiera que a su hermano le diga “necio”, será culpable ante el concilio, y cualquiera que le diga “fatuo”, quedará expuesto al infierno de fuego.
23 Por tanto, si traes tu ofrenda al altar, y allí te acuerdas de que tu hermano tiene algo contra ti,
24 deja allí tu ofrenda delante del altar, y ve y reconcíliate primero con tu hermano, y después de eso vuelve y presenta tu ofrenda.
25 Ponte de acuerdo pronto con tu adversario, mientras estás con él en el camino, no sea que el adversario te entregue al juez, y el juez al alguacil, y seas echado en la cárcel.
26 De cierto te digo que no saldrás de allí, hasta que hayas pagado el último centavo.
Jesús y el adulterio
27 »Ustedes han oído que fue dicho: “No cometerás adulterio”.
28 Pero yo les digo que cualquiera que mira con deseos a una mujer, ya adulteró con ella en su corazón.
29 Por tanto, si tu ojo derecho te hace caer en pecado, sácatelo y deshazte de él; es mejor que se pierda uno de tus miembros, y no que todo tu cuerpo sea echado al infierno.
30 Y si tu mano derecha te hace caer en pecado, córtatela y deshazte de ella; es mejor que se pierda uno de tus miembros, y no que todo tu cuerpo sea echado al infierno.
Jesús y el divorcio
31 »También fue dicho: “Cualquiera que se divorcia de su mujer, debe darle un certificado de divorcio.”
32 Pero yo les digo que el que se divorcia de su mujer, a no ser por causa de fornicación, hace que ella adultere, y el que se casa con la divorciada, comete adulterio.
Jesús y los juramentos
33 »Ustedes han oído también que se dijo a los antiguos: “No perjurarás, sino que cumplirás tus juramentos al Señor.”
34 Pero yo les digo: No juren en ninguna manera; ni por el cielo, porque es el trono de Dios,
35 ni por la tierra, porque es el estrado de sus pies, ni por Jerusalén, porque es la ciudad del gran Rey.
36 No jurarás ni por tu cabeza, porque no puedes hacer blanco o negro un solo cabello tuyo.
37 Cuando ustedes digan algo, que sea “sí, sí”, o “no, no”; porque lo que es más de esto, proviene del mal.
El amor hacia los enemigos
(Lc 6.27-36)
38 »Ustedes han oído que fue dicho: “Ojo por ojo, y diente por diente.”
39 Pero yo les digo: No resistan al que es malo, sino que a cualquiera que te hiera en la mejilla derecha, preséntale también la otra;
40 al que quiera provocarte a pleito para quitarte la túnica, déjale también la capa;
41 y a cualquiera que te obligue a llevar carga por una milla, ve con él dos.
42 Al que te pida, dale, y al que quiera tomar de ti prestado, no se lo rehúses.
43 »Ustedes han oído que fue dicho: “Amarás a tu prójimo, y odiarás a tu enemigo.”
44 Pero yo les digo: Amen a sus enemigos, bendigan a los que los maldicen, hagan bien a los que los odian, y oren por quienes los persiguen,
45 para que sean ustedes hijos de su Padre que está en los cielos, que hace salir su sol sobre malos y buenos, y que hace llover sobre justos e injustos.
46 Porque si ustedes aman solamente a quienes los aman, ¿qué recompensa tendrán? ¿Acaso no hacen lo mismo los cobradores de impuestos?
47 Y si ustedes saludan solamente a sus hermanos, ¿qué hacen de más? ¿Acaso no hacen lo mismo los paganos?
48 Por lo tanto, sean ustedes perfectos, como su Padre que está en los cielos es perfecto.
Jesús oñemoñe'ẽ peteĩ yvyty ári guive
1 Ohechávo Jesús hetaha umi ijatýva, ojupi peteĩ yvytymíme ha upépe oguapy. Hemimbo'e kuéra oñembyaty ijerekuévo, 2 ha Jesús oñepyrũ ombo'e chupe kuéra he'ívo:
3 “Ovy'a vaerã umi ohecha kuaáva imboriahuha ipy'apýpe, chupe kuéra guarã hína ñesãmbyhy yvágagui oúva.
4 Ovy'a vaerã umi ohasa asýva, Tupã voi omyangapyhýta chupe kuéra.
5 Ovy'a vaerã umi ojejapo'ỹva, Tupã ome'ẽta chupe kuéra yvy imba'e teerã.
6 Ovy'a vaerã umi Tupã rembipotánte oipotáva ojehu, ha'e ome'ẽta chupe kuéra opa oikotevẽva.
7 Ovy'a vaerã umi oiporiahurerekóva hapichápe, Tupã oiporiahurerekóta chupe kuéra.
8 Ovy'a vaerã umi ipy'a potĩva, ha'e kuéra ohecháta Tupãme.
9 Ovy'a vaerã umi oporomoingo porãva, Tupã oguerekóta chupe kuéra ita'ýra ha itajýra ramo.
10 Ovy'a vaerã umi ohasa asýva Tupã rembipota ojapógui, chupe kuéra guarã hína ñesãmbyhy yvágagui oúva.
11 Pevy'a vaerã pejeja'o ha pehasa asy ramo, ha oje'e ramo pende rehe opa mba'e vai, che ndive peikógui. 12 Pevy'a ha pende py'a rorýke, tuicha jopói oñeme'ẽtagui peẽme yvágape. Peẽicha avei, maranduhára*f** kuéra ohasa asy vaekue peẽ mboyve.”
Juky ha mba'e rendy
(Mc 9.50Lc 14.34-35)
13 Peẽ niko jukýicha hína ko yvy ári. Juky nahe'ẽvéi ramo niko ndaikatu véima oñemohe'ẽ jey, naiporã véima mba'everã. Upévare, okápe oñemombo ha oñepyrũmba hese.
14 Peẽ niko mba'e rendýicha hína ko yvy ári. Peteĩ táva oĩva yvyty ru'ãme niko ndaikatúi ndojehecháivo. 15 Avave niko nomyendýi mba'e rendy ha upéi omoĩ mbayru guýpe térã tupa guýpe. Yvate katu oñemoĩ, ohesape haguã óga ryepýpe oĩvape. 16 Péicha aveíke, peñeha'ã peẽ pehesape opavave renondépe. Ha ha'e kuéra ohechávo pene rembiapo porãngue, omomba'e guasúta pende Ru, yvágape oĩvape.
Jesús oporombo'e Moisés rembiapoukapy rehe
17 Ani peimo'ã che aju hague amboyke haguã Moisés rembiapoukapy térã umi mba'e maranduhára kuéra oporombo'e vaekue. Che ndajúi amboykévo umíva, aju umíva ojehupa haguã hekoitépe. 18 Añete ha'e peẽme, yvága ha yvy oĩ aja, mba'evete asy ndojepe'a mo'ãi Moisés rembiapoukapýgui, ojehupa peve umi mba'e ipype oĩva. 19 Upévare, upe omboykéva Tupã rembiapoukapy ha ojapo'ỹva pe michĩvéva jepe, ha oporombo'éva péicha ojejapo haguã, upévata pe michĩvéva Tupã oporosãmbyhyhápe yvágape. Upe Tupã rembiapoukapy ojapo ha oporombo'éva katu, tuicháta Tupã oporosãmbyhývo yvágape. 20 Che ha'e peẽme ikatutaha peguahẽ yvágape Tupã oporosãmbyhyhápe, peẽ peñeha'ãve ramo pejapo Tupã rembipota, umi Moisés rembiapoukapýre oporombo'évagui ha fariséo kuéragui.
Jesús oñe'ẽ jejukáre
(Lc 12.57-59)
21 Peẽ peikuaa yma oje'e hague pende ypy kuérape: “Aníke reporojuka. Pe oporojukáva oñembojovake vaerã.” 22 Che katu ha'e peẽme: Opavave oñembojovake vaerã ipochy haguére hapicha ndive. Ha oimérõ he'íva hapichápe ‘Nde výro’ upéva ojereraha vaerã karai kuéra renondépe. Ha pe he'íva hapicháre ‘Nde aña ra'y’ upéva ohóta ochyryry aña retãme.
23 Upévare, rerahakuévo hína ne mba'e kuave'ẽ altárpe ha nemandu'a sapy'a nde rapicha ipy'a vaiha ne ndive, 24 eheja ne mba'e kuave'ẽ pe altar renondépe ha tereho nde rapicha rendápe. Eñemoĩ porã raẽ hendive ha upéi katu eju altárpe ha eme'ẽ ne mba'e kuave'ẽ.
25 Oimérõ nde rerahaséva ñembojovakehápe, tapére ikatu aja gueteri, eñeha'ã eñemoĩ porã hendive. Upeicha'ỹrõ, pe mbojovakehára ne me'ẽta mburuvichápe, ha mburuvicha ne moingéta yvyrakuápe. 26 Añetehápe ha'e ndéve, upégui neresẽ mo'ãi neremyengoviapái peve viru pehẽngueminte jepe ndéve hembýva.
Jesús oñe'ẽ ñemyakã ratĩre
27 Peẽ peikuaa oje'e hague yma: “Ani reporomyakã ratĩ.” 28 Che katu ha'e peẽme: Oimeraẽ oma'ẽva peteĩ kuñáre ha oguerekose chupe, upéva ku oikómarõ guáicha hendive ipy'apýpe.
29 Upévare, nde resa nde reitýtarõ angaipápe, enohẽ ha mombyry emombo. Iporãve niko oñehundi nde rete michĩ ra'ymi, aña retãme rejeity rangue nde rekovete. 30 Ha nde po nde reitýtarõ angaipápe katu eikytĩ, ha mombyry emombo. Iporãve niko oñehundi nde rete michĩ ra'ymi, aña retãme rejeity rangue nde rekovete.
Jesús oñe'ẽ ména ha tembireko juejáre
(Mt 19.9Mc 10.11-12Lc 16.18)
31 Oje'e vaekue avei: “Oimeraẽ opoíva hembirekógui, ome'ẽ vaerã chupe kuatia he'íva opoiha chugui.” 32 Che katu ha'e peẽme: “Peteĩ kuimba'e opoírõ hembirekógui, ha ndaha'éi ramo omenda'ỹ vaerã haguére ojuehe hikuái, hese opẽta ágã hembirekore oporomyakã ratĩrõ omenda jeývo. Pe kuimba'e hese omendáva, oporomyakã ratĩta avei hína.”
Jesús oñe'ẽ ñe'ẽ ñame'ẽvare
33 Peikuaa avei oje'e hague pende ypy kuérape yma: “Ani repyrũ ne ñe'ẽ Ñandejára renondépe reme'ẽ vaekuére.” 34 Che katu ha'e peẽme: Ani peme'ẽ pene ñe'ẽ mba'eveichavérõ. Ani yvágare, cháke upéva Ñandejára guapyha, 35 térã yvýre, cháke upéva ipyenda. Ani Jerusalén rehe, upévako mburuvicha guasu Tupã táva. 36 Pene akãre jepe ani peme'ẽ pene ñe'ẽ. Peẽ niko ndaikatúi, peteĩ pene akãraguénte jepe pemyapatĩ térã pemohũ. 37 Peje uvei ‘Hẽe’, térã ‘Nahániri’. Pejeve ramo, upéva ou Pe Ivaívagui.
Mba'éichapa ñamyengovia vaerã ñande rehe ojejapóva
(Lc 6.29-30)
38 Peikuaa oje'e hague: “Oimeraẽ ohesa mombúva ramo hapichápe, chupe ojehesa mombu vaerã. Ohãi'o ramo hapichápe, chupe oñehãi'o vaerã.” 39 Che katu ha'e peẽme: “Ani pemyengovia pe ivaíva ojapóvape pende rehe. Oĩ ramo nde rova petéva, eheja ta nde rova pete jovái. 40 Oĩ ramo nde rerahaséva mbojovakehápe oipe'aségui ndehegui nde ao, eheja togueraha nde ahoja avei. 41 Oĩ ramo oguerojaukaséva ndéve imba'e pohýi 1 legua, eraha chupe 2 legua. 42 Oimérõ omba'e jeruréva ndéve, eme'ẽ chupe upe ojeruréva. Oĩ ramo omba'e poruséva, eiporuka chupe.”
Mba'éichapa jahayhu vaerã ñande rehe ija'e'ỹva
(Lc 6.27-28Lc 32-36)
43 Peikuaa avei oje'e hague: “Ehayhu nde rayhúvape, ha na nde a'éi vaerã nde rayhu'ỹvare.” 44 Che katu ha'e peẽme: “Pehayhu umi pende rayhu'ỹvape, ha peñembo'e umi pene mbohasa asývare. 45 Péicharõ peẽ pehechaukáta pejoguaha pende Ru yvágape guápe. Ha'e niko oheja kuarahy ojope peteĩcha iñaña ha imarangatúvape guarã, ha ogueru ama hembiapo porã ha hembiapo vaívape guarã. 46 Mba'éicha piko Tupã omyengoviáta peẽme, peẽ pehayhúrõ umi pende rayhúvapente? Umi viru ombyatýva táva Roma peguarã jepe niko péicha oiko. 47 Ha peẽ peñe'ẽrõ umi peikuaávapente, piko mba'e iporãva oĩ upévape? Umi Tupãre ojerovia'ỹva jepe niko péicha ojapo. 48 Pene marangatúke peẽ, pende Ru yvágape oĩva imarangatuháicha.”