Tentación de Jesús
(Mt 4.1-11Mc 1.12-13)
1 Jesús volvió del Jordán lleno del Espíritu Santo, y fue llevado por el Espíritu al desierto.
2 Allí estuvo cuarenta días, y el diablo lo estuvo poniendo a prueba. Como durante esos días no comió nada, pasado ese tiempo tuvo hambre.
3 Entonces el diablo le dijo: «Si eres Hijo de Dios, di que esta piedra se convierta en pan.»
4 Jesús le respondió: «Escrito está: “No solo de pan vive el hombre, [sino de toda palabra de Dios].”»
5 Entonces el diablo lo llevó a un lugar alto, y en un instante le mostró todos los reinos del mundo,
6 y le dijo: «Yo te daré poder sobre todos estos reinos y sobre sus riquezas, porque a mí han sido entregados, y yo puedo dárselos a quien yo quiera.
7 Si te arrodillas delante de mí, todos serán tuyos.»
8 Jesús le respondió: «Escrito está: “Al Señor tu Dios adorarás, y a él sólo servirás.”»
9 Entonces el diablo lo llevó a Jerusalén, lo puso sobre la parte más alta del templo, y le dijo: «Si eres Hijo de Dios, lánzate hacia abajo.
10 Porque está escrito:
»“A sus ángeles mandará alrededor de ti, para que te protejan”;
11 y también:
»“En sus manos te sostendrán,
para que no tropieces con piedra alguna.”»
12 Jesús le respondió: «También está dicho: “No tentarás al Señor tu Dios.”»
13 Cuando el diablo agotó sus intentos de ponerlo a prueba, se apartó de él por algún tiempo.
Jesús principia su ministerio
(Mt 4.12-17Mc 1.14-15)
14 Con el poder del Espíritu, Jesús volvió a Galilea; y su fama se difundió por todos los lugares vecinos.
15 Enseñaba en las sinagogas de ellos, y todos lo glorificaban.
Jesús en Nazaret
(Mt 13.53-58Mc 6.1-6)
16 Jesús fue a Nazaret, donde se había criado, y en el día de reposo entró en la sinagoga, como era su costumbre, y se levantó a leer las Escrituras.
17 Se le dio el libro del profeta Isaías, y al abrirlo encontró el texto que dice:
18 «El Espíritu del Señor está sobre mí.
Me ha ungido para proclamar buenas noticias a los pobres;
me ha enviado a proclamar libertad a los cautivos,
a dar vista a los ciegos,
a poner en libertad a los oprimidos
19 y a proclamar el año de la buena voluntad del Señor.»
20 Enrolló luego el libro, se lo dio al asistente, y se sentó. Todos en la sinagoga lo miraban fijamente.
21 Entonces él comenzó a decirles: «Hoy se ha cumplido esta Escritura delante de ustedes.»
22 Todos hablaban bien de él y se quedaban asombrados de las palabras de gracia que emanaban de sus labios, y se preguntaban: «¿Acaso no es este el hijo de José?»
23 Jesús les dijo: «Sin duda ustedes me recordarán el refrán que dice: “Médico, cúrate a ti mismo”, y también: “Haz aquí en tu tierra todo lo que hemos oído que hiciste en Cafarnaún.”»
24 Y añadió: «De cierto les digo que ningún profeta es bien recibido en su propia tierra.
25 A decir verdad, en los días de Elías, cuando durante tres años y medio el cielo se cerró y hubo mucha hambre en toda la tierra, había muchas viudas en Israel;
26 pero Elías no fue enviado a ninguna de ellas, sino a una viuda en Sarepta de Sidón.
27 Y en los días del profeta Eliseo había también muchos leprosos en Israel, pero ninguno de ellos fue limpiado sino Namán el sirio.»
28 Al oír esto, todos en la sinagoga se enojaron mucho.
29 Se levantaron, lo echaron fuera de la ciudad, y lo llevaron hasta la cumbre del monte sobre el que estaba edificada la ciudad, para despeñarlo.
30 Pero él pasó por en medio de ellos, y se fue.
Un hombre que tenía un espíritu impuro
(Mc 1.21-28)
31 Jesús fue a Cafarnaún, ciudad de Galilea, y allí enseñaba a la gente en los días de reposo.
32 Y la gente se admiraba de sus enseñanzas, porque les hablaba con autoridad.
33 Había en la sinagoga un hombre que tenía el espíritu de un demonio impuro, el cual gritó con gran fuerza:
34 «¿Qué tienes contra nosotros, Jesús de Nazaret? ¿Has venido a destruirnos? ¡Yo te conozco, y sé que eres el Santo de Dios!»
35 Pero Jesús lo reprendió y le dijo: «¡Cállate, y sal de ese hombre!» Entonces el demonio derribó al hombre en medio de ellos, y salió de él sin hacerle ningún daño.
36 Todos estaban asustados, y se preguntaban unos a otros: «¿Qué clase de palabra es esta? ¡Con autoridad y poder da órdenes a los espíritus impuros, y estos salen!»
37 Y su fama se iba extendiendo por todos los lugares vecinos.
Jesús sana a la suegra de Pedro
(Mt 8.14-15Mc 1.29-31)
38 Jesús salió de la sinagoga y se dirigió a la casa de Simón. La suegra de Simón tenía una fiebre muy alta, así que le rogaron a Jesús por ella.
39 Él se inclinó hacia ella y reprendió a la fiebre, y la fiebre se le quitó. Al instante, ella se levantó y comenzó a atenderlos.
Muchos sanados al caer la tarde
(Mt 8.16-17Mc 1.32-34)
40 Al ponerse el sol, todos los que tenían enfermos de diversas enfermedades se los llevaban, y él ponía sus manos sobre cada uno de ellos y los sanaba.
41 También de muchos salían demonios, los cuales gritaban: «¡Tú eres el Hijo de Dios!» Pero Jesús los reprendía y no los dejaba hablar, porque sabían que él era el Cristo.
Jesús predica en Galilea
(Mc 1.35-39)
42 Al llegar el día, Jesús salió y se fue a un lugar apartado. La gente lo buscaba, y cuando lo encontraron intentaron retenerlo para que no se alejara de ellos;
43 pero él les dijo: «También es necesario que yo anuncie en otras ciudades las buenas noticias del reino de Dios, porque para esto he sido enviado.»
44 Y siguió predicando en las sinagogas de esa región.
Aña oipy'a ra'ã Jesúspe
(Mt 4.1-11Mc 1.12-13)
1 Jesús henyhẽte Espíritu Sántogui, ou jey ysyry Jordángui, ha Espíritu Santo ogueraha chupe yvy ojeiko'ỹháme. 2 Upépe opyta 40 ára, ha Aña oipy'a ra'ã chupe. Umíva umi árape ha'e ndoúi mba'eve, ha upéicha rupi, upe rire iñembyahýi. 3 Aipórõ, Aña he'i chupe:
--Nde ramo añete Tupã ra'y, ere ko itágui toiko mbujape.
4 Jesús katu ombohovái chupe ha he'i:
--Ñandejára Ñe'ẽme he'i: “Ndaha'éi tembi'u añónte oikotevẽva yvypóra oikove haguã”.
5 Upégui Aña ohupi chupe yvyty yvatevehápe, peteĩ tesa pirĩme ohechaukapa chupe tetã yvy arigua, 6 ha he'i:
--Ame'ẽta ndéve pokatu ha amoĩmbáta nde poguýpe opa rehecháva. Chéve oñeme'ẽ vaekue ha ame'ẽ kuaa ame'ẽsévape. 7 Reñesũ ramo ha che momba'e guasu, ne mba'epáta.
8 Jesús katu he'i chupe:
--Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i: “Emomba'e guasu Tupã nde Járape, ha chupe añoite remomba'e guasu vaerã”.
9 Upéi Aña ogueraha chupe Jerusalénpe, ohupi Tupao ári pe ijyvatevehápe, ha he'i:
--Nde ramo añete Tupã ra'y, ejepoi oakãvo ko'águi. 10 Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i:
“Tupã he'íta hemimbou kuérape
oñangareko haguã nde rehe
ha ne mo'ã haguã.
11 Ipópe ha'e kuéra nde rupíta,
ani haguã reñepysãngánte jepe.”

12 Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i avei: “Ani reipy'a ra'ã Tupã nde Járape”.
13 Ndojuhu véimarõ mba'éichapa oipy'a ra'ãvéta Jesúspe, Aña oheja chupe upérõ.
Jesús omoñepyrũ hembiapo Galiléape
(Mt 4.12-17; Mc 1.14-150)
14 Jesús oho jey Galiléape, henyhẽ pokatúgui, ome'ẽva chupe Espíritu Santo, ha herakuã upe táva jerekuére. 15 Oporombo'e umi judío kuéra, tupaópe ha maymáva oguerohory chupe.
Jesúspe ndojepotái Nazarétpe
(Mt 13.53-58Mc 6.1-6)
16 Jesús oho Nazarétpe, táva ha'e okakuaa hague. Pytu'uha ára jave oike upe judío kuéra tupaópe, ojapo tapiaháicha, ha oñembo'y omoñe'ẽ haguã Ñandejára Ñe'ẽ. 17 Ome'ẽ chupe hikuái omoñe'ẽ haguã maranduhára Isaías kuatia. Ha oipekávo ojuhu péicha he'ihápe:
18 Ñandejára Espíritu
oĩ che ári,
chéve niko che poravo
araha haguã marandu porã
opa imboriahúvape,
che mbou aipe'ávo jejopýgui
umi ijyvyrakuávape
ha ame'ẽvo techa ohecha'ỹvape;
apoívo opa ojejopývagui,
19 Amyerakuãvo áño
Ñandejára hetã guápe
oipysyrõta.
20 Upéi, Jesús omboty pe kuatia, ome'ẽ pe oñeñembyatyha pytyvõháme ha oguapy. Opavave oĩva upépe ojesa reko hese. 21 Ha'e oñepyrũ oñe'ẽ ha he'i:
--Ko árape voi oiko pe Ñandejára Ñe'ẽ pehendúva ko'ágã.
22 Opavave oñe'ẽ porã Jesús rehe ha oguerohory umi mba'e porã he'íva. Oporandu joa hikuái ojupe kuéra:
--Ndaha'éi piko kóva José ra'y?
23 Jesús he'i chupe kuéra:
--Oiméne peẽ pejéta chéve hína ko ñe'ẽnga: “Pohãnohára: eñemonguera nde voi”. Ha upéi ave pejéne chéve: “Umi rohendu vaekue rejapo hague Cafarnaúmpe, ejapo avei ko'ápe, nde yvy teépe”.
24 Ha he'ive ohóvo:
--Añetehápe ha'e peẽme ndaiporiha maranduhára ojererohorýva ijyvy teépe. 25 Añetehápe niko, heta vaekue kuña imenave'ỹva Israélpe, maranduhára Elías oikoveha árape, ndokyvéi ramo guare mbohapy áño rasa rupi ha tuicha ñembyahýi tetã tuichakue. 26 Ha Elías noñemondói vaekue mavavéva umi kuña imenave'ỹva Israelgua rendápe. Ha oñemondo peteĩ kuña Sareptagua rendápe, táva Sidón ypýpe. 27 Oĩ vaekue avei Israélpe heta hasýva ai pochýgui, maranduhára Eliseo oikoveha árape, ha mavavéva noñemonguerái, Naamán, Siria guápe añoite.
28 Ohendúvo upéva, umi oĩ vaekue upe judío kuéra tupaópe ipochy joa. 29 Opu'ã ha omosẽ hikuái Jesúspe upe távagui, ogueraha chupe yvate pe yvyty itáva kuéra opu'ãha ru'ãme, upe guive oity haguã chupe yvýpe. 30 Jesús katu ohasa ipa'ũ rupi kuéra ha oho.
Peteĩ karia'y mba'epochy poguýpe oĩva
(Mc 1.21-28)
31 Jesús oho Cafarnaúmpe, táva Galiléa peguápe, ha pytu'uha árape ombo'éva opavavépe. 32 Ha opavave ohecha ramo mba'éichapa ha'e ombo'e chupe kuéra. Ohechauka ku noikotevẽi ramo guáicha avavére he'i haguã mba'eve.
33 Pe judío kuéra tupaópe, oĩ peteĩ karia'y oguerekóva mba'epochy. Ha upéva hatã osapukái:
34 --Mba'ére piko reñemoĩ ore rehe, Jesús Nazaretgua? Reju piko ore rundívo? Che roikuaa. Nde hína pe imarangatúva, Tupã omboúva.
35 Jesús oja'o pe espíritu añáme ha he'i chupe:
--Ekirirĩ ha esẽ pe kuimba'égui!
Upépe pe mba'epochy oity yvýpe upe kuimba'épe, ha osẽ chugui ojapo'ỹre hese mba'eve ivaíva. 36 Opavave oñemondýi, ha he'i joa ojupe:
--Mba'eichagua ñe'ẽ piko ãva? Oikuaa porãhápe ha pokatúpe ko kuimba'e he'i umi mba'epochýpe osẽ haguã, ha ha'e kuéra osẽ!
37 Ha oĩ Jesús rehe mandu'a opa rupi upe jerekuévo.
Jesús omonguera Simón rembireko sýpe
(Mt 8.14-15Mc 1.29-31)
38 Jesús osẽ pe judío kuéra tupaógui ha oike Simón rógape. Simón sy hasy hína ra'e ha tuicha iñakãnundu. Ha ojerure hikuái Jesúspe oipohano haguã chupe. 39 Jesús ojayvy hi'ári ha oja'o pe akãnundúpe, ha upe akãnundu opi chugui. Upepete voi ha'e opu'ã ha ohecha mba'épa ha'e kuéra oikotevẽ.
Jesús omonguera heta hasývape
(Mt 8.16-17Mc 1.32-34)
40 Ka'aruete, oikévo kuarahy, umi oguerekóva opaichagua hasýva ogueraha hikuái Jesúspe ohecha haguã. Ha ha'e omoĩ ipo peteĩ-teĩre ha omonguera. 41 Heta hasývagui avei osẽ mba'epochy, osapukáiva:
--Nde ha'e Tupã ra'y!
Jesús katu oja'o umi mba'epochýpe ha ndohejái oñe'ẽ, ha'e kuéra oikuaágui ha'eha upe Mesías.
Jesús ohenduka imarandu
(Mc 1.35-39)
42 Ko'ẽmba rupi Jesús osẽ upe távagui ha oho peteĩ avave oĩ'ỹháme. Umi tavagua katu oheka chupe ha oguahẽ hendápe. Ojokose hikuái chupe ani haguã oho. 43 Jesús katu he'i chupe kuéra
--Aikuaauka vaerã aveíko ko marandu porã Tupã sãmbyhy rehegua umi ambue táva guápe. Upevarã niko añembou vaekue.
44 Ha péicha, Jesús oiko omombe'úvo iñe'ẽ umi judío kuéra tupao rupi, judío retã tuichakue.