La levadura de los fariseos
1 Mientras tanto, la gente se había reunido por millares. Era tal la multitud que se atropellaban unos contra otros. Jesús comenzó entonces a hablar, y en primer término les dijo a sus discípulos: «Cuídense de la levadura de los fariseos, que es la hipocresía.
2 Porque no hay nada encubierto que no haya de ser manifestado, ni nada oculto que no haya de saberse.
3 Por tanto, todo lo que ustedes digan en la oscuridad, se oirá a plena luz, y lo que ustedes musiten en la alcoba, se dará a conocer desde las azoteas.
A quién se debe temer
(Mt 10.26-31)
4 »Amigos míos, yo les digo a ustedes que no deben temer a los que matan el cuerpo, pero más de eso no pueden hacer después.
5 Yo les voy a enseñar a quién deben temer: Teman a aquel que, después de quitar la vida, tiene el poder de arrojarlos en el infierno. Sí, a él ténganle miedo.
6 ¿Acaso no se venden cinco pajarillos por un par de monedas? Sin embargo, Dios no se olvida de ninguno de ellos.
7 Lo mismo pasa con ustedes, pues hasta los cabellos de su cabeza están todos contados. Así que no teman, pues ustedes valen más que muchos pajarillos.
Confesión de fe en Jesús
8 »Yo les digo que a todo aquel que me confiese delante de los hombres, también el Hijo del Hombre lo confesará delante de los ángeles de Dios.
9 Pero al que me niegue delante de los hombres, se le negará delante de los ángeles de Dios.
10 Toda palabra que se diga en contra del Hijo del Hombre, será perdonada; pero toda blasfemia en contra del Espíritu Santo no será perdonada.
11 Cuando ustedes sean llevados a las sinagogas, y presentados ante magistrados y autoridades, no se preocupen de cómo o qué responder, o qué decir,
12 porque en ese mismo instante el Espíritu Santo les enseñará lo que deban decir.»
El rico insensato
13 Uno de la multitud le dijo: «Maestro, dile a mi hermano que comparta conmigo la herencia.»
14 Pero Jesús le dijo: «Hombre, ¿quién me ha puesto como juez o mediador entre ustedes?»
15 También les dijo: «Manténganse atentos y cuídense de toda avaricia, porque la vida del hombre no depende de los muchos bienes que posea.»
16 Además, les contó una parábola: «Un hombre rico tenía un terreno que le produjo una buena cosecha.
17 Y este hombre se puso a pensar: “¿Qué voy a hacer? ¡No tengo dónde guardar mi cosecha!”
18 Entonces dijo: “¡Ya sé lo que haré! Derribaré mis graneros, construiré otros más grandes, y allí guardaré todos mis frutos y mis bienes.
19 Y me diré a mí mismo: ‘Ya puede descansar mi alma, pues ahora tengo guardados muchos bienes para muchos años. Ahora, pues, ¡a comer, a beber y a disfrutar!’”
20 Pero Dios le dijo: “Necio, esta noche vienen a quitarte la vida; ¿y para quién será lo que has guardado?”
21 Eso le sucede a quien acumula riquezas para sí mismo, pero no es rico para con Dios.»
El afán y la ansiedad
(Mt 6.25-34)
22 Después, Jesús dijo a sus discípulos: «Por eso les digo que no se preocupen por su vida ni por lo que han de comer, ni por su cuerpo ni por lo que han de vestir.
23 La vida es más que la comida, y el cuerpo es más que el vestido.
24 Fíjense en los cuervos: no siembran, ni siegan; no tienen almacenes ni bodegas, y no obstante Dios los alimenta. ¿Acaso no valen ustedes mucho más que las aves?
25 ¿Quién de ustedes, por mucho que lo intente, puede añadir medio metro a su estatura?
26 Pues si ustedes no pueden hacer ni lo más pequeño, ¿por qué se preocupan por lo demás?
27 Fíjense en los lirios, cómo crecen, y no trabajan ni hilan; pero yo les digo que ni Salomón, con todas sus riquezas, llegó a vestirse como uno de ellos.
28 Y si Dios viste así a la hierba, que hoy está en el campo y mañana es echada al horno, ¡cuánto más hará por ustedes, hombres de poca fe!
29 Así que no se preocupen ni se angustien por lo que han de comer, ni por lo que han de beber.
30 Todo esto lo busca la gente de este mundo, pero el Padre sabe que ustedes tienen necesidad de estas cosas.
31 Busquen ustedes el reino de Dios, y todas estas cosas les serán añadidas.
Tesoro en el cielo
(Mt 6.19-21)
32 »Ustedes son un rebaño pequeño. Pero no tengan miedo, porque su Padre ha decidido darles el reino.
33 Vendan lo que ahora tienen, y denlo como limosna. Consíganse bolsas que no se hagan viejas, y háganse en los cielos un tesoro que no se agote. Allí no entran los ladrones, ni carcome la polilla.
34 Porque donde ustedes tengan su tesoro, allí también estará su corazón.
El siervo vigilante
35 »Manténganse listos, con la ropa puesta y con su lámpara encendida.
36 Sean como los siervos que están pendientes de que su señor regrese de una fiesta de bodas: en cuanto su señor llega y llama, ellos le abren enseguida.
37 ¡Dichosos los siervos a los que su señor encuentra pendientes de su regreso! De cierto les digo que se ajustará la ropa, los hará sentarse a la mesa, y él mismo vendrá a servirles.
38 Dichosos los siervos a los que su señor encuentre así, aunque llegue a la medianoche o en la madrugada.
39 Pero esto deben saber: si el dueño de la casa supiera a qué hora va a llegar el ladrón, estaría pendiente y no permitiría que robaran su casa.
40 También ustedes deben estar preparados, porque el Hijo del Hombre vendrá cuando ustedes menos lo esperen.»
El siervo infiel
(Mt 24.45-51)
41 Entonces Pedro le dijo: «Señor, ¿esta parábola es para nosotros, o para todos?»
42 El Señor le respondió: «¿Quién es el mayordomo fiel y prudente, al cual su señor deja a cargo de los de su casa para que los alimente a su debido tiempo?
43 Dichoso el siervo al que, cuando su señor venga, lo encuentre haciendo así.
44 De cierto les digo que lo pondrá a cargo de todos sus bienes.
45 Pero si aquel siervo cree que su señor va a tardar, y comienza a golpear a los criados y a las criadas, y a comer y beber y embriagarse,
46 el señor de aquel siervo vendrá cuando este menos lo espere, y a una hora que no sabe, y lo castigará duramente, y lo echará con los incrédulos.
47 El siervo que, a pesar de conocer la voluntad de su señor, no se prepara para cumplirla, se hace acreedor de muchos azotes.
48 Pero el que se hace acreedor a recibir azotes sin conocer la voluntad de su señor, será azotado poco. Porque al que se le da mucho, también se le exigirá mucho; y al que se le confía mucho, se le pedirá más todavía.
Jesús, causa de división
(Mt 10.34-36)
49 »Yo he venido a lanzar fuego sobre la tierra. ¡Y cómo quisiera que ya estuviera en llamas!
50 Hay un bautismo que debo recibir, ¡y cómo me angustio esperando que se cumpla!
51 ¿Creen ustedes que he venido a la tierra para traer paz? Pues les digo que no, sino más bien división.
52 Porque de ahora en adelante una familia de cinco estará dividida en tres contra dos, y en dos contra tres.
53 El padre se enfrentará con el hijo, y el hijo con el padre. La madre estará en contra de la hija, y la hija en contra de la madre. La suegra estará en contra de su nuera, y la nuera en contra de su suegra.»
¿Cómo no reconocen este tiempo?
(Mt 16.1-4Mc 8.11-13)
54 Jesús decía también a la multitud: «Cuando ustedes ven que se levanta una nube en el poniente, dicen: “Va a llover”; y así sucede.
55 Cuando sopla el viento del sur, dicen: “Va a hacer calor”; y así sucede.
56 ¡Hipócritas! Si saben discernir el aspecto del cielo y de la tierra, ¿cómo es que no saben discernir el tiempo en que viven?
Arréglate con tu adversario
(Mt 5.25-26)
57 »¿Por qué no juzgan ustedes mismos lo que es justo?
58 Cuando comparezcas con tu adversario ante el magistrado, procura arreglarte con él mientras vas de camino; no sea que te lleve ante el juez, y el juez te entregue al alguacil, y el alguacil te meta en la cárcel.
59 Te digo que no saldrás de allí hasta que hayas pagado la última moneda.»
Jesús he'i mba'épa he'ise tova mokõi
(Mt 10.26-27)
1 Upe aja katu, heta hetave yvypóra oñembyaty, ha hetaitereígui ojejapipa ojuehe. Jesús iñepyrũrã oñe'ẽ hemimbo'e kuérape: “Peñeñangarekóke umi fariséo rova mokõigui. 2 Ndaipóri mba'eve okañýva ojehecha'ỹ vaerã ha oñemíva ojekuaa'ỹ vaerã. 3 Upévare, opa mba'e peẽ pejéva pytũmbýpe, oñehendúne ára sakãme, ha umi pejéva ñemiháme ha koty ñembotypýpe ojesapukáine opa óga ári guive.”
Mávaguipa ojekyhyje vaerã
(Mt 10.26-31)
4 “Peẽme, che irũ nguéra ha'e, ani pekyhyje umi pende reténte ojukávagui, ha upéi katu ndaikatu véima ojapo mba'eve. 5 Che ha'éta peẽme mávaguipa pekyhyje vaerã: Pekyhyje oporojuka rire ipokatúva oporomondo haguã aña retãme. Upévagui pekyhyje vaerã.
6 “Noñeme'ẽi nga'u piko 5 guyra'imi mokõi viru pehẽnguemíre? Upéicharõ jepe, Tupã ndahesaráiri chugui kuéra. 7 Pene akãrague peteĩ-teĩ jepe niko ha'e oikuaapa. Aníke aipo ramo pekyhyje, peẽ niko mba'e guasu eteve hína heta guyra'ígui.”
Jaikuaáke Jesucrístope opavave renondépe
(Mt 10.32-33Mt 12.32Mt 10.19-20)
8 “Ha'e peẽme, oimeraẽ he'íva opavave renondépe che rehe ojeroviaha, che, Tupã ra'y yvypóraicha aju vaekue, añe'ẽne avei hese Tupã remimbou kuéra renondépe. 9 Ha oimeraẽ he'íva opavave renondépe nda che kuaaiha, che avei ha'éne Tupã remimbou kuéra renondépe, ndaikuaaiha chupe. 10 Tupã oheja reíta oimeraẽvape che rehe jepe, yvypóraicha aju vaekue, oñe'ẽ vaívape. Upe Espíritu Santo rehe oñe'ẽ vaívape katu, ndojeheja rei mo'ãi araka'eve.”
11 “Pejererahávo umi judío tupaópe, térã mbojovakehára ha mburuvicha kuéra renondépe, ani pejepy'apy mba'éichapa peñemo'ãtare térã mba'épa pejétare. 12 Oguahẽvo peẽme peñe'ẽ haguã, Espíritu Santo pene mbo'éta opa peje vaerãre.”
Mba'e rereko heta ogueru kuaa ivaíva
13 Peteĩ umi oĩva apytégui he'i Jesúspe:
--Mbo'ehára, ere che ryke'ýpe tome'ẽ chéve che mba'erãva, ore ru oheja vaekuégui.
14 Ha Jesús he'i chupe:
--Che irũ, máva piko che moĩ ra'e pende apytépe mbojovakehárõ térã mboja'ohárõ?
15 Ha he'i avei:
--Pejerereko opaichagua mba'epotágui. Jeikovéko noĩri heta mba'e ojererekóre.
16 Ha upérõ omombe'u chupe kuéra ko ñe'ẽ mbojoja: “Oiko vaekue peteĩ imba'e retáva, hemitỹngue osẽ porãite vaekue ha heta omono'õ. 17 Upe imba'e retáva oñemoĩ ojepy'a mongeta: ‘Mba'e piko ajapóta? Ndarekói niko moõpa añongatúta che remitỹngue amono'õva.’ 18 Ha he'i ijupe: ‘Aikuaáma mba'épa ajapóta. Aitýta pe che remitỹngue ñongatuha ha amopu'ãta tuichavéva añongatu haguã opa osẽ vaekue ko'ágã ha opa arekóva. 19 Upéi ha'éta che jupe: ‘Che irũ, heta mba'e rereko iñongatupy heta Ára jerépe guarã. Epytu'u, ekaru, emboy'u ha evy'a nde rekovépe.’ 20 Tupã katu he'i chupe: ‘Nde, výro, ko pyharépe voi remanóta. Ha pe rerekóva iñongatupy piko mávape guarãta? 21 Péicha ojehu pe yvypóra omono'õvape mba'e reta ijupe guarã año, ha imboriahu Tupã renondépe.”
Tupã oñangareko ita'ýra kuérare
(Mt 6.25-34)
22 Upéi Jesús he'i hemimbo'e kuérape: “Kóva ha'e peẽme: ‘Ani pejepy'apy mba'épa pe'úta térã mba'épa pemondéta peikove haguã. 23 Ñande rekove niko mba'e guasuve hína tembi'úgui, ha ñande rete umi aógui. 24 Pema'ẽ umi guyráre. Ha'e kuéra noñemitỹi ha nomono'õi, ha noñongatúi mamove. Opáichavo, Tupã omongaru chupe kuéra. Mba'e guasueteve niko peẽ chugui kuéra. 25 Máva piko pende apytégui ojepy'apy haguére ikatúne ombojoapy hekove michĩ ra'ymínte jepe? 26 Ndaikatúirõ pejapo umi mba'e michĩvéva jepe, maerã piko pejepy'apýta mba'evére?’”
27 Pema'ẽ umi yvoty ñúme guáre, mba'éichapa okakuaa, omba'apo ha ojapo'ỹre mba'eve. Che ha'e peẽme, mburuvicha guasu Salomón jepe opa ijeguaka reheve naiporãi vaekue umi yvoty iporãháicha. 28 Ha Tupã péicha omondérõ umi ka'avo ñúme opu'ãva ko'ágã, ha ko'ẽrõ ojehapýtava tatakuápe, piko mba'eichaiteve na pene monde mo'ãi peẽme, peẽ tekove jerovia'ỹ. 29 Upévare, ani peiko pejepy'apy, pehekávo mba'épa pe'úta térã mba'épa pemboy'úta. 30 Opa ko'ã mba'ére niko ojepy'apy Tupãre ojerovia'ỹva. Peẽ katu niko oĩ pende Ru oikuaáva peikotevẽha ko'ã mba'e. 31 Upéva rangue, pejepy'apy uvei Tupã sãmbyhýre. Upéi oñeme'ẽta peẽme opa ko'ã mba'e avei.
Mba'eta yvágape
(Mt 6.19-21)
32 “Ani pekyhyje, che ovecha kuéra. Peẽ pene mbovy, ha upéicharõ jepe, pende Ru ndive peẽ peisãmbyhýta. 33 Peme'ẽ hepýre opa perekóva ha peme'ẽ oikotevẽvape. Peñeha'ã pereko vosa ndaituja mo'ãiva, mba'e reta opa'ỹva yvágape, mondaha oike'ỹháme, ha tigua'ã ombyai'ỹháme. 34 Pe oĩháme pene mba'e reta, upépe avei pemoĩta pende py'a.”
Ñembosako'ihápe oñeime vaerã
35-36 “Peime vaerã umi tembiguáicha, oha'arõva ijárape ou jey pe karu guasu menda rehe guápe oho haguégui, tataindy rendy reheve, okẽ oipe'a haguã chupe ombota vove oguahẽvo. , 37 Ovy'aite vaerã niko umi tembiguái, ojevývo ijára ojuhúva opáy. Ha'e peẽme, pe ijára voi omboguapytaha chupe kuéra mesápe ha oñemoĩta ome'ẽ peteĩ-teĩme pe tembi'u. 38 Ovy'aiténe ha'e kuéra ojejuhúrõ opáy, ijára oguahẽrõ jepe pyhare pyte térã ko'ẽ mbota. 39 Perekóke kóva pene akãme: Peteĩ óga jára oikuaa ramo araka'etépa oikéta hógape mondaha, ha'e ndoke mo'ãi ha ndoheja mo'ãi avavépe oike hógape omonda haguã chupe. 40 Peẽ avei pejesareko vaerã. Peimo'ã'ỹve jave niko che, yvypóraicha aju vaekue, ajúta.”
Tembiguái ojejeroviaha ha ojejerovia'ỹha
(Mt 24.45-51)
41 Pedro oporandu Jesúspe:
--Che Jára, ere piko ra'e ko ñe'ẽ mbojoja oréve guarãnte, térãpa opavavépe guarã?
42 Ñandejára he'i: Mávapa hína pe tembiguái ijeroviaháva ha imba'e recha kuaáva? Upéva hína pe ijára omoĩva ipo guýpe ambue hembiguái kuéra omongaru haguã oikotevẽ jave. 43 Ovy'aite vaerãnepa pe tembiguái, ijára oguahẽ vove ojuhúva ojapopaha hekópe hembiapo. 44 Añetete ha'e peẽme, pe óga jára omoĩne ipo guýpe opa oguerekóva. 45 Pe tembiguái oimo'ã ramo ijára hi'aretaha ha oñepyrũ oñemboharái hapicháre, ha osẽ okaru ha omboy'u umi tekove ka'u ndive. 46 Ha ijára ou jeýne ha'e oimo'ã'ỹve ha oha'arõ'ỹve jave, ha omyangu'íne chupe teju ruguáipe, oñembyepotiháicha hova mokõivape.
47 “Pe tembiguái oikuaáva ijára rembipota, ha noñembosako'iri ha naiñe'ẽ rendúi chupe, oñenupã hetáne. 48 Ha pe tembiguái, oikuaa'ỹre ojapóva ojapo'ỹ vaerã, oñenupã'ivéne. Pe oñeme'ẽ hetávape, heta avei ojejeruréne. Ha pe ojejeroviaveha ndive ojejopyvéne.”
Jesús rehe ojejoavypa
(Mt 10.34-36)
49 “Che aju vaekue amyendývo tata yvypóra apytépe, ha aipotaitépa ojepotáma ra'e hína! 50 Ahasa vaerã peteĩ jehasa asy nde vaívare. Ha mba'eichaitépa aipotáma hína oguahẽ upe ára! 51 Peimo'ã piko che aju hague aru haguã py'a guapy ko yvy ári? Ha'e peẽme ahaniriha, jejoavy uvei. 52 Ko'águi rire, peteĩ ógape oikohápe 5, mbohapy opu'ãta mokõire, ha mokõi mbohapýre. 53 Túva opu'ãta ta'ýrare, ha ta'ýra túvare. Sy opu'ãta imemby kuñáre, ha memby kuña isýre. Ména sy opu'ãta imemby rembirekóre, ha tembireko opu'ãta iména sýre.”
Jahecha kuaa vaerã umi jaikoveha ára
(Mt 16.1-4Mc 8.11-13)
54 Jesús he'i avei opavavépe: “Pehechávo arai opu'ãha kuarahy reiképe, peẽ peje okytaha, ha upéicha ojehu. 55 Ha yvytu oipeju hatã ramo yvatévo guio, peje hakutaha. 56 Peẽ tekove rova mokõi! Peẽ niko peikuaa mba'épa ojehúta árare pemañárõ. Mba'éicha rupi piko ndapeikuaái mba'épa he'ise ko'ã ára peikoveha?”
Eiko py'a guapýpe nde rehe ija'e'ỹva ndive
(Mt 5.25-26)
57 “Mba'ére piko nde voi nderehecha kuaái pe heko jojáva? 58 Oimérõ reja'yvyreha tereho hendive mburuvicha rendápe. Eñeha'ã eñemoĩ porã hendive ikatu jave gueteri, nde reraha'ỹ mboyve mbojovakehára renondépe. Upeicha'ỹrõ, pe mbojovakehára ne me'ẽta mburuvichápe, ha mburuvicha ne moingéta yvyrakuápe. 59 Cháke ha'e ndéve, upégui neresẽ mo'ãi neremyengoviapái peve viru pehẽngueminte jepe ndéve hembýva.”