Jonás huye de Dios
1 La palabra del Señor vino a Jonás hijo de Amitay, y le dijo:
2 «Levántate y ve a la gran ciudad de Nínive, y predica contra ella, porque hasta mí ha llegado la maldad de sus habitantes.»
3 Y Jonás se levantó para irse a Tarsis y huir de la presencia del Señor. Descendió a Jope, y halló una nave que partía para Tarsis. Entonces pagó su pasaje y, para alejarse de la presencia del Señor, subió a bordo, dispuesto a irse con ellos a Tarsis.
4 Pero el Señor hizo que en el mar se levantara un fuerte viento, y se desató una tempestad tan grande que parecía que la nave se iba a partir.
5 Los marineros tenían mucho miedo, y cada uno de ellos clamaba a su dios. Entonces echaron al mar los enseres que había en la nave, para deshacerse de ellos. Jonás, en cambio, había bajado al interior de la nave y se había echado a dormir.
6 Así que el patrón de la nave se le acercó y le dijo:
«¿Qué te pasa, dormilón? ¡Levántate, y clama a tu Dios! Tal vez tenga compasión de nosotros, y no pereceremos.»
7 Los marineros decían cada uno a sus compañeros:
«Vengan, echemos suertes para saber por culpa de quién nos ha sobrevenido este mal.»
Y echaron suertes, y la suerte recayó sobre Jonás.
8 Entonces ellos le dijeron:
«Dinos ahora por qué nos ha sobrevenido este mal. ¿A qué te dedicas? ¿De dónde vienes? ¿Cuál es tu país? ¿De qué pueblo eres?»
9 Y él les respondió:
«Soy hebreo, y temo al Señor, Dios de los cielos, que hizo el mar y la tierra.»
10 Aquellos hombres tuvieron mucho miedo, y le dijeron:
«¿Por qué has hecho esto?»
Y como sabían que Jonás huía de la presencia del Señor, pues él mismo se lo había dicho,
11 le dijeron:
«¿Qué haremos contigo para que el mar se calme?»
Y como el mar se iba embraveciendo más y más,
12 Jonás les respondió:
«Pues agárrenme y échenme al mar, y el mar se calmará. Yo sé bien que por mi culpa les ha sobrevenido esta gran tempestad.»
13 Aquellos hombres se esforzaron para llevar la nave a tierra, pero no pudieron porque el mar se iba embraveciendo más y más.
14 Entonces clamaron al Señor y dijeron:
«Señor, te rogamos que no nos dejes perecer por causa de este hombre, ni nos culpes de derramar sangre inocente, pues tú, Señor, haces lo que te parece mejor.»
15 Entonces tomaron a Jonás y lo arrojaron al mar, y la furia del mar se calmó.
16 Y aquellos hombres sintieron gran temor del Señor, y le ofrecieron un sacrificio y le hicieron votos.
17 Pero el Señor tenía preparado un gran pez, para que se tragara a Jonás; y Jonás estuvo en el vientre del pez tres días y tres noches.
Jonás okañy Tupãgui
1-2 Oñe'ẽ Tupã Jonás, Amitai ra'ýpe ha he'i chupe kóicha:
—Tereho upe táva guasuete Nínive héravape ha eikuaauka chupe kuéra aikuaapamaha umi hembiapo vaikue.
3 Jonás katu oho rangue Nínivepe, oñemomombyry chugui. Ha okañy haguã Tupãgui oho táva Jópepe. Upépe ojuhu peteĩ ygára guasu osẽmbotáva Tarsíspe ha opaga ha ojupi ipype, oimo'ãgui upépe okañytaha Tupãgui. 4 Tupã katu ombou peteĩ yvytu ratã ha upe y ipochy etereígui ha'ete vaicha ku ho'yguýtava hi'ygára kuéra. 5 Umi marinéro oñemondýigui oñemoĩ oñembo'e peteĩ-teĩ itupãme, umíva oipytyvõ haguã chupe kuéra. Upéi opoi hikuái ýpe umi mba'e oguerekóva ombovevýi haguã hi'ygára. Upéva aja katu Jonás oguejy ra'e ygára ryepýpe ha hatã oke. 6 Umi marinéro kuéra ruvicha ojuhu chupe upépe ha he'i:
—Ha nde piko ko'ápe reke reína? Epu'ã eñembo'e ne tupãme. Ikatu ha'e imandu'a ñande rehe ha nañamanói.
7 Umi marinéro he'i ojupe:
—Jaity po'a jaikuaa haguã máva rupípa ko'ã mba'e ojehu ñandéve.
Upéicha ojapo hikuái ha ojuhu Jonás rupiha. 8 Ha he'i chupe hikuái:
—Emombe'u oréve mba'ére ojehu oréve ko'ã mba'e. Mba'e apoha ha mba'e tetãgua piko nde?
9 Ha he'i Jonás:
—Che ningo hebréo ha amomba'e Ñandejárape, Tupã yvágape guápe. Ha'e ojapo vaekue umi y ha ko yvy.
10 Kóva ohendúvo tuicha oñemondýi hikuái ha he'i joa chupe: “Mba'éiko ko rejapóva!” Jonás omombe'u chupe kuéra ha'e okañyha Ñandejáragui.
11 Upe y katu ipochy pochyvénte. Upémarõ oporandu Jonáspe hikuái:
—Ko yvytu opi haguã piko mba'e rojapo vaerã nde hegui?
12 Jonás he'i chupe kuéra:
—Che rupi ha che mombo ýpe ha opytu'úta ko y pochy. Aikuaa che rupi ho'aha pende ári ko yvytu ratã. 13 Umi marinéro katu oñeha'ã ome'ẽháicha oñemboja haguã upe y rembe'y rehe; ha yvytu ko'ýte oipeju hatãvégui mamove ndohói hikuái.
14 Upémarõ oñemoĩ oñembo'e hikuái Ñandejárape he'ívo:
—Ani ore rundítei kóva ko kuimba'égui roipe'áta haguére hekove. Ani emboja ore rehe mba'eve, oimérõ rojukáta ore rapichápe ojapo'ỹ vaekue mba'eve ivaíva. Ñandejára, ko'ã mba'e ningo ojehu nde upéicha reipotágui.
15 Upéi ohupi hikuái Jonáspe, omombo chupe ýpe ha opytu'u upe y pochy. 16 Umi kuimba'e ohechávo upéva opyta ojerovia Ñandejára rehe. Omoguahẽ chupe imba'e kuave'ẽ ha ome'ẽ chupe iñe'ẽ ojapotaha ha'e oipotaháicha.