Jesús sana a un ciego de nacimiento
1 Al pasar, Jesús vio a un hombre que era ciego de nacimiento.
2 Sus discípulos le preguntaron: «Rabí, ¿quién pecó, para que este haya nacido ciego? ¿Él, o sus padres?»
3 Jesús respondió: «No pecó él, ni tampoco sus padres. Más bien, fue para que las obras de Dios se manifiesten en él.
4 Mientras sea de día, nos es necesario hacer las obras del que me envió; viene la noche, cuando nadie puede trabajar.
5 Mientras que estoy en el mundo, soy la luz del mundo.»
6 Dicho esto, escupió en tierra, hizo lodo con la saliva, y untó el lodo en los ojos del ciego;
7 entonces le dijo: «Ve a lavarte en el estanque de Siloé (que significa “Enviado”).» El ciego fue, se lavó, y al volver ya veía.
8 Entonces los vecinos, y los que antes habían visto que era ciego, decían: «¿No es este el que se sentaba a mendigar?»
9 Unos decían: «Sí, es él»; otros decían: «Se le parece»; pero él decía: «Yo soy».
10 Y le dijeron: «¿Y cómo es que se te han abierto los ojos?»
11 Él les respondió: «Aquel hombre que se llama Jesús hizo lodo, me lo untó en los ojos, y me dijo: “Ve a Siloé, y lávate.” Y yo fui, me lavé, y recibí la vista.»
12 Ellos le dijeron: «¿Y dónde está él?» Él dijo: «No lo sé.»
Los fariseos interrogan al ciego sanado
13 El que había sido ciego fue llevado ante los fariseos.
14 Cuando Jesús hizo lodo y le abrió los ojos al ciego era día de reposo.
15 También los fariseos volvieron a preguntarle cómo había recibido la vista. Y él les dijo: «Me puso lodo en los ojos, y yo me lavé, y ahora veo.»
16 Algunos de los fariseos decían: «Ese hombre no procede de Dios, porque no guarda el día de reposo.» Y otros decían: «¿Cómo puede un pecador hacer estas señales?» Y había disensión entre ellos.
17 Entonces volvieron a preguntarle al ciego: «¿Tú qué opinas del que te abrió los ojos?» Y él respondió: «Creo que es un profeta.»
18 Pero los judíos no creían que aquel hombre había sido ciego y que había recibido la vista, hasta que llamaron a los padres del que había recibido la vista
19 y les preguntaron: «¿Es este el hijo de ustedes, de quien ustedes dicen que nació ciego? ¿Cómo es que ahora ve?»
20 Sus padres les respondieron: «Sabemos que este es nuestro hijo, y que nació ciego;
21 lo que no sabemos es cómo es que ahora ve, y tampoco sabemos quién le abrió los ojos. Pero pregúntenle a él, que ya es mayor de edad y puede hablar por sí mismo.»
22 Sus padres dijeron esto porque tenían miedo de los judíos, pues estos ya habían acordado expulsar de la sinagoga a quien confesara que Jesús era el Mesías.
23 Por eso dijeron sus padres: «Ya es mayor de edad; pregúntenle a él.»
24 Entonces volvieron a llamar al que había sido ciego, y le dijeron: «Da gloria a Dios. Nosotros sabemos que ese hombre es pecador.»
25 Pero él respondió: «Si es pecador, no lo sé; lo que sí sé, es que yo era ciego y ahora veo.»
26 Volvieron a decirle: «¿Pero qué te hizo? ¿Cómo te abrió los ojos?»
27 Él les respondió: «Ya se lo he dicho, y ustedes no escuchan. ¿Por qué quieren oírlo otra vez? ¿También ustedes quieren hacerse discípulos suyos?»
28 Ellos lo insultaron, y le dijeron: «¡Discípulo suyo lo serás tú! ¡Nosotros somos discípulos de Moisés!
29 Nosotros sabemos que Dios le habló a Moisés; pero de ese, no sabemos ni de dónde es.»
30 El hombre les dijo: «Pues esto es lo asombroso, que ustedes no sepan de dónde es, pero a mí me abrió los ojos.
31 Y sabemos que Dios no escucha a los pecadores, pero que si alguno es temeroso de Dios y hace su voluntad, a ese sí lo escucha.
32 Nunca se ha oído decir que alguien le abriera los ojos a un ciego de nacimiento.
33 Si este no viniera de Dios, nada podría hacer.»
34 Ellos le dijeron: «Tú naciste del todo en pecado, ¿y nos vas a enseñar?» Y lo expulsaron de allí.
Ceguera espiritual
35 Jesús supo que lo habían expulsado, así que cuando lo halló le dijo: «¿Crees tú en el Hijo de Dios?»
36 Él le respondió: «Señor, ¿y quién es, para que crea en él?»
37 Jesús le dijo: «Pues ya lo has visto, y es el que habla contigo.»
38 Y él dijo: «Creo, Señor.» Y lo adoró.
39 Jesús dijo: «Yo he venido a este mundo para juicio; para que vean los que no ven, y para que los que ven se queden ciegos.»
40 Al oír esto, algunos de los fariseos que estaban con él le preguntaron: «¿Acaso también nosotros somos ciegos?»
41 Jesús les respondió: «Si ustedes fueran ciegos, no tendrían pecado; pero ahora, como dicen que ven, su pecado permanece.»
Jesús omonguera peteĩ ohecha'ỹvape
1 Jesús oguatávo ohóvo, ohecha peteĩ kuimba'épe ohecha'ỹva oikove ypy guive. 2 Ha hemimbo'e kuéra oporandu chupe:
--Mbo'ehára, mba'érepa ndohechái ha'e oikove ypy guive? Túva kuéra angaipáre, térãpa iñangaipáre voi?
3 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ndaha'éi ha'e térã túva kuéra iñangaipa haguére. Péicha ojehu chupe, ojehecha haguã mba'épa ikatu ojapo hese Tupã pokatu. 4 Ára hesakã aja, tekotevẽ jajapo pe che mbouhare oipotáva. Cháke oúvo pyhare, avave ndaikatu mo'ãi ojapo mba'eve. 5 Ko yvy ári aime aja, che hína pe ohesapéva opavavépe.
6 Ko'ã mba'e he'i rire, Jesús ondyvu yvýpe, ojapo tuju hendýpe ha omona pe ohecha'ỹva resáre. Upéi he'i chupe:
--Tereho ejovahéi Siloé y no'õme. (Siloé he'ise temimondo).
7 Pe ohecha'ỹva oho ha ojovahéi, ha ou ojevývo ohecháma.
8 Umi hóga jere rupi oiko vaekue, ha umi ohechámi vaekue chupe ojerure oikóvo ho'u vaerã umi okáre ohecha chupe. Ha he'i ojupe:
--Ndaha'éi piko upéva ku jahechámiva upe rupi oguapy ha ojerure ho'u vaerã?
9 Oĩ he'íva.
--Hẽe. Péva ha'e.
Oĩ katu he'íva:
--Nahániri, ndaha'éi. Ijoguahánte upéva.
Pe kuimba'e, ha'ete voi katu he'i:
--Che hína upéva.
10 Upépe oporandu chupe hikuái:
--Ha mba'éicha rupi piko ko'ágã rehecha?
11 Ha he'i chupe kuéra:
--Ku kuimba'e hérava Jesús ojapo tuju ha omona rire che resáre he'i chéve: ‘Tereho Siloé y no'õme ha ejovahéi.’ Aha upépe ha ajovaheipa rire, ahecha.
12 Oporandu chupe hikuái:
--Moõ piko oime pe kuimba'e?
Ha'e he'i chupe kuéra:
--Ndaikuaái.
Fariséo kuéra oñe'ẽ pe ohecha'ỹ vaekue ndive
13 Ha ogueraha hikuái pe ohecha'ỹ vaekuépe fariséo rendápe. 14 Pytu'uha árape niko Jesús ojapo pe tuju ha upéi omonguera chupe. 15 Umi fariséo háma oporandu chupe mba'éichapa ou ohecha. Ha ha'e he'i chupe kuéra:
--Omona tuju che resáre, upéi ajovahéi ha ko'ágã ahecha.
16 Oĩ fariséo he'íva:
--Péicha ojapóva ndoúi Tupãgui. Nomomba'éi niko pytu'uha ára.
Oĩ katu he'íva:
--Peteĩ iñangaipáva piko mba'éicha ojapóta mba'e hechapyrãva koichagua?
Ha ojoavypa hikuái oñondive. 17 Upéi katu oporandu jey pe ohecha'ỹ vaekuépe:
--Ha'e niko ne monguera ha rehecha haguã. Ndépa mba'e ere hese?
Ha ha'e he'i:
--Che ha'e hese, ha'e maranduharaha.*f**
18 Umi judío myakãhára kuéra katu ndogueroviaséi pe kuimba'e ndohechái hague, ha ko'ágã ikatuha ohecha. Upévare ohenoika túva kuérape, 19 ha oporandu chupe kuéra:
--Kóva piko pende ra'y, peẽ pejéva ndohechái hague oikove ypy guive? Mba'éicha rupi piko ko'ágã ohecha?
20 Túva kuéra he'i:
--Kóva ha'e ore ra'y, ha oikove ypy guive voi ndohecháiva. Upéva roikuaa porã. 21 Mba'éicha haguãpa ko'ágã ohecha ha máva chupe omonguera katu ndoroikuaái. Peporandu chupe. Okakuaapáma niko oñe'ẽ haguã ijehe.
22 Túva kuéra péicha he'i okyhyjégui judío kuéra myakãhára kuéragui. Ha'e kuéra niko he'íma omosẽtaha oimeraẽ he'ívape Jesús ha'eha pe Mesías, pe judío kuéra tupaógui. 23 Upévare niko túva kuéra he'i chupe kuéra: “Peporandu chupe, okakuaapáma niko.”
24 Ohenói jey hikuái pe ohecha'ỹ vaekuépe, ha he'i chupe:
--Tupã rérare ere oréve añete guánte eretaha. Ore roikuaa porã upéva pe kuimba'e hembiapo vaiha.
25 Ha'e katu he'i chupe kuéra:
--Che ndaikuaái hembiapo vaípa, térãpa nahániri. Peteĩ mba'e katu aikuaa porã: ndahechái vaekue ha ko'ágã katu ahecha.
26 Oporandu jey chupe hikuái:
--Mba'e ojapo nde rehe, rehecha haguã?
27 Ha'e he'i chupe kuéra:
--Ha'éma niko peẽme, ha na che renduséi. Maerã piko peporandu chéve amombe'u jey-jey haguã peẽme? Térã piko peikose peẽ, hemimbo'e ramo avei?
28 Upépe ipochypa hikuái ha yvýre omano chupe. He'i chupe:
--Nde mba'e ikatu reiko upéva remimbo'e ramo. 29 Ore katu Moisés remimbo'e hína. Ha ore roikuaa Tupã oñe'ẽ hague Moiséspe, upéva katu, ndoroikuaái moõguipa osẽ.
30 Pe kuimba'e he'i chupe kuéra:
--E'a nde! Peẽ ndapeikuaái moõguipa ha'e osẽ, ha chéve che monguera. 31 Jaikuaa porã niko Tupã nohenduiha iñangaipávape. Ha'e ohendu umi chupe amomba'e guasúvape ha ojapóva hembipota. 32 Araka'eve noñehendúiva oĩha omongueráva ohecha'ỹvape oikove ypy guive. 33 Ko kuimba'e ndoúi rire Tupãgui, ndaikatúi vaerã mo'ã ojapo mba'eve.
34 Upérõ he'i chupe hikuái:
--Nde, ne renyhẽva tembiapo vaígui reikove ypy guive, piko rejúta ore reko mbo'e haguã?
Ha upepete omosẽ chupe hikuái pe judío kuéra tupaógui.
Umi he'íva ohechaha ha ndohechái
35 Jesús ohendu pe ohecha'ỹ vaekue oñemosẽ hague. Upévare ojuhúvo chupe he'i:
--Ndépa rejerovia Tupã Ra'ýre, yvypóraicha ou vaekue ko yvy ári? 36 He'i ha'e:
--Ere chéve mávapa, ha ajeroviáta hese.
37 Jesús he'i chupe:
--Rehecháma niko chupe. Che hína upéva, ko ne ndive oñe'ẽva.
38 Upépe, pe kuimba'e oñesũ Jesús renondépe, ha he'i chupe:
--Ajerovia nde rehe che Jára.
39 Jesús he'i upémarõ:
--Che aju ko yvy ári ojehecha haguã opavave hembiapo vaiha, umi ohecha'ỹa ohecha haguã, ha umi ohecháva ani haguã ohechave.
40 Fariséo oĩva upépe Jesús ndive, ohendúvo ko'ã mba'e he'i:
--Ore nga'u piko ndorohechái mba'e avei?
41 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ndapehechái rire, ndo'ái vaerã mo'ã pende ári pene angaipa. Peje haguére pehechaha katu, ho'áta pende ári pene angaipa.