Incredulidad de los hermanos de Jesús
1 Después de estas cosas, Jesús andaba en Galilea; no quería andar en Judea porque los judíos procuraban matarlo.
2 Como ya estaba cerca la fiesta de los judíos, la de las enramadas,
3 sus hermanos le dijeron: «Sal de aquí y vete a Judea, para que también tus discípulos vean las obras que haces.
4 Porque ninguno que procura darse a conocer hace algo en secreto. Ya que haces estas cosas, manifiéstate al mundo.»
5 Y es que ni siquiera sus hermanos creían en él.
6 Entonces Jesús les dijo: «Para mí, el momento aún no ha llegado; para ustedes, cualquier momento es siempre bueno.
7 El mundo no puede odiarlos a ustedes; pero a mí me odia, porque yo hago constar que sus obras son malas.
8 Vayan ustedes a la fiesta; yo no iré todavía a esa fiesta, porque el momento para mí aún no ha llegado.»
9 Después de decirles esto, se quedó en Galilea.
Jesús en la fiesta de las enramadas
10 Pero después de que sus hermanos se fueron, también él fue a la fiesta, aunque no abiertamente, sino como en secreto.
11 Los judíos lo buscaban en la fiesta, y decían: «¿Y dónde está ese?»
12 También la multitud murmuraba mucho acerca de él. Algunos decían: «Él es una buena persona», pero otros decían: «No lo es, sino que engaña a la gente»,
13 aunque por miedo a los judíos ninguno hablaba abiertamente de él.
14 A la mitad de la fiesta, Jesús fue al templo y comenzó a enseñar.
15 Y los judíos se asombraban, y decían: «¿Cómo es que este sabe de letras, sin haber estudiado?»
16 Jesús les respondió: «Esta enseñanza no es mía, sino de aquel que me envió.
17 El que quiera hacer la voluntad de Dios, sabrá si la enseñanza es de Dios, o si yo hablo por mi propia cuenta.
18 El que habla por su propia cuenta, busca su propia gloria; pero el que busca la gloria del que lo envió, este es verdadero, y en él no hay injusticia.
19 ¿Acaso no les dio Moisés la ley, y ninguno de ustedes la cumple? ¿Por qué procuran matarme?»
20 La multitud le respondió: «Tienes un demonio. ¿Quién procura matarte?»
21 Jesús les respondió: «Hice una obra, ¡y todos se quedan asombrados!
22 Por cierto, Moisés les dio la circuncisión (no porque sea de Moisés, sino de los padres ), ¡y en el día de reposo ustedes circuncidan al hombre!
23 Si para no quebrantar la ley de Moisés, el hombre es circuncidado en el día de reposo, ¿por qué ustedes se enojan conmigo por sanar completamente a un hombre en el día de reposo?
24 Sean justos en sus juicios, y no juzguen según las apariencias.»
¿Es este el Cristo?
25 Algunos de Jerusalén decían: «¿Qué, no es este al que buscan para matarlo?
26 Pero véanlo hablar tranquilamente, y nadie le dice nada. ¿Será que en verdad las autoridades han reconocido que este es el Cristo?
27 Bien sabemos de dónde viene este, pero cuando venga el Cristo nadie sabrá de dónde viene.»
28 Mientras Jesús enseñaba en el templo, exclamó: «A mí me conocen, y saben de dónde soy, y que no he venido por mi cuenta; pero el que me envió, a quien ustedes no conocen, es verdadero.
29 Yo sí lo conozco, porque de él procedo, y él fue quien me envió.»
30 Y aunque procuraban aprehenderlo, ninguno le puso la mano encima, porque su hora aún no había llegado.
31 Pero muchos de la multitud creyeron en él, y decían: «El Cristo, cuando venga, ¿hará más señales que las que este hace?»
Los fariseos envían alguaciles para arrestar a Jesús
32 Los fariseos oyeron que la gente murmuraba estas cosas acerca de él; entonces los principales sacerdotes y los fariseos enviaron guardias para que lo arrestaran.
33 Pero Jesús dijo: «Voy a estar con ustedes un poco más de tiempo, y luego volveré al que me envió.
34 Ustedes me buscarán, pero no me hallarán; a donde yo voy a estar, ustedes no podrán venir.»
35 Los judíos dijeron entre sí: «¿Y a dónde se irá este, que no podremos hallarlo? ¿Acaso se irá a los que andan dispersos entre los griegos, para enseñar a los griegos?
36 ¿Qué significa esto de que: “Me buscarán, pero no me hallarán”; y de que: “A donde yo voy a estar, ustedes no podrán venir”?»
Ríos de agua viva
37 En el último y gran día de la fiesta, Jesús se puso en pie y en voz alta dijo: «Si alguno tiene sed, venga a mí y beba.
38 Del interior del que cree en mí, correrán ríos de agua viva, como dice la Escritura.»
39 Jesús se refería al Espíritu que recibirían los que creyeran en él. El Espíritu aún no había venido, porque Jesús aún no había sido glorificado.
División entre la gente
40 Algunos de la multitud, al oír estas palabras, decían: «En verdad, este es el profeta.»
41 Otros decían: «Este es el Cristo.» Pero algunos otros decían: «¿Y de Galilea habría de venir el Cristo?
42 ¿Acaso no dice la Escritura que el Cristo será descendiente de David, y que vendrá de la aldea de Belén, de donde era David?»
43 Y por causa de él hubo disensión entre la gente.
44 Algunos de ellos querían aprehenderlo; pero ninguno le puso la mano encima.
¡Nunca nadie ha hablado así!
45 Los guardias fueron adonde estaban los principales sacerdotes y los fariseos, y estos les dijeron: «¿Por qué no lo han traído?»
46 Los guardias respondieron: «¡Nunca antes alguien ha hablado como este hombre!»
47 Pero los fariseos les respondieron: «¿También ustedes han sido engañados?
48 ¿Acaso ha creído en él alguno de los gobernantes, o de los fariseos?
49 Pero esta gente, que no conoce la ley, está bajo maldición.»
50 Nicodemo, que había ido a hablar con Jesús de noche y era uno de ellos, les dijo:
51 «¿Acaso nuestra ley juzga a un hombre sin antes oírlo y sin saber lo que ha hecho?»
52 Los fariseos le respondieron: «¿Qué, también tú eres galileo? Escudriña y verás que de Galilea nunca ha surgido un profeta.»
La mujer adúltera
[
53 Cada uno se fue a su casa,
Jesús ryvy kuéra ndojeroviái hese
1 Ko'ã mba'e ojehu rire, Jesús oho oiko yvy Galiléape. Ndohoséi oiko Judéape, judío myakãhára*f** kuéra ohekágui chupe ojuka haguã. 2 Hi'aguĩma judío kuéra ombyarete haguã Enramadaguy,*f** 3 ha upévare Jesús ryvy kuéra he'i chupe:
--Esẽ ko'águi ha tereho Judéape ikatu haguã umi nde rehe ojeroviáva upepegua ohecha avei umi mba'e rejapóva. 4 Rejekuaaukase ramo niko rejapo vaerã opa mba'e, opavave ohecha haguãicha. Rejapo niko ko'ã mba'e, mba'ére piko péicharõ nderejapói opavave ohecha haguãicha?
5 Tyvýra kuéra jepe niko ndojeroviái hese. 6 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ne'ĩra gueteri oguahẽ pe ára che aha haguã. Peẽme guarã katu oimeraẽ árante iporã. 7 Yvypóra kuéra niko ndoguerekói mba'érepa ndaija'éivo pende rehe. Che rehe katu ndaija'éi, ahechaukágui chupe kuéra hembiapo vaikue. 8 Tapehónte peẽ upe aretehápe. Che ndaha mo'ãi, noguahẽigui gueteri chéve che ára.
9 Péicha he'i chupe kuéra ha opytave Galiléape.
Jesús aretehápe
10 Ityvýra kuéra oho rire, Jesús avei oho upe aretehápe. Kirirĩhamete oho, avave ohecha'ỹ haguãicha chupe. 11 Umi judío myakãhára kuéra oheka chupe, ha oiko oporandu:
--Moõpa oiméne?
12 Heta oĩ avave ohendu'ỹ haguãicha oñe'ẽva hese. Oĩ he'íva: “Kuimba'e imba'e porãva niko upéva”, oĩ katu he'íva: “Ndaupéichai, opavavépe niko ombotavy.”
13 Ha ndaipóri oñe'ẽ hatãva hese opavave rovake, okyhyjepágui hikuái judío kuéra myakãhára kuéragui.
14 Upe arete mbyte rupíma oñeime jave, Jesús oho Tupaópe oporombo'e haguã. 15 Umi judío myakãhára kuéra ijurujaipa opytávo, ha he'i:
--Mba'éicha rupi piko hetaite mba'e oikuaa, ko avave nombo'éi vaekue chupe?
16 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ko'ã mba'e ambo'éva, ndaha'éi che jeheguínte ambo'éva. Che mbouhare ome'ẽ chéve. 17 Oimeraẽ ojapóva Tupã rembipota ohecha kuaáne umi mba'e che ambo'évapa ou Tupãgui, térãpa che jeheguínte osẽ. 18 Pe ijeheguínte oñe'ẽva, ha'e oñembotuichaséguinte oñe'ẽ. Pe ombotuichaséva imbouharépe katu, añeteguánte he'i ha ndaipóri mba'eve ja'e vaerã hese.
19 Añete niko Moisés oheja hague peẽme hembiapoukapy, ajépa. Ha pende apytépe ndaipóri peteĩnte jepe ojapóva pe ipype he'íva. Mba'ére piko peẽ che jukase?
20 Heta oĩ he'íva chupe:
--Mba'e pochy ne mbotarova. Máva piko nde jukase?
21 Jesús he'i chupe kuéra:
--Peteĩ mba'énte ajapo pytu'uha árape, ha pepyta pende jurujaipa. 22 Moisés niko oheja vaekue peẽme peapi'ouka haguã pende ra'y kuérape, jepe ndaha'éi vaekue ha'e pe omoñepyrũ vaekue upéva, pende ru kuéra ypykuénte vaekue. Upévare, peẽ peapi'ouka pende ra'y kuéra pytu'uha árape jepe. 23 Peteĩ mitã peapi'ouka ramo Moisés rembiapoukapy péicha he'ígui, ha upéva pejapo pytu'uha árape jepe, mba'ére ko'ágã pende pochy che ndive amonguera haguére peteĩ hasývape pytu'uha árape? 24 Ani pehecháva rehénte peñe'ẽ, hekópe uvei peñe'ẽ ha ani peẽme hi'ãháichante.
Jesús omombe'u moõguipa ou
25 Oĩ Jerusalenguáva upévo he'íva:
--Ndaha'éi piko kóva pe ojehekáva ojejuka haguã? 26 Péina ápe oñe'ẽ hína opavave rovake, ha avave nde'íri chupe mba'eve. Oiménepa ñane myakãhára kuéra oikuaa kóva ha'eha pe Mesías? 27 Ñande niko jaikuaa porã moõguápa kóva. Jaikuaa avei, pe Mesías ou vove, avave ndoikuaaiha mo'ãi moõguipa ou.
28 Jesús oporombo'éva hína Tupaópe, ohendúvo ko'ã mba'e hatã oñe'ẽ ha he'i:
--Añete piko peikuaa mávapa che ha moõguipa aju? Che ndajúi che jeheguínte. Aju, che mboúgui peteĩ ijeroviaháva ha peẽ peikuaa'ỹva. 29 Ha che aikuaa chupe, chugui ajúgui ha ha'e che mboúgui.
30 Upévo, oĩ oguerahaséva Jesúspe omoĩ haguã chupe yvyrakuápe. Opáichavo, avave ndopokói hese noguahẽigui gueteri hi'ára. 31 Heta katu oĩ ojeroviáva hese, ha he'íva:
--Pe Mesías ou vove, nga'u piko hetave mba'e hechapyrãva ojapóta chugui?
Fariséo omyakãsãse Jesúspe
32 Umi fariséo ohendu upe oje'éva Jesús rehe. Upévare oñemoĩ hikuái pa'i ruvicha kuéra ndive, ha omondo ñorãirõhára Tupao pegua omyakãsã haguã Jesúspe. 33 Jesús he'i:
--Sapy'amínte aimevéta pene ndive. Upéi aha jeýta upe che mbou vaekue rendápe. 34 Peẽ che rekáne ha nda che juhu mo'ãi, ndaikatu mo'ãigui peho pe ahatahápe.
35 Judío myakãhára kuéra oporandu joa ojupe kóicha:
--Moõ mba'e piko ohóta kóva, ikatu'ỹ haguã jajuhu chupe? Ohóta mba'e piko tetã ambuére, judío kuéra oikoha rupi, ha umi rupi ombo'e umi Tupãre ija'e'ỹvape? 36 Mba'éiko he'ise, he'írõ: “Che rekáne ha nda che juhu mo'ãi, ndaikatu mo'ãigui peho che ahatahápe?”
Y oporomoingovéva
37 Pe arete ára paha, pe ára oñemomba'evéva hína. Upéva pe árape, Jesús oñembo'y ha hatã oñe'ẽ he'ívo:
--Oĩ ramo ijyuhéiva, tou che rendápe ha toy'u. 38 Ha Ñandejára Ñe'ẽ he'iháicha “Umi che rehe ojeroviáva py'águi osyrýta y oporomoingovéva”.
39 Kóicha oñe'ẽvo niko Jesús he'ise opa umi hese ojeroviávape oñeme'ẽtaha Espíritu Santo. Upérõ, Espíritu Santo noñeme'ẽi gueteri, Jesús noñemopu'ãi haguére gueteri heko mimbipápe.
Oĩ oñoñe'ẽ apíva Jesús rehe
40 Oĩ upépe oĩva, ha ohendúvo umi mba'e Jesús he'íva, he'i:
--Kóva niko hína pe maranduhára.
41 Oĩ katu he'íva:
--Kóva ha'e pe Mesías.
Ha oĩve he'íva:
--Ndaha'éi. Pe Mesías niko ndaha mo'ãi Galileagua. 42 Ñandejára ñe'ẽ niko he'i pe Mesías mburuvicha guasu David ñemoñare vaerãha ha ou vaerã táva Beléngui, David voi ou oikove ypy haguépe.
43 Ha péicha oĩ ojoavy ha oñoñe'ẽ apíva Jesús rehe. 44 Oĩ umi omyakãsãséva chupe, opáichavo avave ndopokói hese.
Judío myakãhára kuéra ndojeroviái Jesús rehe
45 Umi ñorãirõhára kuéra Tupao pegua oho jey umi fariséo ha pa'i ruvicha kuéra rendápe. Ha'e kuéra oporandu umi ñorãirõhárape:
--Mba'ére piko ndapeguerúi?
46 Umi ñorãirõhára he'i:
--Ndaipóri niko avave oñe'ẽva ko kuimba'e oñe'ẽháicha.
47 Umi fariséo he'i chupe kuéra:
--Peẽme piko pene mbotavy avei? 48 Oĩ nga'u piko peteĩnte jepe myakãhára kuéra, térã Fariséova ogueroviáva chupe? 49 Umi tekove tavy, oikuaa'ỹvape Moisés rembiapoukapy, umívape Tupã ohundíta.
50 Nicodemo, ku peteĩ jey oho vaekue Jesús rendápe, he'i hapicha fariséo kuérape:
51 --Ndaikatúi ja'e mba'eve avavére ñahendu mboyve mba'épa oguereko he'i vaerã ijehe ha jaikuaa porã mboyve pe ojapo vaekue. Ñande léi péicha he'i.
52 He'i chupe hapicha fariséo:
--Nde piko Galileagua mba'e avei? Ehecha mba'épa he'i Ñandejára Ñe'ẽ ha rejuhúta mba'eveichagua maranduhára nosẽiha Galiléagui.
53 Upéi, opavave oho hógape kuéra.